Slovensko nechce byť klerikálne

Na Slovensku prebieha isté sprisahanie proti katolíckej cirkvi: začiatkom septembra to povedal jej primas, arcibiskup Sokol. Vyjadril tak nespokojnosť s atmosférou, ktorá sprevádza prípravy na návštevu pápeža. Vytváranie negatívnych nálad proti pápežovi prirovnal k ateizácii spoločnosti za komunizmu a varoval mládež, aby nenaletela umelo vytváraným mediálnym hrám proti cirkvi. Ani jedna z ciest Jána Pavla II. na Slovensko nevyvolala také diskusie a vášne ako táto. Problém však nevyvolal pápež. Prichádza na pozvanie prezidenta Rudolfa Schustera. Jeho program vrátane bohoslužieb pod otvoreným nebom je štandardný. A o názoroch Karola Wojtylu sa debatuje všade vo svete, iba na Slovensku nie. Čo sa teda vlastne stalo? Naozaj sa „niektoré médiá sprisahali – poďme a hovorme iba o tom negatívnom“, ako tvrdí arcibiskup Sokol, alebo v krajine, kde sa pri poslednom sčítaní ľudu roku 2001 prihlásilo 73 percent ľudí ku katolíckemu vierovyznaniu a 84 percent ku kresťanstvu, sa niečo závažné udialo? *** Štrnásť rokov po novembrovej revolúcii a pred vstupom do EÚ prebieha v SR diskusia, aké má byť Slovensko. Predstava KDH a významnej časti katolíckeho kléru o kresťanskom a konzervatívnom Slovensku narazila na narastajúce liberálne postoje. Výrazne sa to prejavilo v prípade novely zákona o interrupciách, ktorá takmer spôsobila rozpad vládnej koalície. Až 70 percent občanov podľa sociologického prieskumu podporilo novelu interrupčného zákona a vyslovilo sa za právo ženy rozhodovať o svojom materstve, a iba 14 percent bolo proti. Po tom, čo vytvorením podmienok na vstup do EÚ a NATO v spoločnosti doznel spor s mečiarizmom ako tendenciou k autoritárskemu vládnutiu, dostali sa do popredia dva nové hlavné konflikty – medzi konzervatívcami a liberálmi v kultúrnych a etických otázkach a medzi pravicou a ľavicou v chápaní sociálnych funkcií štátu a jeho úlohy v ekonomike. Tieto spory sa premietajú aj do euroagendy. Sociológ P. Haulík povedal, že „od poslednej návštevy pápeža v roku 1995 je tu výrazný posun k liberalizácii v štýle západných spoločností“ a „Slovensko sa bude hodnotovo čoraz viac podobať západným krajinám ako svojej minulosti. Otázka je, ako rýchlo to pôjde a aké dramatické budú konflikty“. *** Ako útok cirkvi na prvý článok ústavy SR, ktorý hovorí, že SR sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo, zobrala časť verejnosti návrh zmluvy s Vatikánom o povinno-dobrovoľnej výučbe náboženstva, ktorá povedie k faktickej svetonázorovej a náboženskej segregácii detí na základných školách. Ešte väčšie pobúrenie vyvolal návrh zmluvy o výhradách svedomia, ktorý by lekárom umožňoval odmietnuť aj zákonom povolenú interrupciu a sudcom rozviesť manželstvo. Pod vplyvom návrhov týchto dvoch zmlúv, agresívne presadzovaných KDH, sa začalo na Slovensku ešte častejšie hovoriť o postupnej katolizácii štátu. Podpredseda KDH Vladimír Palko zámery svojej strany vyjadril jednoznačne: štruktúra, ktorá nie je schopná prijať kresťanskú civilizačnú tradíciu, „nemôže byť dobrým štátom“. Predseda KDH Pavol Hrušovský ako predseda parlamentu odmietol podpísať novelu zákona o interrupciách a splniť si ústavou stanovenú povinnosť. KDH odmieta prijať antidiskriminačný zákon, lebo nechce zrovnoprávniť nielen homosexuálov, ale ani ženy. Posledným olejom do ohňa boli vysoké náklady na návštevu pápeža zo štátnej pokladne. Predstavitelia cirkvi sú urazení, že sa o tejto otázke píše oveľa viac ako o zmysle pobytu Svätého otca na Slovensku. Lenže najmä ľudia, ktorí trpia reštriktívnou politikou vlády a ocitli sa v sociálnej núdzi, sa pýtajú, či sa 80 miliónov z peňazí daňových poplatníkov nemohlo využiť na iné účely, prečo v Čechách stačilo 7 miliónov, prečo sa neurobila zbierka medzi veriacimi, prečo cirkev, ktorej sa v reštitúciách dali k dispozícii veľké majetky, pôvodne požadovala spolu s mestami, kde budú omše, vyše 250 miliónov korún, prečo sa peniaze majú použiť aj podľa klasického vzoru potemkinovských dedín. To všetko s ešte väčšou razanciu položilo na stôl otázku financovania cirkvi a odluky cirkvi od štátu. *** Slovenskú spoločnosť teda nerozdelil Ján Pavol II., ale KDH s najvyššou katolíckou hierarchiou. Priveľmi horlivá a viditeľná snaha využiť návštevu Karola Wojtylu na upevnenie postavenia katolíckej cirkvi v slovenskej spoločnosti a na presadenie ideologickej agendy KDH, politici usilujúci sa sprivatizovať si kresťanstvo, miestami až arogantné vystupovanie niektorých predstaviteľov katolíckeho kléru, ktorí sa pasovali za univerzálne morálne autority, to všetko viedlo aj mnohých úprimne veriacich Slovákov, aby povedali rozhodné nie pokusu o klerikalizáciu Slovenska. Slovenskí biskupi vyhlásili, že pápež má priniesť na Slovensko pokoj. Áno, Svätý otec môže otupiť napätie medzi cirkvou a zvyškom spoločnosti tým, že aspoň sčasti napraví to, čo politici KDH a otcovia biskupi pokazili. Teda, že im pripomenie, aby vehemenciu, s akou vyslovujú svoje názory, obmedzili vzhľadom na skutočnosť, že na Slovensku žijú aj ateisti a vyznávači iných náboženstiev. Lebo katolíci aj nekatolíci, veriaci i neveriaci môžu spolu žiť iba tak, že sa budú vzájomne tolerovať.