Reklama
Reklama

Obrady životného cyklu

Smrť Smrť je posledným medzníkom, ktorý predstavuje konečnú zmenu, ako pre zosnulého, tak pre pozostalých. Všetky úkony spojené s touto udalosťou sú do podrobností určené halachou a ustálenými zvyklosťami.
Počet zobrazení: 379

Smrť Smrť je posledným medzníkom, ktorý predstavuje konečnú zmenu, ako pre zosnulého, tak pre pozostalých. Všetky úkony spojené s touto udalosťou sú do podrobností určené halachou a ustálenými zvyklosťami. Po smrti členovia chevra kadiša (pohrebného bratstva) zapálili pri hlave mŕtveho sviece, držali stráž pri tele a robili prípravy na pohreb. Pohrebné bratstvo slúžilo potrebám celej obce. Byť členom pohrebného bratstva bolo mimoriadnym vyznamenaním a jeho funkcia je považovaná za naplnenie najvyššej micvy. Počet členov je obmedzený na 18, čo je v gematrii číselný ekvivalent slova chaj - živý. Členovia dodržiavajú 7. adaru (na výročie Mojžišovej smrti) pôst, aby vykonali pokánie za prípadné prejavy neúcty voči mŕtvemu. Medzi povinnosti chevra kadiša patrí rituálne očistenie - tohora, zväčša po prenesení mŕtveho na cintorín. Telo sa umýva vodou, v ktorej je rozmiešané vajce, symbol života. Na čistenie a prípravu slúžili osobitné nástroje, často vyhotovené zo striebra - predmety na čistenie nechtov, hrebene, misky na odstrihnuté vlasy. Telo sa oblečie do kitlu alebo tachrichim, žene sa dáva čepiec a muž je zahalený do talitu. Všetky súčasti sú biele. Navštevovať mŕtveho tesne pred pohrebom bolo jedným z mnohých zvykov vychádzajúcich z ľudových povier. Ak chcel niekto od mŕtveho, ktorému bolo ukrivdené, žiadať odpustenie, stal si k jeho nohám a chytil ho za palec. Potom sa modlil, aby mu mŕtvy odpustil. Ak kajúcnikovi začalo tiecť z nosa, odpustenie mu nebolo dopriate. Uloženie mŕtveho do zeme je jedným zo základných predpisov judaizmu. Je prejavom úcty k zomrelým. (Aj neidentifikovaný mŕtvy alebo zločinec musí byť v deň smrti alebo na druhý deň pochovaný). S cintorínom (bejt kevarot) či pohrebiskom (bejt olam) sa musí nakladať úctivo, je zakázané nevhodné správanie a prísne sú vylúčené zvieratá. Iné naloženie s telom než pochovanie do zeme ako napr. balzamovanie či kremácia, je neprijateľné a zakázané halachou. Je považované za urážku ľudskej dôstojnosti a popretie viery vo vzkriesenie. Ďalšou ľudovou poverou bol zvyk položiť mŕtvemu na oči hlinené črepy (aby ich neotváral a nevychádzal z hrobu) a vložiť mu medzi prsty vetvičky myrty (ktorou si prehrabe cestu do Svätej zeme, až príde Mesiáš). Podľa starovekého zvyku (v Izraeli podnes dodržiavaného) sa mŕtvola umiestni vždy na máry a pochová sa bez rakvy. V diaspore je bežné použitie jednoduchej drevenej (borovicovej) truhly, do ktorej sa vloží trochu hliny z Erec Jisrael. Do truhly z neohobľovaných dosiek sa nesmú dávať kvety ani šperky. Pohrebné zyklosti sú charakterizované jednoduchosťou a tým, že nerobia rozdiely medzi bohatými a chudobnými.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama