Každý by mal byť antirasista
Daniela Šilanová, spisovateľka, editorka Romano nevo ľil, pedagogička Vaše noviny Romano nevo ľil sa snažia prinášať informácie o živote Rómov na Slovensku. Máte veľa čitateľov aj medzi nerómami? Prípadne máte nejaké ohlasy, keď vám ľudia dali najavo, že ste zmenili ich myslenie a stali sa vďaka vašim novinám tolerantnejšími voči Rómom? - Usilujeme sa o to spolu s redakciou a externými dopisovateľmi zo všetkých kútov Slovenska už trinásty rok. Odberateľov máme dosť aj medzi nerómami - sú to najmä knižnice, pedagógovia, mimovládne organizácie, umelci, spisovatelia, romisti ale aj študenti vysokých škôl. Romano nevo ľil sa stalo archívom aj kronikou udalostí rómskeho života na Slovensku. Všetci ľudia, ktorí sa s nami stretli, sa stávajú nielen našimi čitateľmi, ale získajú aj iný pohľad na Rómov - nielenže sú tolerantnejší, ale stávajú sa propagátormi „normálnosti“ v ľudskom živote. Áno, meníme myslenie, alebo presnejšie: len ťukneme na tú časť myslenia, ktoré je niekde troška zapadnuté - a už to je. Vaša redaktorka Denisa Havrľová sa dostala do povedomia mnohých nie vďaka výborným článkom v novinách, ale vinou rasistického správania jedného jarovnického policajta. Ako sa na túto udalosť pozeráte dnes aj v súvislosti s tým, čo po nej nasledovalo? - Denisa Havrľová je naozaj poctivá novinárka, ktorá si svoje názory a informácie o živote Rómov na Slovensku skutočne „odkráčala“ a „odmakala“. Vidno to aj na jej reportážach - napokon už niekoľkokrát získala ocenenie v regionálnych i celoslovenských novinárskych súťažiach: v súťaži Slovenského syndikátu novinárov „Deň komunitných nadácií“ získala 2. miesto. A policajt? Dúfam, že sa poučil. To, čo nasledovalo, bolo z hľadiska kolegiality novinárov fantastické - Denisy sa zastali najmä slovenskí novinári. Celkové hodnotenie je ale plné rozporov: politické špičky na Slovensku sa z „prípadu“ pokúšali vytĺcť politický kapitál, najmä podávaním rúk Denise na najvyšších úrovniach (a najmä pred TV kamerami). Faktom však je, že medializácia prípadu (aj na medzinárodnej úrovni) vytvorila určitý precedens: STALO SA! POZOR, aby sa niečo také nezopakovalo. Ako poetka, spisovateľka a dramatička ste napísali veľa kníh a hier. Na čom pracujete v súčasnosti a aké máte ešte plány? - Naposledy - minulý rok - mi vyšla fantazijná roprávková knižka ZVONČEKOVÝ MUŽÍČEK - vo veršoch pre deti 1. stupňa ZŠ. Ale „moje“ literárne plány čakajú už asi tak 15 rokov. Som „skrytá“ za redigovanými textami našich dopisovateľov a rómskych spisovateľov. Verím, že do konca roka sa nám podarí vydať niekoľko diel z ich tvorby - rukopisy sú už čiastočne pripravené. Budeme prezentovať tvorbu Eleny Lackovej, Jana Šandora, Štefana Babindáka a o rok Jána Berkyho-Ľuboreckého. Sú to zatiaľ skryté poklady. A vôbec mi neprekáža, že som v tých pokladoch zahrabaná po uši. Vaše meno sa spája aj so združením Jekhetane. Akými konkrétnymi aktivitami sa usilujete šíriť toleranciu a odstraňovať prejavy rasizmu? - Naším úspešným projektom je takmer trojročný cyklus asi 30 koncertov po celom Slovensku pod názvom Spoznajme sa. V každom meste sme pripravili aj pietne podujatie venované nejakej historickej udalosti týkajúcej sa rasizmu, holokaustu, neznášanlivosti. V roku 2001 sme pripravili putovnú rómsku výtvarnú galériu - naposledy bola výstava minulý rok v Bratislave v Národnom osvetovom centre. Prezentujeme viac ako 30 rómskych výtvarníkov a asi 200 ich diel. Robíme to, na čo máme - nielen ja, ale aj moji spolupracovníci a rómski žurnalisti sú väčšmi orientovaní na umenie. Napokon „proti rasizmu“ je aj každé vydanie Romano nevo ľil. Ako hodnotíte činnosť našej organizácie? - Život na Slovensku si bez Ľudí proti rasizmu už ani neviem predstaviť. Páčia sa mi najmä kreatívne a aktivitu vyžadujúce podujatia, v ktorých sa vlastne každý účastník stáva (a je) „človekom proti rasizmu“, teda normálnym človekom. Čo by ste nám zaželali? - Aby ste raz mohli zaniknúť! To znamená, aby už nebolo treba o rasizme vôbec hovoriť. Žiaľ, obávam sa, že sa to nikdy nestane. Želám vám teda, aby sa všade, kam len prstom ukážete, objavil nejaký ten človek proti rasizmu.