Reklama
Reklama

Každý by mal byť antirasista

Vaše noviny Romano nevo ľil sa snažia prinášať informácie o živote Rómov na Slovensku. Máte veľa čitateľov aj medzi nerómami? Prípadne máte nejaké ohlasy, keď vám ľudia dali najavo, že ste zmenili ich myslenie a stali sa vďaka vašim novinám tolerantnejšími voči Rómom? - Usilujeme sa o to spolu s redakciou a externými dopisovateľmi zo všetkých kútov Slovenska už trinásty rok. Odberateľov máme dosť aj medzi nerómami - sú to najmä knižnice, pedagógovia, mimovládne organizácie, umelci
Počet zobrazení: 429
02_rozhovor-m.jpg

Daniela Šilanová, spisovateľka, editorka Romano nevo ľil, pedagogička Vaše noviny Romano nevo ľil sa snažia prinášať informácie o živote Rómov na Slovensku. Máte veľa čitateľov aj medzi nerómami? Prípadne máte nejaké ohlasy, keď vám ľudia dali najavo, že ste zmenili ich myslenie a stali sa vďaka vašim novinám tolerantnejšími voči Rómom? - Usilujeme sa o to spolu s redakciou a externými dopisovateľmi zo všetkých kútov Slovenska už trinásty rok. Odberateľov máme dosť aj medzi nerómami - sú to najmä knižnice, pedagógovia, mimovládne organizácie, umelci, spisovatelia, romisti ale aj študenti vysokých škôl. Romano nevo ľil sa stalo archívom aj kronikou udalostí rómskeho života na Slovensku. Všetci ľudia, ktorí sa s nami stretli, sa stávajú nielen našimi čitateľmi, ale získajú aj iný pohľad na Rómov - nielenže sú tolerantnejší, ale stávajú sa propagátormi „normálnosti“ v ľudskom živote. Áno, meníme myslenie, alebo presnejšie: len ťukneme na tú časť myslenia, ktoré je niekde troška zapadnuté - a už to je. Vaša redaktorka Denisa Havrľová sa dostala do povedomia mnohých nie vďaka výborným článkom v novinách, ale vinou rasistického správania jedného jarovnického policajta. Ako sa na túto udalosť pozeráte dnes aj v súvislosti s tým, čo po nej nasledovalo? - Denisa Havrľová je naozaj poctivá novinárka, ktorá si svoje názory a informácie o živote Rómov na Slovensku skutočne „odkráčala“ a „odmakala“. Vidno to aj na jej reportážach - napokon už niekoľkokrát získala ocenenie v regionálnych i celoslovenských novinárskych súťažiach: v súťaži Slovenského syndikátu novinárov „Deň komunitných nadácií“ získala 2. miesto. A policajt? Dúfam, že sa poučil. To, čo nasledovalo, bolo z hľadiska kolegiality novinárov fantastické - Denisy sa zastali najmä slovenskí novinári. Celkové hodnotenie je ale plné rozporov: politické špičky na Slovensku sa z „prípadu“ pokúšali vytĺcť politický kapitál, najmä podávaním rúk Denise na najvyšších úrovniach (a najmä pred TV kamerami). Faktom však je, že medializácia prípadu (aj na medzinárodnej úrovni) vytvorila určitý precedens: STALO SA! POZOR, aby sa niečo také nezopakovalo. Ako poetka, spisovateľka a dramatička ste napísali veľa kníh a hier. Na čom pracujete v súčasnosti a aké máte ešte plány? - Naposledy - minulý rok - mi vyšla fantazijná roprávková knižka ZVONČEKOVÝ MUŽÍČEK - vo veršoch pre deti 1. stupňa ZŠ. Ale „moje“ literárne plány čakajú už asi tak 15 rokov. Som „skrytá“ za redigovanými textami našich dopisovateľov a rómskych spisovateľov. Verím, že do konca roka sa nám podarí vydať niekoľko diel z ich tvorby - rukopisy sú už čiastočne pripravené. Budeme prezentovať tvorbu Eleny Lackovej, Jana Šandora, Štefana Babindáka a o rok Jána Berkyho-Ľuboreckého. Sú to zatiaľ skryté poklady. A vôbec mi neprekáža, že som v tých pokladoch zahrabaná po uši. Vaše meno sa spája aj so združením Jekhetane. Akými konkrétnymi aktivitami sa usilujete šíriť toleranciu a odstraňovať prejavy rasizmu? - Naším úspešným projektom je takmer trojročný cyklus asi 30 koncertov po celom Slovensku pod názvom Spoznajme sa. V každom meste sme pripravili aj pietne podujatie venované nejakej historickej udalosti týkajúcej sa rasizmu, holokaustu, neznášanlivosti. V roku 2001 sme pripravili putovnú rómsku výtvarnú galériu - naposledy bola výstava minulý rok v Bratislave v Národnom osvetovom centre. Prezentujeme viac ako 30 rómskych výtvarníkov a asi 200 ich diel. Robíme to, na čo máme - nielen ja, ale aj moji spolupracovníci a rómski žurnalisti sú väčšmi orientovaní na umenie. Napokon „proti rasizmu“ je aj každé vydanie Romano nevo ľil. Ako hodnotíte činnosť našej organizácie? - Život na Slovensku si bez Ľudí proti rasizmu už ani neviem predstaviť. Páčia sa mi najmä kreatívne a aktivitu vyžadujúce podujatia, v ktorých sa vlastne každý účastník stáva (a je) „človekom proti rasizmu“, teda normálnym človekom. Čo by ste nám zaželali? - Aby ste raz mohli zaniknúť! To znamená, aby už nebolo treba o rasizme vôbec hovoriť. Žiaľ, obávam sa, že sa to nikdy nestane. Želám vám teda, aby sa všade, kam len prstom ukážete, objavil nejaký ten človek proti rasizmu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama