Neonacisti dokopali rabína
Aj židovský rabín Baruch Myers sa raz stal obeťou útoku neonacistov. Ešte v septembri 1993 šiel odovzdať balík do hotela Devín. Domov sa vracal peši po Vajanského nábreží a Dostojevského rade, kým neprišiel na Ulicu 29. augusta, kde býval. Keď prechádzal po Starom moste, začul z neďalekej krčmy Umelka pokriky „Juden raus!“. Nebolo to prvýkrát, tak tomu nevenoval veľkú pozornosť a pokračoval v ceste domov. Neskôr zbadal, že k nemu utekajú dvaja ľudia. Bolo ťažké rozpoznať ich, a tak si chvíľu myslel, že to sú bežci. Keď bol už takmer na Ulici 29. augusta, zrazu jeden mladík skočil na neho. Otočil sa a vtedy zbadal, že ďalší stojí za ním. Ulica bola prázdna a vyšší mladý muž ho hodil o stenu domu a kopol najprv do hlavy, potom medzi nohy. V tom momente starší muž, ktorého okno bolo hneď nad nimi, začal na chlapcov kričať. Malo ich to presvedčiť, aby ho prestali biť. Čím bol rabín bližšie k svojmu domu, tým sa väčšmi bál ísť domov a toho, že ho budú prenasledovať. Nakoniec išiel na autobus opačným smerom. Z neho videl, ako dvaja neonacisti bežia opačným smerom. Vystúpil v Petržalke, kde stretol jednu paniu a vysvetlil jej, čo sa stalo. Zaviedla ho k policajtovi a ten zaviezol rabína naspäť do Starého Mesta. Keď už boli na Dostojevského rade, povedal rabín policajtovi, že ešte stále môžu nájsť útočníkov. Nahol hlavu naľavo, napravo a povedal: „Oni tu nie sú.“ Keď boli pri dome, kde rabín býval, povedal mu, aby vystúpil. Rabín sa ho spýtal, či nemá vypovedať. Policajt mu poradil, aby zavolal na políciu. Rabín mu však povedal: „Vy ste policajt.“ Dostal odpoveď, že to nebol jeho obvod. Pre napadnutého rabína to bolo také šokujúce ako samotný útok. Policajt nebol vôbec ochotný kontaktovať vysielačkou iných policajtov. Rabín sa vrátil domov, zavolal na mestskú políciu a informoval policajtov o tom, čo sa mu stalo. O piatej hodine popoludní zaklopal na jeho dvere štátny policajt. Povedal mu, že ho hľadajú celý deň. Rabín mu povedal, že je to škoda a že hovoril 20 minút po útoku s jedným policajtom, ale on odmietol urobiť zápisnicu. Odvtedy sú podľa neho policajti vždy ochotní pomôcť a správajú sa profesionálne. Keď nakoniec vypovedal, trval na tom, aby do zápisnice uviedli fakt, že hneď kontaktoval políciu, ale tá mu nepomohla. Správanie prvého policajta, s ktorým sa stretol ráno, ukázalo, že policajti ešte nebrali útoky neonacistov vážne. O tomto útoku informovali potom aj médiá a reakcie boli dobré. Ponúkli mu ochranu, v prípade, že ju bude niekedy potrebovať.
