Zvyky a tradície moslimov

Maulid Tento sviatok, ktorý je v moslimskom kalendári ako 12. deň mesiaca rabí al-avval, je dňom narodenín Proroka. Moslimovia ho začali svätiť v 10. storočí. Jeho význam vzrástol, keď sa častejšie stretávajú s kresťanstvom a jeho zvláštnym dôrazom na narodenie Ježiša Krista. Moslimovia slávia tento deň zhromaždeniami, na nich počúvajú chválospevy na Proroka a rozprávanie o jeho živote. Pre „sufijov“ s ich svojbytným nazeraním na Mohameda ako na „dokonalého človeka“ je tento deň zvlášť dôležitý a jeho oslava môže byť niekedy vyvrcholením ďalších sviatkov, ktoré sa začínajú 1. rabí al-avval. Maulid je najpozoruhodnejší výraz úcty k Mohamedovi. Lajlat al-mirádž Sviatok je nazvaný aj ako „vzostup do nebies“. Pripadá na 27. deň mesiaca ramadžád a je pamiatkou na noc v desiatom roku Mohamedovho prorockého poslania, keď jeho archanjel Džibril (Gabriel) provedl sedmoro nebies, kde Mohammed hovoril s Bohom a prorokmi, V tú noc sa vrátil s pokynmi, ktoré zahrňovali zavedenie piatich modlitieb. Hovorí sa, že Mohamed cestoval na okrídlenom tvorovi (napoly človek, napoly koň), nazývanom Burák. Prorokov vzostup na nebesá (mirádž) sa začal v mešite al-Aksá v Jeruzaleme, ktorá je zobrazená štylizovanou formou. Moslimovia trávia tento deň počúvaním príbehu o Prorokovom živote. Ramadán Tento deviaty mesiac v islamskom kalendári pre moslimov znamená, že sa vtedy - ako to uvádza Korán - „otvárajú sa brány nebies, brány pekiel sa zatvárajú a démoni sú spútaní“. Tento mesiac sa každý moslim musí počas celého dňa od východu do západu slnka zdržať jedla, pitia, fajčenia a pohlavného styku. Jedine po zotmení sa môže mierne najesť a napiť. Moslimovia by sa mali vyhnúť aj ohováraniu, neslušným rečiam, hádkam, pokrytectvu a usilovať sa konať iba dobré skutky. Ramadán moslimovia využívajú na očistu duše prostredníctvom rozjímania a pôstu. Nedodržiavanie týchto zásad môže anulovať dodržiavanie pôstu. Týmto pôstom sa upevňuje vôľa a približovanie sa k bohu. Vyzdvihované sú morálne hodnoty pôstu ako cvičenie vôle a prejavu solidarity a zdôrazňuje sa aj zdravotná užitočnosť pôstu. Silná verejná mienka núti k pôstu aj menej nábožných moslimov. Povinnosť pôstu platí pre každého dospelého, duševne a telesne zdravého moslima. Od pôstu sú oslobodení starí a chorí, tehotné ženy, deti a veriaci na cestách. Deti sú vedené k pôstu zhruba od desiatich rokov. Po západe slnka sa moslim napije vody alebo labanu (kyslé mlieko) s datľami a následne sa pomodlí. Po večernej modlitbe sa začína hlavné jedlo, tzv. iftar. Počas Ramadanu by ani príslušníci iných vierovyznaní nemali na verejnosti jesť, piť a fajčiť ako výraz rešpektu. Reštaurácie v hoteloch sú prispôsobené tak, aby nebolo vidieť z ulice na turistov, ktorí konzumujú jedlo a pijú. Na verejných plážach sú počas Ramadanu zatvorené stravovacie zariadenia. Vo väčšine plážových hotelov sa dá jesť a piť bez obmedzenia. Obchody sa otvárajú a zatvárajú neskoršie. Niektoré supermarkety majú nepretržitý otvárací čas.