Odhalí premiér sprisahanie?
Na Slovensku je skupina osôb, ktorá dlhodobo škodí našim záujmom. Toto nie je vyhlásenie opitého komunistu z 50. rokov minulého storočia počas honu na nepriateľov režimu, ale minulotýždňový výrok predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu. Ten s triezvou hlavou oznámil, že dôkazy o svojich tvrdeniach dodá neskôr. Podobne to bývalo i v procesoch v časoch, historikmi označovanými, za totalitné. Najskôr obvinenia, neskôr sa vyrobili i „presvedčivé“ dôkazy. Uvidíme, čoho sa ľud pod Tatrami dočká, alebo kto je dnes na odstrel. Zaujímavé je, že premiérove slová potvrdil i trestne stíhaný bývalý šéf kontrarozviedky Peter Tóth. Tento človek – v minulosti novinár pôsobiaci vo viacerých médiách – potvrdil pre jedného zo svojich exzamestnávateľov, že má ísť o skupinu podnikateľov, novinárov a vysokopostaveného štátneho úradníka. Takže ak ste podnikateľ a nastupujete do výťahu, dajte si pozor. Vždy si overte, s kým sa veziete. Nikdy nie s novinárom a štátnym úradníkom. Mohli by vás usvedčiť a následne obviniť zo zosnovania zločineckej, prípadne teroristickej skupiny, sabotáže a tam už hrozí iný pobyt za mrežami. Má premiér problém? Slovensko už prednedávnom malo vodcu, ktorý rád ľud šokoval a zabával rozličnými vtipmi. Keď mu napríklad v politickej relácii dochádzal dych, vždy ohromil šokujúcimi vyhláseniami. Naposledy povedal, že smrť dôležitej osoby, Róberta Remiáša, v prípade zavlečenia syna exprezidenta Michala Kováča do Rakúska nebola vražda. Pretože auto, v ktorom obeť za živa uhorela, vybuchlo samo a nešlo o nastraženú bombu. Nuž u ,,Lenona“ sme si na to zvykli. Mikuláš Dzurinda mal predsa len inú úroveň. Možno by sa na vyhlásenie, ako to u nás býva, po troch dňoch zabudlo, ale prednes zaujal mnohých i na vysokých postoch. Uvidíme, aké dôkazy Dzurinda predloží generálnemu prokurátorovi a poslancom parlamentného brannobezpečnostného výboru. Skupinky na Slovensku V našej krajinke je množstvo skupín a „skupiniek“. Rôzne záujmové, od rybárov až po záhradkárov. Dúfam, že premiér mal na mysli silné finančné skupiny, ktoré na hrane zákona ako supy čakajú, kedy sa kto zakolíše. Tie majú naozaj neuveriteľný vplyv. Ale napísať akékoľvek meno by znamenalo zaručene prehratý spor. Pretože spoločnosti sa vyznajú v paragrafoch a zamestnávajú množstvo renomovaných právnikov. Takmer každá politická strana v parlamente má „svojich“ spriaznených novinárov, prípadne sa niektorej darí cez svojich členov priamo ovplyvňovať isté médiá. Napísať, že niektorí z nich dokonca pracujú v prospech Slovenskej informačnej služby, prípadne pre kriminálne spravodajstvo by sa rovnalo žurnalistickej samovražde. Tajná služba oficiálne nikoho takého nezamestnáva. Teoreticky sa tak môže stať cez iné spoločnosti, ale dokázať je to takmer nemožné. Rovnako práca pre kriminálne spravodajstvo prináša svoje výhody. Cieľom spolupráce sú spravodajské hry na najsilnejšom poli – mediálnom. A keď sa do toho zamotajú vplyvní podnikatelia spoločne so štátnymi úradníkmi ich vplyv môže byť v niektorých oblastiach väčší, ako má samotný kabinet. Až čas ukáže, koho mal premiér na mysli a aké dôkazy predloží. Bez jeho konkrétneho vyjadrenia a najmä jasných dôkazov sa dajú viesť len pivné reči. O čo komu ide? Slovensko má v súčasnosti problémov viac než dosť. Radoví občania sú už unavení z neustáleho uťahovania opaskov. A tak im dobre padnú kauzy a škandály. Aspoň je zábava a nikto sa nepozastavuje nad prešľapmi ministrov, neúčinnými zákonmi. Kauzy dávajú veľký priestor nadávať na iných, napríklad na nečinnosť súdov, korupciu a podobne. Prečo taký pesimizmus od autora, ktorý nie je členom a ani sympatizantom nijakého politického zoskupenia? Posledné Dzurindovo oznámenie na jeho menovca Mikiho z Horehronia sa skončilo fiaskom. Zlyžovaný Mikipremiér v televízii šokoval národ vyhlásením o „nehoráznom“ predbiehaní istého lyžiara. Novinári mali o čom písať a národ sa zabával. Celá megakauza skončila na okresnom úrade. Zlému lyžiarovi hrozí maximálne pokuta niekoľkých stovák, no prípadom sa zaoberalo niekoľko vyšetrovateľov, prokuratúr a vláda. Nuž, zrejme premiér zmenil repertoár a ide sa na „ozajstný“ zločin. Však ešte je leto a Miki z Horehronia na dunajskú hrádzu nechodí, preto premiér pobaví národ niečím iným. Ako sa to opäť skončí, keď z pomaly údajného terorizovania čakajúcich v lyžiarskom rade (pravdepodobne cudzincov, pretože pre bežného občana je lyžovačka vo Vysokých Tatrách pri súčasnej životnej úrovni iba snom) je iba smiešny priestupok, si môže každý urobiť záver sám. Dzurinda, čestný to muž, sa určite vynájde. Rovnako ako v prípade, keď národ z televíznej obrazovky emotívne presviedčal o zbraniach hromadného ničenia v zlom saddámovskom Iraku. Takže počkáme si a niečo možno uvidíme. Jedno je však isté: určite sa nič nestane.
