Tokajské víno odjakživa predmetom pôžitku i sporu
VINUM REGUM – REX VINORUM, víno kráľov – kráľ vín. To je charakteristika tokajského vína, ktorú v súvislosti s týmto lahodným mokom ako prvý vyslovil Ľudovít XIV. (1638 – 1715). Na jeho dvor sa tokajské víno vozilo z pivníc kniežaťa Františka Rákocziho II. História tokajského vína však siaha do hlbšej minulosti. Jej interpretácia má, samozrejme, niekoľko podôb. Isté je, že základ pestovania tokajského bol položený najneskôr v 13. storočí. V roku 1241 tokajskú vinohradnícku oblasť, ktorá sa rozprestiera na dnešnom území Maďarska a Slovenska, zničili Tatári. Kraj bol vyľudnený a vinohrady zničené. Kráľ Béla IV. kolonizoval vyľudnený kraj Talianmi. Talianski osadníci sem potom priviezli základnú odrodu tokajského – furmint. Veľké zásluhy o rozvoj pestovania viniča v tokajskej oblasti priznáva história i kráľovi Matejovi Korvínovi (1458 – 1490). V roku 1560 sa v latinsko-maďarskom slovníku Fabricia Balásza stretávame s termínom cibéby (hrozienka), ktoré sa za priaznivého počasia tvoria v tokajských odrodách napadnutých ušľachtilou plesňou Botritis cinerea Persoon. Prvý Tokajský výber vyrobil Sepsi Laczko Maté. Na Veľkú noc v roku 1650 prekvapil vínom vyrobeným z cibéb manželku svojho zemepána Zuzanu Lórantffyovú – vdovu po kniežati Jurajovi Rákoczim I. Prvý zákon, ktorý sa týkal tokajskej oblasti, bol vydaný v roku 1655. Týmto zákonom sa nariaďovalo vyberanie cibéb na výrobu Tokajských výberov, čím bol daný základ technológie výroby tokajských vín. Na tokajské si robia nárok najmä Maďari a Slováci Takže tokajské priviezli na slovensko-maďarské územie Taliani, z čoho vlastne možno vyvodiť, prečo sa o ochrannú značku tohto vína na trhu Európskej únie prú všetky tri krajiny. Pripojilo sa k nim aj Francúzsko. Najstaršia je však suverénne história sporu medzi Maďarskom a Slovenskom. Prvé spory o používanie tokajského medzi Maďarskom a Slovenskom sa datujú už do roku 1965, keď bolo Slovensko súčasťou socialistického Československa. Ani spoločné členstvo v socialistickom tábore nezabránilo Maďarsku a Slovensku vo vášnivom spore o ochrannú známku tokajského vína. V roku 1965 advokátska poradňa v Plzni prerokúvala protest firmy Monimpex v Budapešti proti používaniu názvu Tokaj pri vývoze vína zo Slovenska do Rakúska. V roku 1967 uzavreli Monimpex PZO Budapešť, Koospol PZO Praha a Vinárske závody, o.p., Bratislava zmluvu, podľa ktorej slovenský subjekt nebude dodávať nijaké víno do kapitalistických krajín s označením tokajské alebo pripomínajúce tokajský pôvod. Koospol mal dbať na to, aby nijaká iná organizácia tokajské vína zo Slovenska neexpedovala. Maďarská strana sa zaviazala, že zo Slovenska bude pravidelne ročne odoberať 1000 hl tokajského vína za platby v tvrdej mene. Zmluva bola uzatvorená na neurčitý čas, s možnosťou zrušenia. Platnosť zmluvy o vývoze tokajských vín zo Slovenska do Maďarska bola ukončená 4. júla 1990. Do roku 2007 je spor asi vyriešený A aby to nebolo také jednoduché, do sporu sa v predvstupovom procese do EÚ zamiešalo aj Francúzsko a Taliansko. Najsilnejším argumentom Maďarska je skutočnosť, že mesto Tokaj, centrum tokajskej vinohradníckej oblasti, sa nachádza na jeho území. Spor sa nakoniec podarilo vyriešiť v roku 2002 v Kodani – i keď len dočasne. Podľa statusu quo (nie je však vylúčené, že sa bude ešte meniť) môžu pre niektoré svoje vína používať označenie tokajské Maďarsko, Slovensko, Taliansko i Francúzsko. Názvy „Tocai“ a „Tokay Pinot Gris“ môžu Francúzi a Taliani používať taktiež – ale podľa dohody iba do marca roku 2007. V roku 2006 má Európska komisia predložiť návrhy, ako chrániť značku tokajského vína po roku 2007. Po roku 2006 sa budú zrejme o výlučné používanie názvu tokajské uchádzať Slovensko a Maďarsko. Taliansko však naznačilo, že sa mieni do boja o túto značku po roku 2007 taktiež zapojiť. Je ťažké robiť rozhodcu v tomto boji. Možno je lepšie naliať si lahodné tokajské, možno práve v maďarskej tokajskej vinohradníckej oblasti. Návšteva tohto regiónu patrí medzi najkrajšie zážitky. Veď práve tokajskú vinohradnícku oblasť v Maďarsku zaradilo UNESCO do súčasti svetového dedičstva.
Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR.
Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.
