Reklama
Reklama

Národnostné menšiny na Slovensku

Slovenská republika je multikulturálna krajina s množstvom národnostných menšín, žijúcich na jej území. Spôsobené to je tým, že naša krajina bola križovatkou medzi severom a juhom i východom a západom. Dôkazom tohto je aj historicky prvé sčítanie obyvateľov, domov a bytov v samostatnej Slovenskej republike, ktoré uskutočnil Štatistický úrad SR 26. mája 2001.
Počet zobrazení: 2992
03_tema_hlavna-m.jpg

Slovenská republika je multikulturálna krajina s množstvom národnostných menšín, žijúcich na jej území. Spôsobené to je tým, že naša krajina bola križovatkou medzi severom a juhom i východom a západom. Dôkazom tohto je aj historicky prvé sčítanie obyvateľov, domov a bytov v samostatnej Slovenskej republike, ktoré uskutočnil Štatistický úrad SR 26. mája 2001. Na základe tohto sčítania má Slovenská republika 5 379 455 trvalo bývajúcich obyvateľov. V SR žije 4 615 854 obyvateľov slovenskej národnosti, čo predstavuje 85,8 percenta. Pokiaľ ide o menšiny, Štatistický úrad uvádza 18 národnostných menšín - maďarskú (520 528), rómsku (89 920), českú (44 620), moravskú (2 348), rusínsku (24 201), ukrajinskú (10 814), nemeckú (5 405), poľskú (2 602), chorvátsku (890), srbskú (434), ruskú (1 590), židovskú (218), sliezsku (22), grécku (168), bulharskú (1 179), rumunskú (242), rakúsku (160) a vietnamskú (993). Podľa definície ŠÚ SR sa pod národnosťou rozumie príslušnosť osoby k národu, národnostnej alebo etnickej menšine. Pre určenie národnosti nie je rozhodujúca materinská reč ani reč, ktorú občan prevažne používa alebo lepšie ovláda, ale jeho vlastné rozhodnutie o príslušnosti k národu, národnostnej alebo etnickej menšine. Pri sčítaní 60 tisíc ľudí svoju národnosť neuviedlo, alebo patria k národom, ktoré v SR nie sú uznané ako národnostné menšiny, resp. si zo sčítania „vystrelili“ a uviedli napr. eskimácku, apačskú, či siouxskú národnosť. Podľa niektorých odhadov je Rómov na Slovensku najmenej pol milióna, lenže veľa z nich sa hlási k slovenskej alebo maďarskej národnosti. Menšiny a legislatíva Základnou a najdôležitejšou legislatívnou normou upravujúcou postavenie národnostných menšín na Slovensku je Ústava SR. Podľa článku 12 odstavec 2) sa základné práva a slobody zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Odstavec 3) toho istého článku zas uvádza, že každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu. Dôležitým článkom je aj článok 34, podľa ktorého sa občanom tvoriacim v SR národnostné menšiny alebo etnické skupiny zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Postavenie národnostných menšín komplexne upravuje znenie Rámcového dohovoru Rady Európy na ochranu národnostných menšín, ktorý nadobudol platnosť 1. februára 1998. Na jeho základe je povinnosťou SR každoročne predkladať generálnemu tajomníkovi Rady Európy komplexnú Správu o implementácii Rámcového dohovoru. Zákon NR SR č. 184 z 10. júla 1999 o používaní jazykov národnostných menšín priznáva menšine právo používať popri štátnom jazyku aj jazyk národnostnej menšiny a upravuje pravidlá používania tohto jazyka v úradnom styku. Občania v obci, v ktorej najmenej 20 percent obyvateľstva tvoria osoby patriace k národnostnej menšine, môžu používať v úradnom styku jazyk menšiny. Orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie vydávať rozhodnutia a ostatné oficiálne dokumenty v rovnopise aj v jazyku menšiny. Rokovanie orgánu územnej samosprávy v obci, v ktorej najmenej 20 percent obyvateľstva tvoria príslušníci národnostnej menšiny, sa môže uskutočňovať v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní. V týchto obciach sa používajú dvojjazyčné nápisy, či už na označenie názvu obce, orgánu verejnej správy, alebo dôležité informácie. Podpredseda vlády pre menšiny a ľudské práva Pál Csáky navrhuje používať jazyk menšiny v úradnom styku aj v obciach, kde ich žije desať percent. Slovensko v novembri 2000 v Ríme pristúpilo k Protokolu č. 12 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dvadsiateho februára 2001 podpísala SR Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov. Chartu parlament ratifikoval začiatkom júla 2001. Hlavný cieľ charty je chrániť a zachovať regionálne alebo menšinové jazyky Európy ako základnú súčasť európskeho kultúrneho dedičstva. Poskytuje osobitnú starostlivosť jazykom „bez územia“, ktoré sa nespájajú s určitou oblasťou krajiny (napr. jidiš alebo rómsky jazyk). Menšinová problematika Za pôsobenia Pála Csákyho na poste podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny bol prijatý zákon o používaní jazykov národnostných menšín, zvýšila sa štátna podpora kultúre menšín, bolo obnovené vydávanie dvojjazyčných vysvedčení, odvolaní riaditelia škôl s vyučovacím jazykom maďarským boli opätovne vymenovaní do svojich funkcií a podobne. Problematické sa však ukázalo riešenie problémov Rómov. V spoločnosti sa začala prejavovať únava a netrpezlivosť z faktu, že výsledky pozitívnych riešení problémov rómskych komunít na Slovensku len ťažko badať. Csákyho úrad pracoval na legislatívnych zmenách zabraňujúcich diskriminácii Rómov, prispel k intenzívnej spolupráci tretieho sektora a vlády na riešení problémov Rómov na Slovensku a po prvýkrát od vzniku samostatného Slovenska vláda akceptovala rómskych politických predstaviteľov ako reálnu politickú silu. V roku 1999 vznikol Úrad splnomocnenca vlády na riešenie problémov rómskej menšiny, ktorého šéfkou sa v roku 2001 stala riaditeľka nadácie InfoRoma Klára Orgovánová. Kým v legislatívnej oblasti možno najmä vďaka aktivitám úradu P. Csákyho hodnotiť činnosť vlády pozitívne, pri formovaní verejnej mienky proti intolerancii, xenofóbii a rasizmu vláda do istej miery zaostala za očakávaniami. Vzhľadom na hodnotové orientácie slovenskej populácie však zostáva otázne, či mohla v tejto oblasti urobiť viac. V roku 2002 schválila vláda Akčný plán predchádzania všetkých foriem diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2002 až 2003. Je zameraný na zvýšenie tolerancie spoločnosti a predchádzanie všetkým formám diskriminácie prostredníctvom rôznych aktivít príslušných rezortov, mimovládnych organizácií a ďalších subjektov zaoberajúcich sa touto problematikou. Menšiny a školstvo Právo na vzdelanie v materinskom jazyku je zakotvené v Ústave SR. Menšinové školstvo má na starosti odbor národnostného školstva Ministerstva školstva SR, ktorý zabezpečuje a vytvára podmienky na uplatnenie práva na vzdelanie v materinskom jazyku detí a žiakov slovenskej, maďarskej, rusínskej, ukrajinskej, rómskej, nemeckej a ďalších národností v SR na základe požiadaviek rodičov v školách na národnostne zmiešanom území. Vytvára legislatívne, materiálne a organizačné podmienky a predpoklady na výchovu a vzdelávanie v materinskom jazyku alebo výučbu materinského jazyka a štátneho jazyka pre deti a žiakov patriacich k národnostným menšinám v SR. Samozrejme sa stará aj o prípravu učebníc a pomôcok na plnohodnotné vzdelávanie príslušníkov menšín. Na Slovensku je podľa údajov z minulého školského roka spolu 3235 materských škôl s 151 125 žiakmi. Materských škôl s vyučovacím jazykom maďarským je 373 s 9484 deťmi. Ukrajinských je 36 a navštevuje ich 700 žiakov. Na Slovensku je ešte jedna židovská škôlka s troma deťmi. Základných škôl máme celkovo 2396, učí sa v nich 602 360 žiakov. Maďarských základných škôl je 296 s 39 347 žiakmi, ukrajinských 8 navštevuje 450 detí a 53 žiakov chodí do jednej nemeckej školy. Všetkých stredných škôl máme 798, študuje na nich 264 151 študentov. Z nich je 80 maďarských (14 122 študentov) a jedna ukrajinská (122 študentov). Výuka na vysokých školách prebieha zatiaľ len v slovenskom jazyku. Ale v septembri 2004 začne svoj akademický rok Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne. V jej rámci budú pôsobiť tri fakulty - ekonomická, pedagogická a reformovaná teologická, vyučovanie bude prevažne v maďarčine, ale aj v iných jazykoch. Zatiaľ jej však chýba vyjadrenie akreditačnej komisie. K základným školám by mala onedlho pribudnúť aj škola pre židovské deti. Menšiny a kultúra Rozvoj menšinových kultúr sa na Slovensku realizuje prostredníctvom občianskych združení, ktoré rozvíjajú jedenásť menšinových kultúr vydávaním periodickej a neperiodickej tlače pre príslušníkov národnostných menšín. Fungujú u nás štyri štátne divadlá s programovou skladbou v jazyku národnostných menšín: pre maďarskú menšinu divadlo Thália v Košiciach a Jókaiho divadlo v Komárne, pre rómsku menšinu divadlo Romathan v Košiciach a pre rusínsku a ukrajinskú menšinu Divadlo A. Duchnoviča v Prešove. Máme štyri štátne múzeá zamerané na menšinovú problematiku - oddelenie pre maďarskú kultúru v Podunajskom múzeu v Komárne, Múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku pri Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Múzeum kultúry karpatských Nemcov v Bratislave, Múzeum židovskej kultúry v Bratislave. Ministerstvo kultúry podporuje aj poloprofesionálne folklórne súbory ako Maďarský tanečný súbor Mladé Srdcia - Ifjú Szívek v Bratislave a folklórny súbor Rusínov - Ukrajincov PUĽS pôsobiaci pri Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove. V Slovenskom rozhlase je samostatné vysielanie pre maďarskú národnostnú menšinu - Rádio Patria pripravuje 45 hodín programu týždenne. Vysiela všetky spravodajské, publicistické, hudobné i dramatické rozhlasové žánre. Slovenský rozhlas vysiela program pre ostatné národnostné menšiny - Národnostno-etnické vysielanie. Redakcia ročne odvysiela cca 814 hodín 40 minút. Aj napriek tomu sa však v bežnom spravodajstve venuje národnostným menšinám len málo časového priestoru. To isté platí aj o printových médiách.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama