S jedlom rastie chuť

Chce to riadnu dávku sebavedomia. A k tomu nemalú štipku arogancie. Podpredseda vlády pre európsku integráciu, o ktorého odvolaní bude čoskoro opäť rokovať parlament, vyrukoval s ďalšou horúcou témou: Podľa neho by príslušníci národností mali používať svoju materčinu v úradnom styku aj v obciach, kde tvoria iba desatinu obyvateľstva.
Počet zobrazení: 1083
2-m.jpg

Chce to riadnu dávku sebavedomia. A k tomu nemalú štipku arogancie. Podpredseda vlády pre európsku integráciu, o ktorého odvolaní bude čoskoro opäť rokovať parlament, vyrukoval s ďalšou horúcou témou: Podľa neho by príslušníci národností mali používať svoju materčinu v úradnom styku aj v obciach, kde tvoria iba desatinu obyvateľstva. Vicepremiér Pál Csáky si zrejme povedal, že najlepšou obranou je útok. A to napriek tomu, že nielen opozícia, ale aj jeho koaliční partneri ho majú plné zuby. Po zdrvujúcej kritike Bruselu v súvislosti s pripravenosťou Slovenska na čerpanie peňazí z eurofondov, prichádza s ďalšími provokatívnymi požiadavkami. Tie majú tradične so životnými záujmami našej republiky pramálo. Keď sa pred štyrmi rokmi o tomto probléme diskutovalo, vtedajšia vládna koalícia prijala kompromis - dvadsaťpercentnú klauzulu pre národnostné menšiny na to, aby mohli v obci (nie vo vyšších územných celkoch) používať svoj jazyk aj na úradoch. Csáky sa však rozhodol tento status quo narušiť. Charta národnostných menšín Podpredseda vlády dobre vie, že svojou najnovšou iniciatívou nezaznamená body v SDKÚ a KDH. Chcel si však šplhnúť na úkor svojho večného straníckeho rivala Bélu Bugára medzi členmi SMK. Odvolanie členov vlády je totiž podľa koaličných dohôd výhradnou záležitosťou príslušnej politickej strany. Preto aj kritika ANO na adresu Csákyho „integračných aktivít“ nenachádza v koaličnej rade patričnú odozvu. Naopak, SMK, KDH a SDKÚ v tom vidia sprisahanie zosnované s opozíciou, a tak k nútenému odchodu maďarského vicepremiéra zaujímajú odmietavý postoj. Pál Csáky však po problémoch okolo kampane pred referendom o vstupe Slovenska do Európskej únie a fiasku s koordináciou prípravy rozvojových projektov ani na chvíľu nezaváhal. Hoci poslanec za SMK Árpád Duka-Zolyomi hovorí, že desaťpercentná hranica znamená pre Maďarov iba niekoľko dedín navyše a že výraznú zmenu by priniesla najmä pre menej početné národnosti, situácia je iná. Dosiaľ sa Európska charta menšinových jazykov týkala, pokiaľ ide o maďarskú národnosť, 512 z 2920 obcí na Slovensku. Po prijatí Csákyho iniciatívy by sa rozšírila na 544 samosprávnych jednotiek, vrátane bratislavských mestských častí Čunova, Jaroviec, Rusoviec, Podunajských Biskupíc a takých ,,dedín“, ako sú okresné mestá Lučenec, Levice a Šala! Ide najmä o Maďarov Ukrajinci by mohli oficiálne používať svoj jazyk celkovo v 17 obciach, čo je oproti súčasnému stavu o jednu obec menej (podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001 došlo k presunu občanov hlásiacich sa k rusínskej národnosti na úkor ukrajinskej), Rusíni v 105 (dosiaľ v 68), Rómovia v 157 (doteraz v 57), Nemci v šiestich (dnes iba v jednej obci). Pri ostatných uznávaných menšinách (Poliaci, Česi, Moravania, Židia, Bulhari, Chorváti) by desaťpercentná klauzula nezmenila absolútne nič. Nikde totiž nedosahujú desaťpercentnú koncentráciu osídlenia. Právo na používanie materinčiny – to znie pekne. V praxi to však znamená, že maďarčinu budú musieť ovládať aj Slováci pracujúci v samospráve či v štátnej správe. Miklós Duray otvorene tvrdí, že charta by sa v našich podmienkach mala týkať – pokiaľ ide o maďarčinu – aj okresných, v blízkej budúcnosti obvodných úradov a regionálnych orgánov. V tomto prípade vyšších územných celkov v Nitre, Košiciach a možnom i v Banskej Bystrici. Museli by sa napríklad dokladať oficiálne dokumenty v jazyku menšín, používať ich jazyk na rokovaniach miestnych zastupiteľstiev, zaviesť dvojjazyčné označenie miest, obcí a ulíc, ale po novom by pracoval aj policajný zbor, súdy, daňové či colné orgány. Navrhované nariadenie by si vyžadovalo prinajmenšom úpravu deviatich právnych noriem: zákonov o štátnom jazyku SR, o používaní jazyka menšín, o označovaní obcí, o ďalšom vzdelávaní, občianskeho súdneho poriadku, Trestného poriadku, zákonov o ochrane spotrebiteľa, o STV a Slovenskom rozhlase. Podľa rodáka z Komárna Európska charta začala na Slovensku platiť 1. januára 2002 po tom, čo ju v Štrasburgu podpísal minister Eduard Kukan, odobrila Národná rada SR a ratifikoval prezident Rudolf Schuster. Podľa jej preambuly sa používanie regionálnych a menšinových jazykov v súkromnom a verejnom živote považuje za neodňateľné právo občanov. Súčasne sa v nej však píše, že sa tieto jazyky nemôžu ochraňovať na úkor štátneho. Tieto opatrenia sa majú vzťahovať len na jazyky, ktorým hrozí minimálne používanie alebo zánik. Zrejme každý obyvateľ juhu Slovenska potvrdí, že také čosi sa maďarčiny netýka. Osobitnou kapitolou Csákyho aktivít je boj za zriadenie univerzity pomenovanej podľa tvorcu teórie o strese a adaptácii, rodáka z Komárna Jánosa Selyeho. Dochádza k tomu po tom, čo sa v predchádzajúcom volebnom období nepodarilo inštalovať samostatnú maďarskú fakultu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Tá neuspela aj preto, lebo sa nepodarilo zohnať dostatočné množstvo pedagógov. Teraz však už ide o univerzitu. Kde sa náhle vzalo toľko odborníkov? To nik nevie. Preto akreditačná komisia váha. Dva razy o tejto záležitosti rokovala, ale nezaujala stanovisko. Najbližšie by mala znova rozhodovať prvého októbra. Jej názor má síce iba odporúčajúci charakter, rozhodujúce slovo patrí poslancom národnej rady, no bez súhlasu komisie vysoká škola nemôže prijímať študentov. Podobná situácia sa vyskytla pri vzniku Slovenskej zdravotníckej univerzity. Oficiálne existovala od vlaňajšieho júna, ale prvé odbory sa akreditovali až pred troma mesiacmi. Jedným z hlavných problémov bola akási ,,nezisková organizácia“ Pro Universitas, ktorá mala dostať zo štátneho rozpočtu ako preddavok finančné prostriedky, ktoré bolo treba využiť na nákup a rekonštrukciu nehnuteľností pre budúcu univerzitu. Komárňanská samospráva zohnala 40-miliónový bankový úver na odkúpenie vojenskej pevnosti od ministerstva obrany, ktorá donedávna slúžila sovietskej posádke. V tomto roku bude štátnu pokladňu stáť zriadenie univerzity sto miliónov korún, v budúcom 62, v roku 1995 až 72 a o rok neskôr 83 miliónov. To všetko v čase finančných suchôt slovenského školstva. Podpora jazykovému getu Ďalším problémom je hlavný vyučovací jazyk. ,,Záhadnou zhodou okolností“ popri Csákyho aj rezort životného prostredia pod vedením Lászlóa Miklósa a ministertsvo výstavby Lászlóa Gyurovského nástojili iba na maďarčine. Ministerstvo školstva na čele s Martinom Froncom (KDH) túto pripomienku akceptovalo! Legislatívna rada vlády navrhuje popritom aj slovenčinu a iné jazyky. V posledných rokoch pritom na Univerzite Konštantína Filozofa zaznamenali alarmujúce znižovanie úrovne ovládania slovenčiny u uchádzačov maďarskej národnosti o štúdium. Ak sa bude vyučovať na komárňanskej univerzite len maďarčina, reálne hrozí, že jej absolventi nájdu uplatnenie iba v oblastiach, kde sa používa tento jazyk. Alebo budeme vychovávať odborníkov z daní našich občanov priamo pre Maďarsko. Ide vlastne o diskrimináciu. Študenti sa za to môžu poďakovať SMK a ostatným poslancom, ktorí budú za tento zákon hlasovať v parlamente. Pôvodne sa hovorilo o tom, že univerzita v Komárne má pripravovať kultúrnych a osvetových pracovníkov, ako aj katechétov. S jedlom zrejme rastie chuť. Okrem pedagogickej a teologickej fakulty bude na Selyeho univerzite fungovať aj ekonomická fakulta. Pál Csáky sa pri nástupe do svojej funkcie dušoval, že sa bude prednostne venovať európskej integrácii. Práve v tom má dosiaľ veľké medzery. Ak to chce prekryť aktivitami jednostranne v prospech maďarskej menšiny na úkor štátotvornej väčšiny, tak by sa nad tým mala zamyslieť nielen opozícia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984