Genialita v područí bolesti

Mexická výtvarná umelkyňa Frida Kahlo bola pozoruhodnou osobou, či už máme na mysli jej dielo, alebo životný príbeh (ktoré boli úzko prepojené a navzájom sa prelínali a dopĺňali). Režisérka Julie Taymor sa podujala preniesť jej životné osudy na filmové plátno a priblížiť tak život tejto výtvarníčky širšej verejnosti, ktorej bola táto umelkyňa (rovnako ako aj mne) neznáma. Život Fridy Kahlo bol mimoriadne dramatický a plný zvratov. Prežila veľa bolesti, ako fyzickej, tak aj psychickej. Zdrojom fyzickej bolesti sa pre ňu stal úraz, ktorý utrpela ešte vo veľmi mladom veku. Havária autobusu z nej prakticky spravila mrzáčku. Aj keď sa dokázala opäť postaviť na nohy, hoci lekári jej nedávali nádej, bolesť ju sprevádzala takmer celý život. Za psychickú bolesť „vďačila“ milovanej osobe, a to aj napriek utrpeniu, ktoré jej spôsobovala. Tou osobou bol jej manžel Diego Rivera, s ktorým mala počas celého ich súžitia veľmi nejednoznačný a komplikovaný vzťah sprevádzaný množstvom nevier na jednom aj druhom póle (ktorý sa už od začiatku prejavoval mimoriadne sebadeštrukčne). Avšak nikdy sa nedokázali rozísť, aj keď sa situácia vyhrotila do takej miery, že Diego ju podviedol s jej vlastnou sestrou. *** Načrtnuté motívy bolesti sa stávajú nosnými piliermi celého jej osudu (aspoň podľa filmového spracovania, o ktorom je reč). Fyzická bolesť je vo filme zobrazená rovnako ako prebieha v skutočnosti. Nie je teda permanentná. Vystreľuje, rovnako ako pri bolestiach chrbta, ktorými Frida trpela. Iba sem-tam sa nám pripomenie, aby sme na ňu nezabudli a aby sme si náhodou nemysleli, že je všetko v poriadku, aj keď to tak navonok vyzerá. Nedívame sa teda na ňu nonstop, počas celých dvoch hodín. Je však zobrazená pomerne naturalisticky, najmä v scéne s nehodou a následnou liečbou. Psychická bolesť je vo filme zobrazená viac-menej rovnako ako tá fyzická. Obdobie šťastného manželského života striedajú trpké sklamania a uzmierenia. Diego je pre Fridu to, čomu sa hovorí osudová láska, už od prvých, spočiatku len pracovných (aj on bol maliar) stretnutí. Podviedol ju neuveriteľne mnohokrát. Jeho milostné pletky bola schopná odpúšťať znova a znova. Paradoxom je, že do manželstva s týmto „monštrom“ vstupovala s plným vedomím jeho záletníckej povahy. Avšak zároveň doň vstupovala s akousi dievčenskou naivitou, ktorá ju držala v nádeji, že ona bude jedinou ženou jeho života. Nestalo sa tak a Frida tým trpela počas celého života. Ale vzdať sa ho nedokázala. Tento sebadeštrukčný vzťah pripomína konanie narkomana. Rovnako aj on vie, že ho droga môže a skôr či neskôr aj zabije, ale vzdať sa jej už po pár prvých dávkach nedokáže. *** Filmové spracovanie života výnimočnej výtvarníčky sa stáva prostriedkom vyjadrenia obdivu k autorke a jej umeniu. Pokiaľ ide o obdiv k jej dielu, výrazne napomáha práve vizuálne spracovanie. V snímke vidíme množstvo Fridiných obrazov. Tie však nie sú pasívne, vo viacerých prípadoch sú práve ony nositeľmi deja, pretože sa rozpohybujú, premenia sa na hercov z mäsa a krvi a opäť sme vrhnutí späť do deja. Apropo, herci. Pri biografickom filme, ktorý sa venuje životu jednej osoby, je mimoriadne dôležité jeho obsadenie. Režisérka mala zvlášť šťastnú ruku, keď pri výbere siahla práve po Salme Hayek. Tá totiž touto snímkou naplno dokazuje, že nie je iba prostoduchou latino kráskou, ktoré sú momentálne v kurze, ale podáva mimoriadne solídny herecký výkon s úplným odovzdaním sa role, o čom svedčí aj fyzická príprava – herečka si nechala narásť fúziky. Pri pohľade na Fridine obrazy, ktoré väčšinou zachytávajú výjavy z jej života, je však výber jasný. Podobnosť medzi obidvoma dámami je viac než nápadná. Za zmienku rovnako stojí i obsadenie a výkon Alfreda Molinu v úlohe Diega Riveru. Vášeň, každého zvlášť, alebo medzi nimi, iskrí natoľko, že miestami sa začne dymiť z plátna. Vo filme sa mihnú aj prvotriedne hviezdy Edward Norton, Antonio Banderas a Geoffrey Rush, avšak len v epizódnych úlohách. Snímku Frida odporúčam každému. Myslím si totiž, že každý si v nej nájde svoje. Či už milovník výtvarného umenia, filmu, alebo kvalitnej hudby – alebo Salmy Hayek. A najmä uprostred leta, keď kinom „rýchlo a zbesilo“ fičia „Charlieho anjelici“ a vyhýbajú sa „hulkovi“, ktorý sa snaží nestratiť sa v „pavučine snov“. Frida. USA, 2002. Réžia: Julie Taymor Scenár: Clancy Sigal, Diane Lake, Gregory Nava, Anna Thomas Kamera: Rodrigo Priesto Hrajú: Salma Hayek, Alfred Molina, Antonio Banderas, Edward Norton, Geoffrey Rush