Opäť pohodová Pohoda

Mohlo by sa zdať, že k pohode na Pohode blato a dážď už akosi patria. Ani tohtoročné piatkové ráno 18. júla, keď sa dvojdňový festival začal, neveštilo nič nové. Magické sedmičky viažuce sa k tomuto ročníku však znamenali aj šťastie – úderom prvého tónu spadla posledná kvapka dažďa a siedmy ročník najväčšieho hudobného a multimediálneho festivalu Bažant Pohoda 2003 sa mohol začať.
Počet zobrazení: 1804
11_kolaz1-m.jpg

Mohlo by sa zdať, že k pohode na Pohode blato a dážď už akosi patria. Ani tohtoročné piatkové ráno 18. júla, keď sa dvojdňový festival začal, neveštilo nič nové. Magické sedmičky viažuce sa k tomuto ročníku však znamenali aj šťastie – úderom prvého tónu spadla posledná kvapka dažďa a siedmy ročník najväčšieho hudobného a multimediálneho festivalu Bažant Pohoda 2003 sa mohol začať. Na siedmich scénach sa festivalová dramaturgia aj tento rok opierala o to najlepšie, čo sa nachádza na hudobnej scéne v Slovenskej republike a v blízkom zahraničí s dôrazom na alternatívnu scénu, world&etno music a tanečnú scénu. Festivalové otvorenie na hlavnom pódiu nazvanom Bažant stage pripadlo početnému Městskému orchestru mladých z Dolního Benešova. Popoludnie sa vďaka slovenským Horkýže slíže či Zóne A rýchlo prehuplo do príjemného večera, i keď plného nekonečného čakania. Ako sa už mesiace pred festivalom avizovalo, vrcholom piatkového večera malo byť vystúpenie švédskych The Cardigens. Vrchol to skutočne bol – doslova a do písmena: kapela mala v Nemecku dopravnú nehodu a do Trenčína dorazila s viac ako trojhodinovým meškaním. Fanúšikovia kapely však boli aspoň naoko trpezliví a od šesťčlennej formácie sa dočkali nielen najnovších hitov ako You Are The Storm, ale aj starších singlov, či debutu Rise and Shine. Aj keď podľa slov speváčky Niny Persson to na festivale „vôbec nevyzeralo zle“, ešte v noci kapela odcestovala do Švajčiarska. Po „headlineroch“ festivalu vystúpila kapela Bez ladu a skladu, ktorá okrem výnimočných koncertov nehrá od roku 1997. Bubenícke paličky oprášil v jednej skladbe pred trenčianskym publikom aj exbubeník skupiny, terajší riaditeľ Slovenskej televízie Richard Rybníček. Dav pred pódiom „Trenčania“ správne naladili, české „letky“ MIG 21 mohli vzlietnuť. Pre časový posun i technické problémy to už nestihli. Hoci publikum prišlo o toľko očakávané vystúpenie, chlapci z MiG-u dostali honorár vyplatený podľa dohody. Piatkový večer síce podľa plánu zakončovala The Ecstasy of Saint Theresa, nie však na hlavnom, ale na Kofola stage. Pred jej vystúpením tento priestor patril napríklad aj na Slovensku populárnemu orchestru Bobana Markoviča zo Srbska, Original Kočani orkestaru z Macedónska, skupine Skatalites z Jamajky, Triu Mocotó z Brazílie alebo britským Dreadzone. Sobota – ako po masle V sobotu dopoludnia i poobede bol Trenčín plný označkovaných účastníkov festivalu. Tí, ktorým to fyzická kondícia po náročnom prvom dni dovolila, vyrazili do ulíc. A mesto, ako sa zdá, si na svojich dvojdňových sezónnych obyvateľov konečne zvyklo. Za asistencie horúceho slnka otvorila sobotný hudobný maratón na Bažant stage slovenská skupina Le Payaco. V stopách jej kráčal neodmysliteľný Hex, priaznivci alternatívnej, world a etno music sa našli vo vystúpení Čechomoru i Ondřeja Havelku a jeho Melody Makers. Po piatkových preťahovačkách si mnohí, a určite to neboli len organizátori, vydýchli. Štafetu si postupne pred správne vybudeným a naladeným publikom podávali českí Tata bojs, britskí Kosheen, belgická formácia Hooverphonic a čisto ženská kubánska formácia Havana Open. Drumnbassová formácia Kosheen, ktorá mala hneď od začiatku obrovský a okamžitý vplyv na hudobnú scénu zatiaľ, vydala jediný, debutový album s názvom Resist. Album číslo dva by sa mal pod názvom Kokopelli objaviť na pultoch už začiatkom augusta. O muzikantoch z belgického tria Hooverphonic sa hovorí, že majú značne vyvinuté kombinačné schopnosti. Ich hudobné motívy a aranžmány dokážu polapiť nejedného poslucháča. Inak tomu nebolo ani v Trenčíne. Rozbehnutý sobotný večer nemohol ani inak vyvrcholiť, ako pri horúcich a veselých kubánskych rytmoch. Za hlavným pódiom v ničom nezaostávalo ani Kofola stage. Po viacerých slovenských interpretoch (Karpatskí pasteri, Karpatské chrbáty, Slobodná Európa, Chiki liki tua a pod.) vrátane Polemicu, ktorí boli akousi na správnu nôtu ladiacou predprípravou, prišla na rad hlavná hviezda tejto scény, jamajská legenda ska a reagge music Skatalites, nazývaná aj jamajský ekvivalent Beatles. K Pohode neodmysliteľne patria aj festivalové tanečné scény. Na Kenvelo stage sa okrem experimentálnej hudby, chill outu, nu jazzu ci minimalu hral aj hiphop, techno a techno elektro patrilo Smint stagu, na Durex stage po oba dni prevládal drumnbass a technohause, v Algida Chillout Tent a Fun Cafe bolo stále rovnako plno. Všetky tanečné pódiá ponúkali excelentných Dj-ov, napr. Jamesa Ruskina, Slam DJs, Silicone soul, nemeckých Jazzanova DJ, Dixon, či Ata&Heiko. Slovensko reprezentovala špička domácej tanečnej scény – Toky, Tibor, Gabanna, Galagha, Oswald. Bez štipľavého zápachu K atrakciám festivalu patril určite aj zelený autobus Bažant Kinematograf. S výbavou piatich najobľúbenejších českých a dvoch slovenských filmov posledných rokov spolu s najlepšími animovanými filmami študentov VŠMU brázdi Slovensko už od konca júna. Pod trenčianskym holým nebom si mohli tí „najvytrvalejší“ pozrieť aj exkluzívnu predpremiéru amerického muzikálu Chicago. Najcitlivejšími miestami, podľa ktorých sa dobre identifikuje kultúra toho-ktorého národa, sú sociálne zariadenia. I keď v nedeľu popoludní vyzeralo miesto festivalu ako veľké smetisko, typický močový smrad sprevádzajúci takéto akcie na Slovensku do nosov, našťastie, až tak veľmi neudieral. Dvesto toaliet, niekoľko desiatok spŕch a umývadiel pod holým nebom rozmiestnených v celom areáli splnilo svoju funkciu. Tí, ktorí poznajú „vybavenie“ aj iných festivalov, si sťažovať naozaj nemali na čo. Open air festival pamätal aj na ich žalúdky. Nech vás smäd a hlad zakvačil v akejkoľvek časti areálu, bolo z čoho vyberať. V priebehu dvoch dní sa dalo ľahko zistiť, kde vám grilovanú klobásu, pizzu či pivo a kofolu „naservírujú“ do dvoch alebo desiatich minút. Súčasťou Bažant Pohody sú už tradične literárne pódiá. Literárna sekcia nechýbala ani tento rok. A to počas oboch dní. Čítačky spestrilo vystúpenie rómskych hudobníkov v rámci projektu Phurikane giľa (slovenský „Buena Vista Social Club“) i klavírneho mága Mariána Vargu. Ovzdušie tolerancie Tak ako každý rok, aj teraz bolo osadenstvo festivalu rôznorodé – pankáči, housová generácia, teplákové typy. Všetci - spolu, navzájom – boli v pohode, rešpektovali sa. Ovzdušie tolerancie dopĺňali i rôzne infostánky, ktoré boli návštevníkom festivalu k dispozícii takmer 24 hodín denne. Ľudia proti rasizmu, Greenpeace, Amnesty Iinternational, či Odyseus sa nedali prehliadnuť. Siedmy ročník festivalu sa na štadióne Pod Sokolicami a na trenčianskom výstavisku konal pravdepodobne poslednýraz. Hovorí sa o jeho presune do Bratislavy, Topoľčian (neoverená informácia podaná ústnou formou v trenčianskom obchodnom dome Tesco o 4.50 v nedeľu ráno – pozn. autora). Usporiadatelia chcú pokračovať v Trenčíne. Niet sa čo čudovať, veď niekoľkoročné úsilie, výsledkom ktorého je, že sa z dvojtisícovej akcie stane dvadsaťtisícový festival, ktorý rešpektujú popredné svetové agentúry a tým pádom i spevácke hviezdy, stojí nemálo námahy. Okrem toho sa do projektu tento rok prvýkrát zapojilo aktívne i mesto Trenčín – podporilo festival 500 tisícami korún a odpustilo mu 10-percentný odvod z predaných lístkov. A to v krajine, kde sú hudobné festivaly a nim podobné akcie stále zaťažené neúmernými daňami, odvodmi a pod., nie je málo. Z histórie festivalu - Prvé podujatie v tomto duchu sa uskutočnilo v roku 1997 na mestskom štadióne v Trenčíne a nieslo názov Kráľovská Pohoda. Malo jednu hlavnú scénu, ťahákmi boli skupina Laura a její tigři, česká legenda undergroundu Garage, či slovenské kapely Polemic a Bez ladu a skladu. Pred pódiom tancovalo dvetisíc ľudí. - Rok nato sa už akcia presunula do areálu Pod Sokolicami. Na Dobre zvolenú Pohodu prišla pred tritisíc divákov opäť česká Garage, francúzsky Useless, spieval Jaro Filip, Žena z lesoparku. Pribudla tanečná scéna, kde „dídžejili“ Smoove z Rakúska, či Galager z bývalého Radia Ragtime. - Pohoda ´99 už trvala dva dni, predstavilo sa na nej do štyridsať účinkujúcich, medzi nimi Ali Ibn Rachid, Mňága a Žďorp, Psí vojáci, The Plastic People of the Universe, ruský Auktyon a každý deň ju navštívilo takmer oemtisíc ľudí. - V roku 2000 sa hlavným sponzorom podujatia stal slovenský pivovar Topvar, čo sa prenieslo aj do názvu - Topvar Pohoda 2000. Pribudli nielen priestory Výstaviska TMM, ale aj druhá tanečná scéna, „rock stage“ a rozličné sprievodné akcie. Na hudobnej produkcii množstva účinkujúcich sa zabávalo 22 tisíc ľudí. - Na piatom ročníku hudobného festivalu Topvar Pohoda 2001 sa na šiestich pódiách predstavilo vyše 70 hudobných formácií a takmer 50 hudobníkov - jednotlivcov a dídžejov z 19 krajín sveta. Už vlani osvedčený nočný filmový maratón ponúkol tucet zaujímavých projektov. Za svojimi potenciálnymi čitateľmi prišli v rámci literárnej sekcie so svojimi najnovšími titulmi levické vydavateľstvo L.C.A a banskobystrické Drewo a srd. - Nový hlavný sponzor festivalu Zlatý Bažant dostal priestor aj v samotnom názve – Bažant Pohoda 2002. Tento ročník sa hrdil aj rekordnou návštevnosťou, približne 23-tisíc ľudí. Hralo tu 126 interpretov z 20 krajín. Medzi najväčších ťahúňov akcie patrila najmä česká legenda Lucie, ale aj kontroverzný Ír Shane McGowan so svojou kapelou The Popes či britské tanečné zoskupenie Stereo MC´S.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984