Bude sa história opakovať?

Robert Fico na svojej poslednej tlačovej besede opäť nazval Pála Csákyho škodnou a zdá sa, že stupňuje tlak svojej strany na osobu vicepreméra až po jeho ďalšie odvolávanie v parlamente. A to už máme pred sebou začiatok ďalšej kampane, ktorej ústrednou témou bude náš vstup do Európskej únie. Poučil sa však niekto na tej predchádzajúcej, ktorá najmä podľa opozície nesplnila svoj účel?
Počet zobrazení: 1820

Robert Fico na svojej poslednej tlačovej besede opäť nazval Pála Csákyho škodnou a zdá sa, že stupňuje tlak svojej strany na osobu vicepreméra až po jeho ďalšie odvolávanie v parlamente. A to už máme pred sebou začiatok ďalšej kampane, ktorej ústrednou témou bude náš vstup do Európskej únie. Poučil sa však niekto na tej predchádzajúcej, ktorá najmä podľa opozície nesplnila svoj účel? Poučenie z eurokampane? Zatiaľ čo ešte stále kritizovaná predreferendová kampaň mala mať skôr mobilizačný charakter (čo bolo terčom kritiky, keďže ľudí lákala na niečo, o čom nemali dostatok informácií), tá nasledujúca by konečne mala prinášať informácie – čo naše členstvo v Európskej únii vôbec znamená, čo nám prinesie, prečo sa nám bude žiť lepšie či horšie, ako získavať peniaze z už toľkokrát skloňovaných eurofondov. Mali by sme teda konečne spoznať, za čo sme v máji hlasovali. Najmä opoziční politici však očakávajú ďalší prešľap vicepremiéra. Prvoradý problém predchádzajúcej kampane spočíval vo vymedzení cieľovej skupiny. Jednou kampaňou sa totiž nedalo ovplyvniť celé obyvateľstvo – teda masa. V jednom odbornom mesačníku to priznáva aj sociológ Michal Vašečka. „Bola totiž (predreferendová kampaň – pozn. red.) z vizuálneho hľadiska sivá, nevýrazná, úradnícky vyprázdnená, bez nápadu, z hľadiska viditeľnosti pomerne neprítomná a z hľadiska marketingového zameraná na všetkých, čiže na nikoho.“ Ťažko sa dá na takúto cieľovú skupinu zamerať pri kampani informačnej. Tu komunikačná rovnica neplatí na všetkých rovnako. Jednu a tú istú informáciu od komunikátora si môžu ľudia rôznych skupín dekódovať rozdielne. Inak totiž niečo pochopí človek z dediny či z väčšieho mesta, alebo ľudia s odlišným vzdelaním. Okrem toho, každý pokladá za dôležitú inú informáciu. Starosta malej obce musí najprv vedieť, ako získať peniaze povedzme na kanalizáciu, no napríklad vysokoškolsky vzdelaného mladíka bude skôr zaujímať, ako sa môže zamestnať v orgánoch Európskej únie. Polčas rozpadu Na začiatku informačnej kampane k nášmu vstupu do EÚ sa teda bude rozhodovať aj o osude vicepremiéra zodpovedného za danú oblasť – Pála Csákyho. Opäť sa to však bude diať aj vo fáze (polo)rozpadu vládnej koalície. Zaujímavý je fakt, že podľa niektorých odborníkov sa pod nízku účasť občanov na májovom referende (52 % občanov, teda tesne nad hranicou platnosti referenda) podpísal aj veľmi súdržný vzťah medzi expremiérom Vladimírom Mečiarom a terajším premiérom Mikulášom Dzurindom. Teda rivalov, ktorí skôr rozdeľovali politickú scénu, ako by ju mali spájať. A podľa toho sa delili aj prívrženci oboch strán. Paradoxne, pred informačnou kampaňou akoby sa situácia opakovala. Aj keď len z jednej strany. Mikuláš Dzurinda totiž pochválil opozičné strany – konkrétne Ľudovú stranu – Hnutie za demokratické Slovensko na čele s Vladimírom Mečiarom a Tkáčovu Ľudovú úniu. Jedným dychom však akoby konečne uznal možnosť ANO odísť z koalície (paradoxne, odchodom z koalície sa v prípade prijatia novely interrupčného zákona „vyhrážali“ kresťanskí demokrati), a tak opozícia pochopila hru premiéra a odkryla jeho karty. Podľa podpredsedníčky Smeru Moniky Beňovej sa Dzurinda s Mečiarom nápadne podobali už pred voľbami, na čo ficovci aj upozorňovali. Zdá sa teda, že nakoniec toto leto nebudeme môcť označiť za politicky uhorkové. A to nás čaká o to zaujímavejšia jeseň. Veď september rozhodne nielen o osude jedného z členov Dzurindovho kabinetu – Pálovi Csákym, ale dokonca o celej vláde. Polčas rozpadu nastal. A to sa ešte máme sústrediť aj na to, čo vlastne naše hlasovanie pri referendových urnách v máji znamenalo.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984