Bushova teória politickej relativity

Keby bolo uplatňovanie teórie relativity v politike vedeckou disciplínou, po Einsteinovi by Nobelovu cenu musel dostať americký prezident George W. Bush. Spojené štáty minulý týždeň presadili, aby Bezpečnostná rada OSN schválila návrh novej rezolúcie o Iraku. Nový dokument umožní vytvorenie pomocnej misie OSN v Iraku, priláka investície na obnovu krajiny a zároveň uznáva dočasnú vládnu radu v Bagdade. Takže keď OSN odmieta uznať ,,právo“ Spojených štátov okupovať Irak na základe vymyslených fám o existencii zbraní hromadného ničenia, prezident George W. Bush označí parlament sveta za zbytočný. Keď však v Iraku umrie vyše päťdesiat amerických vojakov a situácia začne silne pripomínať Vietnam, zrazu je americkému prezidentovi OSN dobrá. Keď USA zistia, že náklady na obnovu krajiny, ktorú zničili, tak ,,trocha podcenili“, obrátia sa zrazu na zatracovaný parlament sveta, len aby prilákali zahraničné investície. Zaujímavé. Skutočnosť, že novou rezolúciou OSN Američania navyše dodatočne posvätili svoju agresiu voči tejto kedysi suverénnej krajine, potom už nie je možné nazvať inak ako bezočivosťou. Jasné, nedá sa pochybovať o tom, že existujú vládne reprezentácie (medzi nimi i tá slovenská), ktoré za peniaze svojich daňových poplatníkov Američanom rady pomôžu aj bez mandátu OSN, len aby ich potom vo voľbách Američania označili za jediných pravých demokratov. Bush sa však pri svojom úsilí o novú rezolúciu musel hlboko skloniť pred Francúzskom, tou krajinou „starej Európy“. Zistil, že tých, ktorých kedysi urážal, musí zrazu prosíkať. A to už nie je o relativite, ale o škemraní. A to sa neoceňuje nobelovkou, ale škodoradostným úškrnom...