Kauza Dávida Pěchu

Koncom augusta sa začal na Okresnom súde v Šumperku proces s Dávidom Pěchom. Obžaloba ho obviňuje z propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu práv a slobôd občanov. Toho sa mal dopustiť tak, že v časopise Pochodeň uverejňoval v rokoch 1999 a 2000 články vyzývajúce na zmenu režimu aj za cenu násilia. Pěcha mal napríklad napísať, že „pouze revoluční svržení soudobého systému, rozbití celého kapitalistického státu a opětovné znárodnění všech hlavních podniků ve prospěch většiny, pouze obnovení socialismu a proletářské diktatury proti hrstce soudobých parazitů je jediným východiskem ze současné bídy i bezpráví obyčejných lidí“. Zo šírenia poplašnej správy ho obžaloba obviňuje pre článok, v ktorom tvrdil, že podľa nových zákonov, ktoré súvisia s direktívami NATO, bude možné trestať v čase vojnového stavu vzbúrených vojakov smrťou. Ďalej že sa pripravuje legislatíva, podľa ktorej sa vytvoria pohotovostné oddiely, ktoré budú môcť strieľať do demonštrantov pred veľvyslanectvami krajín NATO. Podľa žalobcu sa Pěcha dopustil aj trestného činu ohovárania, keď uverejnil po rozpade Československa v periodiku Pochodeň fotografie desiatich popredných politikov a napísal, že sú zločinci a zradcovia, ktorí predali republiku. Okrem toho mal na verejnej demonštrácii v októbri 2000 v Olomouci označiť povestného antikomunistu a bývalého dôstojníka BIS Vladimíra Hučína za osobu, ktorá bola zodpovedná za smrť jedného přerovského policajta. Známy disident a odporca bývalého režimu Petr Uhl upozornil na niekoľko podstatných okolností. Obvinený nevyzýval k bezprostrednej príprave násilia či terorizmu, ale iba uvažoval o tom, že za istých okolností môže byť súčasný politický a hospodársky systém zvrhnutý revolúciou: „Nechtějí… zničit demokracii, nýbrž doufají, že prostí lidé sami „smetou celý ten pseudodemokratický a prokletý kapitalismus vůbec“. Upozorňuje, že sudca bude stáť pred ťažkým politologickým problémom. Súčasná česká legislatíva zatiaľ neuznáva politológiu za takú vedu, v oblasti ktorej by sa mali robiť znalecké posudky, takže šumperský sudca bude musieť rozriešiť dôležitý politologický problém. Príznačných je tu niekoľko okolností. Pěcha za „zradcov“ označuje aj predstaviteľov súčasnej parlamentnej strany – KSČM. Patril k odštiepeneckej skupinke okolo Štěpána, ktorá sa snažila vytvoriť „ortodoxnú“ komunistickú stranu, no od nej sa zasa odtrhoval Zifčák, predovšetkým známy svojou úlohou v novembri 1989. Takže stojíme pred otázkou, ktorá sa týka celej spoločnosti a dala by sa sformulovať nasledovne: kde majú byť hranice slobody slova? V Česku bol vyslovený názor, že pred súd patria také názory, ktoré súvisia s bezprostrednou prípravou buď teroristických akcií, alebo násilného zvrhnutia režimu. No takáto bezprostredná súvislosť v Pěchovom prípade nebola dokázaná, napriek tomu ako sú formulované platné české zákony. Petr Uhl Pěchove názory charakterizoval ako „pošetilé“, po slovensky by sa dalo povedať, že sú pochabé. Ak by sme zrovnávali Pěchových prívržencov so súčasnými militantnými pravičiarmi, nik ho neobviňuje, že by organizoval trebárs skupinky, ktoré by mlátili „vykorisťovateľov“ či „renegátov“. Jeho previnenia boli na verbálnej úrovni. Ak by sa u nás vyskytla podobná skupina, ako bola trebárs Baader-Meinhofová, ktorá by pripravovala atentáty alebo organizovala iné formy teroru, jej členovia by patrili pred súd bez akýchkoľvek diskusií.