Tak ako to vlastne s tou diskrimináciou je?

Nech mi nikto nevraví, že sa kresťanskí demokrati nepokúšajú svoje názory nanútiť celej spoločnosti. Najprv sme vlajočkami a výzdobou vítali Jána Pavla II. v podobnom duchu ako kedysi delegácie z „bratských krajín“ a teraz tu máme opäť antidiskriminačný zákon a kampaň na jeho podporu. KDH antidiskriminačný zákon odmieta, lebo podľa nich otvára dvere legalizácii manželstiev dvoch osôb rovnakého pohlavia a potom adopciám detí. Namiesto toho chce novelizovať 16 až 17 zákonov. Zároveň však jeho predstavitelia tvrdia, že sú za odstránenie akejkoľvek diskriminácie. Ak však majú byť obe možnosti – samostatný zákon či novelizácie – právne rovnocenné, ako môže jedna otvárať možnosť legalizovať homosexuálom manželstvá a adopcie detí a druhá nie? Ak však rovnocenné nemajú byť (čo je, pravdepodobne, cieľom KDH), tak potom by mali kresťanskí demokrati otvorene povedať, že určitú menšinu odmietajú úplne chrániť voči diskriminácii. Ostatne, naznačili to už niekoľkokrát. Zástupkyňa iniciatívy Inakosť má tak dobrý dôvod obávať sa, že návrh KDH nepokryje celú škálu spoločenských prejavov diskriminácie. Registrované partnerstvá sú niečím iným ako antidiskriminačný zákon. Na druhej strane odstránenie diskriminácie znamená vyrovnanie podmienok pre všetkých občanov, bez ohľadu na ich pohlavie, rasu, náboženstvo, národnosť, etnickú príslušnosť či sexuálnu orientáciu. Vytvorenie inštitútu registrovaného partnerstva, vďaka ktorému by homosexuálne páry získali presne tie isté práva ako páry heterosexuálne, teda nie je žiadnou „pozitívnou diskrimináciou“, či právami naviac, ale len odstránením nespravodlivosti. Je pravdou, že Európska únia od nás nežiada antidiskriminačný zákon – požaduje prijatie legislatívy, ktorá by bojovala proti diskriminácii. Tá na Slovensku napriek opakovaným záväzkom vlády a upozorneniam stále chýba. Aj kvôli vytrvalému odporu „kresťanských poslancov“. V poslednej hodnotiacej správe nám to Európska komisia vytkla opäť a tentoraz dostal Csáky dva týždne na to, aby definitívne zvážil, ako ju zakomponovať do slovenského vládneho poriadku. Konečné rozhodnutie však bude pravdepodobne omnoho viac závisieť od toho, či prevládne tlak KDH, ako od rady tímu odborníkov. Tomu všetkému nasadil korunu ďalší kresťanský demokrat na čele inštitúcie – tentokrát verejnoprávnej. Generálny riaditeľ STV Rybníček najprv svoje odmietnutie odvysielať antidiskriminačné spoty Úradu vlády SR odôvodňoval faktom, že nie sú informačné, ale propagačné. Nakoniec však „vyšiel s farbou“ (hnedou) von – v rozhovore pre Národnú obrodu povedal, že mu na klipoch, ako kresťansky cítiacemu človeku, prekážajú prejavy homosexuálneho správania. Ako humanisticky cítiacemu človeku mi zase prekážajú prejavy zadubeného správania sa. Na vlastnú smolu, nie som riaditeľom STV. Nesúhlas tak môžem vyjadriť tým, že nezaplatím poplatky, alebo dane, z ktorých STV žije. To by som ale porušil zákon. Rybníček ho svojim prejavom homofóbie neporušil – nemal aký, veď antidiskriminačný neexistuje. Kruh sa uzaviera. A mňa nech nikto nepresviedča, že sa kresťanskí „demokrati“ nesnažia celej spoločnosti vnútiť svoje názory/predsudky.