Musíme si zvyknúť, že únia nie je pestúnka

Co prinieslo otvorenie hraníc maďarskej ekonomike a maďarskému občanovi po páde železnej opony? - Do Maďarska začal v rokoch 1992 – 1998 prúdiť zahraničný kapitál, ktorý po privatizácii zbúral staré neefektívne výrobné spôsoby a na dosiahnutie zisku začal využívať moderné ekonomické postupy, pričom staval na nízkych pracovných nákladoch. Zisk dosahoval i vďaka tomu, že mzda v Maďarsku tvorila zlomok ceny práce v západnej Európe. Aká je situácia v súčasnosti? - Toto obdobie sa skončilo už v roku 1998, posledné jeho vplyvy bolo badať v roku 2000. Cena práce a s tým súvisiace sociálne odvody sa zvýšili, a preto už v súčasnosti badať odliv tohto druhu kapitálu smerom na východ, na Ukrajinu, ale najmä do Číny. Pre Maďarsko to znamená, že sa musí sústrediť na konkurenciu nie prostredníctvom lacnej pracovnej sily, ale že sa musí presadiť na európskych trhoch osvojením si metodologických a kvalitatívnych procesov, ktoré sú v únii normou. Nejde pritom len o kvalitu výrobkov, treba si osvojiť aj pracovnú disciplínu, respektíve pracovnú atmosféru, ktorá prispieva k vyššej efektivite podnikov v EÚ. Ide o dlhodobý, dá sa povedať, vzdelávací sociálny proces. Ako vidíte v tomto kontexte výhodnosť vstupu do únie zo strany Maďarska? - Niet inej možnosti. Ak nechceme zostať na periférii, vstup Maďarska do únie je nutnosťou. Z dlhodobého hľadiska bude výhodný – pravda, ak využijeme možnosti, ktoré nám únia ponúka. Veľmi dôležité bude, či sa dokážu adaptovať najmä malí podnikatelia. Máme k dispozícii prístupové fondy, ktoré môžu pomôcť. Nesmieme si však myslieť, že únia je pestúnka, ktorá nám donesie všetko k nohám ako dojčatám. Oveľa lepšie prirovnanie predstavuje kurz angličtiny – rodina vám naň prispeje, ale jazyk sa už musíte naučiť sám.

Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR.

Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.