Odboj, kazatelia a peniaze

Dedina Karamachi. Dagestan. Vzdialená od ostatného sveta, bola do začiatku 90. rokov pokojná. Až kým sa v nej neobjavil jordánsky náboženský kazateľ Habib Abdurrachman s ponukou, ktorá sa nedala odmietnuť.
Počet zobrazení: 1147

Dedina Karamachi. Dagestan. Vzdialená od ostatného sveta, bola do začiatku 90. rokov pokojná. Až kým sa v nej neobjavil jordánsky náboženský kazateľ Habib Abdurrachman s ponukou, ktorá sa nedala odmietnuť. Zaviazal sa, že každý týždeň privezie do dediny, ktorá po rozpade ZSSR upadla do hlbokej biedy, kravu a jej mäso sa rozdelí medzi všetkých. Ľuďom, z ktorých sa mnohí po zániku kolchozu stali nezamestnanými, začal rozdávať po 30 dolárov – každému, kto prišiel do jeho jednoduchej mešity. Tým, ktorí sa neutopili v sociálnom chaose rozpadu sovietskeho systému, ponúkol nový životný cieľ – formu tradičného islamu založeného na fundamentalizme a bojovnosti. Vtedy málokoho zaujímalo, odkiaľ dostáva peniaze alebo kto sú tí Arabi, čo sa začínali pomaličky nasťahovávať do dediny. Keď to však začalo niekoho zaujímať, bolo už neskoro. Bojovný kazateľ V roku 1999 rastúca skupina prívržencov Abdurrachmana zmenila život dediny. Zmenila ju na ozbrojenú enklávu, v ktorej sa skladovali množstvá zbraní a munície pre skutočnú Abdurrachmanovu misiu – vyňatie Dagestanu spod kontroly Ruska a jeho spojenie s Čečenskom do spoločného islamského štátu. Abdurrachman bol súčasťou vojenského predvoja, ktorý hlboko vplýval na v tom čase svetské separatistické hnutie v Čečensku. Čiastočne ho tým premenil na medzinárodný džihád. Dnes, po desiatich rokoch, ruská vláda trvá na tom, že konflikt v Čečensku sa nedá pochopiť bez pochopenia úlohy takých ľudí ako Abdurrachman. Oficiálni predstavitelia ruskej rozviedky tvrdia, že jordánsky náboženský kazateľ je jedným zo stoviek Arabov, ktorí svojím úsilím a peniazmi živia oheň čečenského konfliktu. Medzinárodná sieť? Podľa mienky ruskej vlády je vojna v Čečensku veľkou teroristickou operáciou dotovanou al-Káidou a takzvanými charitatívnymi fondmi. Velia jej vraj Arabi vyškolení v Afganistane. A náboženskí kazatelia ako Abdurrachman dvíhajú medzi ľuďmi „vlny“, volajúc po ozbrojenom povstaní v mene víťazstva jedného z prúdov islamu, známeho ako vahhábizmus. „V Čečensku už neexistujú základne al-Káidy,“ vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin, „ale v Čečensku sú stále peniaze al-Káidy.“ Fungujú tam inštruktori, sú tam aj žoldnieri z mnohých moslimských krajín, zverbovaní radikálmi. V poslednom čase oficiálni predstavitelia USA čoraz väčšmi súhlasia s mienkou ruskej strany, že Arabi pomáhajú čečenským povstalcom finančne i zbraňami. Zároveň však tvrdia, že partizánska vojna v tejto krajine pramení z nespokojnosti s niekoľkými desaťročiami sovietskej nadvlády. Bushova administratíva vyhlasuje, že vyriešenie konfliktu napomohla zničením režimu Talibanu v Afganistane, vyhnaním islamských bojovníkov z Ferganskej doliny v Uzbekistane a prinútením Gruzínska urobiť poriadok v Pankisskom údolí, na hranici s Čečenskom. „Čečensko a Pankisské údolie čiastočne nahradili Afganistan v úlohe centier pre prípravu teroristov,“ tvrdí Rohan Gunaratna, autor knihy Vnútri al-Káidy a špecialista na terorizmus. „Teroristi z prvej vlny, ktorí teraz prichádzajú do Európy, prešli prípravou v Čečensku alebo v Alžírsku.“ Plukovník Ilija Šabalkin, predstaviteľ regionálneho operatívneho štábu pre antiteroristickú operáciu na Severnom Kaukaze, tvrdí, že Arabi ešte stále tvoria jednu pätinu z okolo tisíc aktívnych účastníkov čečenských vojenských skupín, ktoré sa ukrývajú v horách. Peniaze dostávajú od skupín ako al-Káida a približne štyridsiatich charitatívnych organizácií na Blízkom východe, v Európe a iných kútoch planéty. Tok peňazí sa zabrzdil, keď začali americké a ruské tajné služby po útokoch 11. septembra aktívne spolupracovať. Zdroje peňazí Podľa údajov Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Ruska, jedným zo zdrojov týchto peňazí je charitatívna organizácia „Al-Haramain“ v Saudskej Arábii. FSB tvrdí, že len v roku 1999 dostali čečenskí povstalci milión dolárov. Okrem toho, s jej pomocou bolo od hnutia Taliban kúpených päťsto jednotiek ťažkej výzbroje. Ako potvrdil predstaviteľ FSB pre styk s verejnosťou Sergej Ignatenko, Rusko v roku 2001 donútilo „Al-Haramain“ zavrieť svoje zastupiteľstvo v Čečensku a v susednom Azerbajdžane. Pred rokom USA a Saudská Arábia uskutočnili spoločné opatrenia na uzavretie pobočiek „Al-Haramain“ v Somálsku a v Bosne. Oficiálni predstavitelia ruskej rozviedky tvrdia, že Usama bin Ládin daroval Čečensku do 34 miliónov dolárov a poslal tam veľké množstvo bojovníkov vrátane Ibn-Chattába, ktorý viedol jeden z najlepšie pripravených mudžahedínskych oddielov. USA dnes súhlasia s prepojením už mŕtveho Chattába na al-Káidu. Potvrdili to aj začiatkom tohto roku, keď pridali tri čečenské povstalecké formácie na svoj zoznam teroristických organizácií. V máji minulého roka al-Káida údajne súrne požadovala od islamských organizácií v Kuvajte zozbierať čiastku dva milióny dolárov pre čečenských bojovníkov. Americkí oficiálni predstavitelia vyhlásili, že sa im podarilo objaviť zdroj financovania islamských bojovníkov priamo u seba, v Chicagu, kde miestna charitatívna organizácia Benevolence International Foundation poskytla bojovníkom v Čečensku a v Bosne 300 tisíc dolárov. Rastúci vplyv Vplyv Arabov na prvú čečenskú vojnu bol v rokoch 1994 – 1996 minimálny. „Naladení na samostatnosť sa Čečenci považovali za schopných samostatne riešiť situáciu,“ tvrdí Šamiľ Beno, ktorý bol ministrom zahraničných vecí Čečenska v roku 1992 a predstaviteľom tejto republiky v Moskve v rokoch 2000 – 2001. Džochar Dudajev, prezident Čečenska od roku 1991 až do svojej smrti v roku 1996, sa peňazí z teroristických fondov obával. V polovici 90. rokov to už bolo inak. V republike pribúdalo čoraz viac arabských misionárov a mudžahedínov, zaviedlo sa moslimské zákonodarstvo šaría a vnucovali tradície vahhábizmu. Vládnucu spoločenskú vrstvu vytvorili poľní velitelia, niektorí z nich podporili fundamentalizmus. Cieľom Arabov nebola len čečenská nezávislosť, chceli ho spojiť s Dagestanom do islamského štátu. Obe krajiny patrili medzi najchudobnejšie oblasti Ruskej federácie. Prístup ku Kaspickému moru, bohatému na ropu a prírodný plyn však z Dagestanu robil strategicky dôležitý región. Jedným z veliteľov žoldnierov sa stal Chattáb. Ešte vo svojej mladosti bojoval bok po boku s bin Ládinom v Afganistane. Jeho pozície v povstaleckom hnutí sa upevnili, až keď sa mu podarilo získať sympatie najznámejšieho čečenského poľného veliteľa Šamiľa Basajeva. Aj samotný Basajev sa vraj po stretnutí s Chattábom v roku 1995 veľmi zmenil. Z čečenského patriota sa zmenil na panislamistu. V priebehu 90. rokov trikrát navštívil Afganistan, kde sa učil taktiku partizánskej vojny. V Čečensku si spolu s Chattábom vytvorili vlastnú výcvikovú základňu v dedine Seržeň – Jurt. V auguste 1999 sa čečenskí povstalci pokúsili preniknúť na územie Dagestanu, ale táto operácia sa im nepodarila. Ruské vojská vytlačili stovky povstalcov pod velením Chattába a Basajeva späť do Čečenska. V septembri ruské vojská obsadili dedinu Karamachi. A v októbri sa ruská armáda pohla do Čečenska a ostala tam doteraz.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984