S tou úniou opatrne...!?
Oficiálna európska politika Slovenska sa dá už istý čas nazvať prinajlepšom ako „euroopatrná“. Potvrdilo sa to aj minulý týždeň, keď nový slovenský veľvyslanec pri EÚ Miroslav Adamiš povedal, že na medzivládnej konferencii podporíme britský návrh ústavy, ktorý ponecháva členským krajinám pri rozhodovaní o priamych daniach právo veta. Okrem daňovej politiky budeme vystupovať proti jednotným európskym predpisom aj v oblasti sociálnej, dôchodkovej, bezpečnostnej a obrannej politiky. O neochote pristupujúcich krajín presunúť kompetencie v bezpečnostnej a obrannej politike z národnej na komunitárnu úroveň sa toho popísalo už veľa. Rovnako o ich pohnútkach. Omnoho paradoxnejší (a zároveň priehľadnejší) je náš postoj v sociálnych otázkach. Neochota podriadiť sa harmonizovaným celoeurópskym pravidlám v daňovej, sociálnej a dôchodkovej politike pravdepodobne nevyplýva z neochvejného presvedčenia našej vlády o správnosti a nevyhnutnosti jej navrhovaných hyperradikálnych reforiem (ťažko zlučiteľných s dnešným chápaním európskeho sociálneho modelu). Sú skôr výsledkom kalkulácie (opäť však vychádzajúcej z jednostranného pohľadu na fungovanie ekonomiky). Slovenská vláda sa tvrdo pripravuje na zápas o zahraničné investície – podliezaním štandardov, vytváraním daňových rajov... Z politického hľadiska jej asi nemožno nič vyčítať. Pokiaľ jej budú občania neoliberálne pokusy tolerovať a nezastavia ju vo voľbách či prejavmi občianskej neposlušnosti, nemá dôvod prestať. Najľahšou obranou je – dostali sme mandát víťazstvom vo voľbách. Paradoxný je však prístup k partnerom v „starej Európe“ – na jednej strane požiadavky na čo najväčšiu solidaritu, čo najštedrejšie fondy a najvyššie kvóty, na druhej strane neochota rešpektovať spoločné pravidlá (ktoré majú, okrem iného, zabezpečiť aj to, aby si firmy v európskom hospodárskom priestore nekonkurovali neférovým lobovaním u vlád jednotlivých členských krajín s cieľom získať čo najviac výhod). Takáto „euroopatrnosť“ v sociálnej politike je teda dosť neférová a má málo spoločného dokonca aj s liberálnou požiadavkou rovnakých pravidiel pre všetkých. Je otázne, ako dlho to bude ostatných európskych partnerov baviť. Ak to naštrbí, či dokonca zabrzdí integračný proces, oveľa viac stratíme my.
