Diskriminácia černochov zvýšila počet džezových skladateľov
William J. Baumol, ekonóm
Narodil sa v roku 1922 v New Yorku, kde aj vyštudoval ekonómiu. V rokoch 1943 - 1945 slúžil v americkej armáde vo Francúzsku. V rokoch 1946 až 1949 bol docentom na London School of Economics, kde sa zaoberal otázkami zdrojov rastu ekonomickej dynamiky. Od polovice pädesiatych rokov až do svojej emeritácie v roku 1992 pôsobil ako riadny profesor ekonomiky na Princentonskej univerzite. Od roku 1971 zastáva funkciu riaditeľa Centra pre aplikovanú ekonomiku na Univerzite v New Yorku. Je autorom veľkého počtu kníh, okrem iného z mnohých reedícií známej publikácie Obchodné správanie, hodnota a rast. V roku 1981 pôsobil vo funkcii prezidenta Americkej asociácie ekonómov. Je ženatý, má dve deti. Rodený Newyorčan (81) pôsobiaci na Newyorskej a Princetonskej univerzite sa stal známy analýzami produkčného procesu, monopolov a rastu v rôznych ekonomických systémoch. Významným prínosom je téza, že ekonomický rast nevyplýva zo súťaže v cenách, ale zo súťaže v inováciách. V prípade nevhodných podmienok – ako nedodržiavanie práva – sa potenciál talentovaných ľudí presúva z procesu inovácií do neproduktívnych oblastí, čo bráni ekonomickému napredovaniu. William Baumol hovorí aj o možných príčinách japonskej stagnácie, svojej nominácii na Nobelovu cenu, najväčších ekonomických objavoch a doteraz neprekonanej efektívnosti trhu. V článku Entrepreneurship: Productive, Unproductive, and Destructive (1990) píšete, že talentovaní ľudia podstupujú v zaostalej spoločnosti náhradné aktivity so zanedbateľným či záporným spoločenským významom ako finančné špekulácie, zločinnosť, súdne spory atď. Je známe, že zatiaľ čo zaostalejšie Rusko bolo/je úspešnejšie v šachu, vyspelejší Západ slávil viac úspechov v technike. Je šach náhradná aktivita pre talentovaných? - Talentovaní ľudia môžu vykonávať rôzne činnosti, no podnikanie vyžaduje špeciálny druh talentu. Podnikateľ často nie je vynálezca, ale ten, kto dokáže využiť vynález na zbohatnutie, získanie moci a prestíže. Podnikatelia sú šachistami iba vtedy, ak je to spoločensky prestížna činnosť a aj, pokiaľ je to možné, dobre vynáša. Ak však talentovaní nemajú prístup k nijakej prestížnej činnosť, ich pozornosť môže pritiahnuť šach (bez ohľadu na prestíž), ktorý dokáže uspokojiť ich intelekt. - Vo všeobecnosti s vami súhlasím, no tiež si myslím, že preferencie sa medzi ľuďmi značne líšia, pričom niektorí obetujú viac vecí, vrátane záujmov a radosti, preto, aby získali peniaze, moc a prestíž. Takisto píšete, že pravidlá hry rozhodujú, či si talentovaní vyberú produktívne alebo skôr neproduktívne činnosti. Znamená to, že Al Capone, bin Ládin či Hitler boli porovnateľne inteligentní ako Edison, Einstein či Stravinský? - Einstein a Stravinský neboli pôvodne podnikatelia. Tí nemusia byť vždy geniálni. Sú charakteristickí organizačnými schopnosťami, presviedčaním druhých a ochotou ísť do rizika. Ich talent môže byť veľký, ale značne odlišný od talentu výskumníka či skladateľa. Rozlišujete teda „talent na vedu/umenie“ a „talent na podnikanie“. No nadaní majú väčšiu šancu (ako nenadaní) byť úspešní tak v podnikaní, ako aj v umení či vede. Psychológ Spearman v roku 1904 zistil, že existuje skôr jeden univerzálny talent (takzvaný g-faktor) ako viac špecifických talentov. - To môže byť pravda, nie som kvalifikovaný na to odpovedať. Mám však podozrenie, že nie každý psychológ by v tomto so Spearmanom súhlasil. Keby sa Edison narodil v Afrike, v stredoveku alebo kdekoľvek, kde by nemohol uplatniť svoje nadanie, ktorú činnosť by si vybral? - Neviem, čo by si Edison mohol vybrať. Možno by vylepšoval zbrane alebo brnenia. Iný scenár je, že by ho ostatní zabili, lebo by nechápali jeho myslenie. Alebo by sa báli, že ich predstihne. Aká je úloha spoločenského pozadia (závisti, práva, hodnôt, kultúry atď) v procese inovácie? - Vplyv spoločnosti je rozhodujúci. Vláda zákona je podľa mňa základom toho, aby v spoločnosti nielen vznikali vynálezy, ale aby sa aj dostali do širšieho užívania. Salvador Dalí a van Gogh boli porovnateľne geniálni maliari. Zatiaľ čo prvý sa stal bohatý a slávny, druhý bol chudobný a svojho času neznámy. Znamená to, že bol Dalí inteligentnejší alebo mal iba väčšie šťastie na spoločnosť? - Ani jedno. Pre mňa to znamená, že van Gogh mal menšie obchodné schopnosti a väčší umelecký talent, zatiaľ čo Dalí bol lepší a oddanejší obchodník s o niečo menším (podľa mňa) umeleckým talentom. Podľa niektorých IQ štúdií sú černosi v priemere menej inteligentní ako belosi. No títo „hlúpejší“ černosi boli schopní vytvoriť džez – veľmi komplexnú hudbu. Predstavuje džez náhradnú činnosť? - Som viac ako skeptický k štúdiám, podľa ktorých sú černosi menej inteligentní ako druhí. Veľa černochov je veľmi inteligentných a niektorí sú iným spôsobom tiež inteligentní. Povedal by som však, že dielo talentovaného džezmana má bližšie k talentu Stravinského. Je však známe, že černosi boli v USA diskriminovaní. Nemohli byť ani podnikatelia, ani vedci, ani umelci. Niektorí z nich preto možno presmerovali svoj talent do „neoficiálnej“ hudby (džez) či športu (ako basketbal). Keby černosi neboli diskriminovaní, venovali by menej času džezu a viac času iným aktivitám. - Aj v čase najsilnejšej diskriminácie sa niektorým černochom darilo vo vede, umení a podnikaní, no je pravda, že ich celkový počet bol nízky. Určite máte pravdu v tom, že diskriminácia zvýšila počet džezových skladateľov a hudobníkov. Po páde socializmu veľa Východoeurópanov zbohatlo skôr vďaka známostiam ako vďaka efektívnosti či talentu. Sú peniaze a spoločenský úspech spoľahlivé kritérium talentu a inteligencie? - Rozhodne nie. Veľa hlúpych ľudí prišlo k peniazom náhodou, brutálnou silou či jednoduchým podvodom. A, pravdaže, veľa geniálnych ľudí nie je bohatých. Aké je teda spoľahlivé kritérium na určenie talentu? - To je otázka pre psychológa, nie pre ekonóma. Japonci dlhé roky úspešne zavádzali nové technológie. Ako to, že nevedia prekonať stagnáciu zo začiatku deväťdesiatych rokov? - Aj keď nie som odborník na japonské hospodárstvo, hlavný zdroj ekonomických problémov vidím v inštitucionálnom a makroekonomickom správaní, obzvlášť v spôsobe, ktorým banky vyberajú tých, ktorým požičiavajú peniaze. Pre Japonsko sa zdá typické, že inovácie vznikajú v rámci veľkých podnikov, na rozdiel od Severnej Ameriky, kde vynálezy ako lietadlo, telefón, atď, vymysleli najskôr jednotlivci a následne vylepšili veľké podniky. Možno práve preto je Japonsko lepšie v zlepšovaní vynálezov ako v ich vymýšľaní. Prečo čínska ekonomika – napriek deficitu demokracie – posledných dvadsať rokov stále rastie? - Myslím, že ekonomická výkonnosť závisí väčšmi od prítomnosti trhu ako od demokracie, hoci obidva tieto faktory majú tendenciu zlučovania. George Soros v knihe Soros o Sorosovi (1995) hovorí, že socializmus sa rozložil zvnútra, no to isté hrozí aj kapitalizmu. Znamená aféra Enron a argentínsky krach, že „čistý“ kapitalizmus neprežije? Treba reformovať kapitalizmus? - Nedá sa očakávať, že nejaký systém navždy prežije. No v krátkodobom horizonte nevidím dôkaz toho, že kapitalizmus zanikne. Pravdaže, reformácia kapitalizmu je želateľná, prostredníctvom tlaku na poctivosť firiem, ochrany prostredia, pomoci chudobným, atď. Ale nezdá sa, že by tieto opatrenia zvyšovali šance, aby kapitalizmus prežil dlhšie. Aký očakávate vývoj vo výmennom kurze euro-dolár? - Netuším. Zdôrazňujete, že ekonomický rast závisí od inovácií, ktoré vyžadujú skôr spoluprácu ako súťaživosť. Je zásah štátu v tomto procese nevyhnutný? - Zásah štátu môže pomôcť rastu a procesu inovácie, najmä keď vláda zaplatí za vynálezy a základný výskum, ktorý by inak nijaký súkromník nerobil dobrovoľne. No netreba sa starať do spolupráce firiem, na ktorej sa zvyčajne dohodnú samotné firmy. Ekonomický rast vyžaduje spoluprácu a zároveň veľmi dynamickú súťaživosť medzi podnikmi. Zo Solowho modelu rastu vyplýva konvergencia, zatiaľ čo podľa Leninovej teórie imperializmu rozvinuté štáty či regióny rastú na úkor zaostávajúcich. Všeobecne narastajúce rozdiely medzi chudobnými a bohatými skôr podporujú Leninovu tézu. Alebo nie? - Štatistika naznačuje, že za posledné polstoročie sa ekonomiky najbohatších desiatich až dvadsatich piatich štátov približovali. Isté zbližovanie je aj v rámci chudobnejších štátov, hoci tie sa stále vzďaľujú od najbohatších ekonomík. Nemyslím si však, že sa to dá pripísať Leninovej teórii. Napríklad v mnohých zaostalých štátoch hlúpe vojenské junty spravili veľa účinných krokov, ktoré zabránili rastu. Gérard Roland pripisuje nečakaný hospodársky prepad zo začiatku transformácie prerušeniu produkčných liniek. Istý čas trvá, kým jeden efektívny podnikateľ nájde rovnako efektívneho podnikateľa a obaja začnú produkovať. Celkový prepad tak vzniká kvôli času strávenému hľadaním. Ako vy vysvetľujete transformačný prepad? - Myslím, že Rolandovo vysvetlenie je platná časť príbehu, no tiež istý čas trvá, kým sa manažéri naučia, ako efektívne riadiť a reorganizovať firmu v súlade s trhom. A pracujúci by nemali poslúchať maximu: „my predstierame, že robíme, a oni predstierajú, že nás platia“. Netreba zabúdať, že po druhej svetovej vojne zázračným ekonomikám Ďalekého východu trvalo až desať-dvadsať rokov, kým sa začali doťahovať. Ekonóm Jaroslav Vaněk (profesor na Cornelovej univerzite) v jednom rozhovore povedal, že sláva v ekonómii je umelá a že v USA sa otvorene hovorí o „Chicagskej mafii“, ktorá ovplyvňuje, kto dostane Nobelovu cenu, na ktorú navrhli aj vás. Má Vaněk pravdu? - Viem, že ma navrhli na Nobelovu cenu, no nemyslím, že Chicagská mafia kontroluje, čo sa udeje v Štokholme. Je možno istým signálom, že som minulý mesiac ako prvý akademický ekonóm prijal v Štokholme prestížnu medzinárodnú cenu za výskum týkajúci sa drobného podnikania. Ktoré ekonomické objavy sú najväčšie a ktoré témy by mali dnešní ekonómovia študovať? - Nedá sa určiť, ktoré objavy sú najväčšie. Zaradil by som tam teóriu hodnôt od klasických ekonómov, teóriu firmy od A. A. Cournota, Ricardov zákon komparatívnych výhod, Walrasovu všeobecnú teóriu rovnováhy a Keynesovu analýzu zamestnanosti a inflácie. Nedá sa vymedziť, čo by mali ekonómovia študovať. Osobne však považujem za dôležité poznať dôvody, prečo voľný trh dosahuje produktívnosť, inovácie, životnú úroveň a rast neprekonaný dĺžkou trvania nijakým typom ekonomiky v staroveku či súčasnosti. Súvisiace linky: Oficiálna stránka W. Baumola: http://www.econ.nyu.edu/user/baumolw/ Najznámejšie články: William Baumol, MIT press: http://mitpress.mit.edu/catalog/author/default.asp?sid=DA5E5E92-FBEC-47C1-A4B1-FA54A4AB568E&aid=639 Čestné uznanie Americkej asociácie vydavateľov (2003) pre W. Baumola za najlepšiu ekonomickú knihu The Free-Market Innovation Machine: Analyzing the Growth Miracle of Capitalism: http://pup.princeton.edu/titles/7310.html Hlasovanie o Nobelových Cenách: 1998: http://www.argmax.com/mt_blog/archive/000241.php 1999: http://www.argmax.com/mt_blog/archive/000250.php 2000: http://www.amherst.edu/~jsirons/cgidata/viewvote.html Skrátená verzia rozhovoru vyšla v týždenníku Respekt
Zhováral sa Miroslav Brada
