Dôsledok ekonomickej úrovne krajiny

V marci tohto roku slovenská počítačová verejnosť zaznamenala vôbec prvý prípad odsúdenia za nelegálne napaľovanie softvéru, hier, videa a hudby. Ďalšia udalosť nedala na seba dlho čakať a posledný júlový týždeň si polícia pripísala na svoje konto koordinovaný zásah v dvanástich internetových kaviarňach v Nitre.
Počet zobrazení: 876
6-m.jpg

V marci tohto roku slovenská počítačová verejnosť zaznamenala vôbec prvý prípad odsúdenia za nelegálne napaľovanie softvéru, hier, videa a hudby. Ďalšia udalosť nedala na seba dlho čakať a posledný júlový týždeň si polícia pripísala na svoje konto koordinovaný zásah v dvanástich internetových kaviarňach v Nitre. Výsledkom bolo zabavenie 116 osobných počítačov používaných v kaviarňach, pri ktorých existuje dôvodné podozrenie, že na nich boli nelegálne nainštalované softvérové produkty rôznych výrobcov. Používanie nelegálneho softvéru pritom nie je vo svete ani u nás nijakou výnimkou. Na základe výsledkov celosvetovej štúdie spoločnosti International Planning and Research Corporation miera softvérového pirátstva dosiahla v roku 2002 na Slovensku úroveň 45 percent. Spomedzi krajín východnej Európy sa tak radíme na druhé miesto s najnižšou mierou počítačového pirátstva. Kým v regiónoch Severnej Ameriky či západnej Európy sa pohybuje v rozmedzí 24 až 35 percent, najvyšší podiel nelegálneho softvéru na trhu (až do 90 percent) bol zaznamenaný v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov, v Rusku a na Ukrajine. Miera používania legálne zakúpeného softvéru tak celkom logicky súvisí s ekonomickou výkonnosťou krajiny. Zástupcovia výrobcov počítačových produktov združení v Bussines Software Alliance (BSA) pripisujú pokles miery softvérovej kriminality na Slovensku prísnejšiemu presadzovaniu platných zákonov i osvetovým aktivitám združenia. Podľa posledných údajov dosiahli finančné škody vyplývajúce zo softvérového pirátstva v roku 2002 úroveň vyše 900 miliónov korún, pričom oproti predchádzajúcemu roku to predstavuje nárast až o 155 percent. Nedávna nezávislá štúdia IDC pritom ukázala, že zníženie miery softvérového pirátstva na Slovensku o 10 percentuálnych bodov by do roku 2006 znamenalo pre našu krajinu zvýšenie daňových príjmov o 47 mil. USD, vytvorenie viac než tisíc nových pracovných miest a takmer zdvojnásobenie objemu odvetvia informačných technológií. Predpokladaná strata z nelegálneho používania softvéru je však len imaginárna. Veľké množstvo počítačových používateľov by si legálne programové vybavenie mohlo dovoliť len veľmi ťažko. A to ešte nehovoríme o takých príjmových skupinách, ako sú mladí ľudia či začínajúce rodiny. Vývoj aplikácií pritom tiež nie je zadarmo a programátori by mali dostať za svoju prácu zaplatené rovnako ako výrobcovia áut či pekári. Kým však bude kúpna sila obyvateľstva a cena softvérových produktov na súčasnej úrovni, sotva Slovensku pomôžu akékoľvek osvetové či vzdelávacie aktivity smerujúce k zakúpeniu legálnych produktov. Určitou (najmä cenovou) alternatívou k počítačovým programom pochádzajúcim od dominantného svetového producenta sa javí open source, teda voľne šíriteľný a modifikovateľný softvér. Ťažko však očakávať, že bežní používatelia budú editovať zdrojový kód, či jadro systému len preto, aby mohli vlastniť napríklad bezplatný operačný systém. Vyspelosť ekonomiky sa v súčasnosti čoraz viac hodnotí aj úrovňou používania informačných a komunikačných technológií. Je teda v záujme spoločnosti a vládnych predstaviteľov, aby sa zvyšovala počítačová gramotnosť obyvateľov, čo bez dostupnosti počítačov a softvérového vybavenia sa dá očakávať len veľmi ťažko. Ak si však prečítame programové vyhlásenie vlády, okrem všeobecných formulácií o inštitucionálnej podpore informačných technológií a niekoľkých pasáží v kapitole školstva, tam nenájdeme prakticky nič. Pritom dostatočné softvérové vybavenie základných a stredných škôl by malo byť úplne bežné. Veď nič nebráni zaviesť napríklad daňové úľavy pre počítačové spoločnosti, ktoré sa rozhodnú školám bezplatne venovať programové vybavenie. Vládna koalícia sa však problém nelegálneho softvéru rozhodla riešiť jeho legalizáciou vo forme mimoriadnej dotácie zo štátneho rozpočtu. Takéto riešenie neznamená v skutočnosti nič iné ako priamu dotáciu spoločnosti Microsoft. Zdá sa, že systémové riešenie problému počítačového pirátstva je v nedohľadne. Zverejnené prípady tohto druhu kriminality by však minimálne mohli vyvolať diskusiu, ktorá v konečnom dôsledku bude viesť k zvýšeniu používania informačných technológií. Open source Ide o softvér s voľne dostupnými zdrojovými kódmi. Tento pojem však nedefinuje len dostupnosť zdrojových kódov softvéru, ale aj ďalšie aspekty vývoja. Ide o celkový prístup k vývoju softvéru a k otázkam komerčného charakteru spojených s predajom a distribúciou softvéru. Azda najznámejším open source je operačný systém Linux. Základné body definujúce otvorený softvér: - Dostupnosť zdrojového kódu: Zdrojový kód sa musí distribuovať spolu s programom alebo musí byť definované, kde sa dá získať. - Voľná redistribúcia: Softvér musí byť voľne distribuovateľný a za túto distribúciu nie je možné požadovať poplatky (výrazne) prevyšujúce náklady na túto distribúciu. Distribúcia sa nesmie viazať na iné produkty. - Voľná modifikácia: Softvér možno modifikovať a odvádzať z neho nové produkty. - Nijaká diskriminácia: Použitie softvéru nesmie diskriminovať nijakú osobu alebo skupinu osôb. Stránka bola pripravená v spolupráci s občianskym združením Internet pre všetkých

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984