Zisk z ničenia
„Nie krv za ropu“, bolo hlavným heslom protivojnových demonštrácií z tohtoročnej jari. Davy a heslá však (zatiaľ) situáciu nezvrátili. Po režime Saddáma Husajna získali kontrolu nad životmi a budúcnosťou Iračanov noví páni Bagdadu. Znepokojivé otázky sa však netýkajú iba oprávnenosti útoku, ale aj spôsobu, akým chcú okupačné mocnosti zrekonštruovať krajinu. Dva dni po začiatku americkej invázie do Iraku, 20. a 21. marca 2003, organizovali ľudia zo San Francisca masívnu blokádu ústredia korporácie Bechel. Mnohí Američania o súvislosti medzi Bechelom a vojnou v Iraku nič netušili. Zamestnanci korporácie, ako George Shultz, nepoužili svoj politický vplyv len na to, aby vojnu urýchlili, no zamestnanci a členovia dozornej rady Bechelu, s poradnými pozíciami v Bushovej administratíve, pomohli spoločnosti získať najlukratívnejšie kontrakty na znovupostavenie krajiny, ktorú predtým zničili. Jeden z prvých a najväčších kontraktov na rekonštrukciu Iraku získala korporácia 17. apríla 2003. Hodný 680 miliónov v priebehu 18 mesiacov, zahŕňa kontrakt znovupostavenie, opravu a/alebo ohodnotenie takmer každého podstatnejšieho prvku irackej infraštruktúry, od elektrární, cez elektrické siete, po verejné vodovody a kanalizáciu. O kontrakte bolo rozhodnuté v uzavretých rokovacích miestnostiach, bez otvorených a transparentných ponúk, jeho obsah ostáva zahalený rúškom tajomstva. Nezistia ho ani americkí daňovníci, ktorí budú v konečnom dôsledku platiť účet. Niet pochybností, že Bechel má v tejto oblasti skúsenosti. No sú to skúsenosti, od ktorých by mohli byť ľudia v Iraku oslobodení. Správa, ktorú možno nájsť na adrese Corporate Watch (www.corpwatch.org), je prípadovou štúdiou o histórii manažmentu vody, atómovej energie, energie a sektora verejných prác korporáciou Bechel. Odhaľuje dedičstvo neudržateľných a deštruktívnych praktík, ktoré všade priniesli trvalú devastáciu komunít a životného prostredia. Listy z „komunít postihnutých Bechelom“, obsahujú opisy týchto praktík použitých na rozličné komunity od Bolívie, po územia pôvodných obyvateľov Ameriky v Nevade. Správa odhaľuje sto rokov strávených kapitalizovaním najbrutálnejších technológií, ktoré prinášali profit, no ignorovali sociálne a environmentálne náklady. S novým kontraktom Bechelu v Iraku získa firma ďalšie možnosti expanzie do regiónu, predovšetkým vďaka nedávno oznámeným plánom Bushovej administratívy na vytvorenie Zóny voľného obchodu medzi USA a Stredným východom do roku 2013. Bechel zohral úlohu dokonca aj tu. Riley P. Bechel, šéf dozornej rady, bol menovaný vo februári do Exportnej rady prezidenta – poradného orgánu v otázkach medzinárodného obchodu. Takáto dohoda by premenila inváziu korporácií do celého regiónu na realitu – a Bechel by bol, ako zvyčajne, na čele. Dve vojny sa skončili a sankcie rozbili irackú infraštruktúru. Humanitárne potreby Iračanov – a predovšetkým právo na sebaurčenie – by mali mať v rekonštrukcii prednosť. Bechel by mali brať na zodpovednosť za predchádzajúce praktiky a nemal by profitovať z nových kontraktov týkajúcich sa najcennejších irackých verejných zdrojov. Spracované podľa www.corpwatch.org
