Reklama
Reklama

Zachráni Európa slovenskú ľavicu?

Ani rok nepotrebovala stredo-pravá vládna koalícia, aby naplno predviedla všetky svoje slabiny. Zostra začaté reformy sa rýchlo ukázali ako chaotické, nedomyslené, nekoordinované vnútorne a ani s prostredím, do ktorého sa chystáme vstúpiť. Svet sa už nezdá byť gombičkou, akou sa javil na stránkach predvolebných manifestov. Na niektoré sľuby sa hneď zabudlo (za reformu volebného systému asi nikto nechce považovať absurdné zrušenie limitu na predvolebnú kampaň), zato rovná daň sa stala takou modlou, ako keby bola ústrednou volebnou témou.
Počet zobrazení: 664

Ani rok nepotrebovala stredo-pravá vládna koalícia, aby naplno predviedla všetky svoje slabiny. Zostra začaté reformy sa rýchlo ukázali ako chaotické, nedomyslené, nekoordinované vnútorne a ani s prostredím, do ktorého sa chystáme vstúpiť. Svet sa už nezdá byť gombičkou, akou sa javil na stránkach predvolebných manifestov. Na niektoré sľuby sa hneď zabudlo (za reformu volebného systému asi nikto nechce považovať absurdné zrušenie limitu na predvolebnú kampaň), zato rovná daň sa stala takou modlou, ako keby bola ústrednou volebnou témou. Úsporné kroky smerujú takmer výlučne proti najslabším vrstvám a najbohatší a ich záujmové lobistické skupiny si nezaobalene upravujú právny rámec štátu podľa svojich potrieb. Z vnútra koalície prebublávajú na povrch principiálne rozpory v predstave o sociálnej, ideologickej, multikulturálnej či multietnickej povahe štátu. Parlamentná opozícia, obe jej krídla - vodcovského i nevodcovského populizmu, len bezradne tápa. Nanajvýš sem-tam veľkohubo kohosi z čohosi obviní, či sa rovno pokúsi odvolať, ale jej argumentom viac chýba skutočná presvedčivosť než samotný počet hlasov. S riešeniami neprichádza ani rozdrobená slovenská ľavica. A také má i preferencie, lebo už ani ľavicový volič na nič iné ako na riešenia, rozumej reformy, nepočuje. Z donekonečna skloňovaných slov „chudoba“ a „ožobračovanie“ je už pekne otrávený. Radšej dá prednosť pravicovým reformátorom než ľavicovým antireformátorom. Zbytočne budú naši ľavičiari bedákať o ústavne zaručenej bezplatnej lekárskej starostlivosti, ak neprídu s alternatívnym programom, ako zreformovať zdravotníctvo do podoby, na akú naša spoločnosť má. Môžu sa ďalej zosmiešňovať rozposielaním faktúr za vysokoškolské vzdelanie členom vlády, pokiaľ neprídu s vlastnou, realistickou reformou financovania univerzít, ktorá im prinesie viac peňazí, ale nebude demotivačná pre študentov a učiteľov. Nedá sa nič robiť, zatiaľ modernú ľavicu, schopnú prichádzať s presvedčivými riešeniami, nemáme. Členstvo v Európskej únii prinesie určite nové témy, zvlášť keď súčasná vláda často vystupuje proti jej základným pilierom: tu problematizuje dôsledné oddelenie moci svetskej a duchovnej, tu sa pridá na stranu tých, čo spochybňujú medzinárodné právo a inštitúcie, sama zasa spochybňuje sociálny štát ako jeden zo znakov modernej Európy, preceňuje trhové nad inými riešeniami, otázkam ľudských práv chce vtesnať svoj ideologický rozmer atď. A navyše to robí vláda, o čo neschopnejšia v praktickom využívaní benefitov integrácie, o to nedočkavejšia rozdávať (neokonzervatívne) rozumy európskym partnerom. Je však otázne, či vstup do EÚ bude elixírom života pre našu ľavicu, či bude schopná využiť témy, ktoré s tým prídu. Samotní vplyvní eurospojenci stačiť určite nebudú. Uvidíme, či opäť neostane len krasorečníckym klubom alebo klientelistickým bratstvom z čias minulých, alebo či sa európska agenda nezredukuje len na hľadanie tapacírovaných eurostoličiek pre jej apoštolov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama