Tolerancia je o spoznaní

Slovo tolerancia zaraďujem medzi zaklínadlá, ktoré ľudia často používajú vtedy, keď si myslia, že vedia o čom hovoria, ale v skutočnosti to až tak nevedia. Teda, mám takú osobnú skúsenosť. Je to ako o biblickej trieske a brvne vo vlastnom oku - ak vyžaduje toleranciu fajčiar od nefajčiara s tým, že „veď ja ťa tolerujem“, je to pokrytectvo.
Počet zobrazení: 876
1_prihovor-m.jpg

Slovo tolerancia zaraďujem medzi zaklínadlá, ktoré ľudia často používajú vtedy, keď si myslia, že vedia o čom hovoria, ale v skutočnosti to až tak nevedia. Teda, mám takú osobnú skúsenosť. Je to ako o biblickej trieske a brvne vo vlastnom oku - ak vyžaduje toleranciu fajčiar od nefajčiara s tým, že „veď ja ťa tolerujem“, je to pokrytectvo. Tolerancia nie je stav rajskej blaženosti, v ktorej ľudia spolu žijú - alebo mali by žiť - v nejakom harmonickom spolužití, tak ako to ukazuje istá reklamná agentúra, že ľudia rôznej farby pleti sa vzájomne objímajú a držia sa za ruky. Život nie je reklamná idylka. A tolerancia je kvalita, ku ktorej sa iba približujeme po ceste plnej predsudkov. Tieto zaklínadlá nemám rád, pretože spriemerujú alebo zovšeobecňujú to, čo je veľmi komplikované a nie je to nikdy čiernobiele. Cennou skúsenosťou bola pre mňa nedávna cesta do belgického Gentu, kde žijú stovky našich Rómov. Okolie, teda Belgičania, ale aj Turci ich chápu ako prirodzene odlišných, bez poukazovania na túto odlišnosť. To je tá najprirodzenejšia - neartikulovaná, ale žitá - tolerancia. Nemožno očakávať od krajín, ktoré sú vystavené dlhodobému a zničujúcemu konfliktu, či už sú to krajiny na Balkáne, ako je Kosovo alebo Macedónsko, alebo krajiny na Strednom východe ako Izrael alebo Irak, že ľudia zabudnú na to, čo všetko prežili, a že zrazu - keď prídu misionári demokracie, ako im ja občas hovorím: z OSN alebo OBSE - začnú žiť vo vzájomnej zhode a všetko je v najlepšom poriadku. Je to dlhodobý proces, ku ktorému tieto krajiny možno smerujú. Nefajčiar by nemal tolerovať fajčiara, lebo si tým sám ubližuje, a sused bude asi ťažko niekedy tolerovať konkrétneho suseda, ktorý mu zapálil dom. Nemôže zabudnúť, môže mu odpustiť - po rokoch katarzie. Kázať týmto ľuďom o tolerancii mi pripadá bezprostredne po vojne nemiestne. To, čo urgentne potrebujú, je spoznať sa navzájom. Spoznať, podobne ako nemecký filozof Karl Jaspers po 2. svetovej vojne, že kolektívna vina je zatemnenie mysle, sebazničujúca diagnóza. Veď nie všetci Nemci (Srbi, Albánci, Židia, Palestínčania...) sú takí, ako môj sused. A k tomu im my, ostatní, môžeme iba citlivo pomôcť. Andrej Bán, predseda občianskeho združenia Človek v ohrození

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984