Kam kráča slovenské súdnictvo

Súdnej rade SR sa v uplynulých dňoch na štvrtý pokus podarilo zvoliť predsedu Najvyššieho súdu SR (NS SR). Na základe rozhodnutia sedemnástich najvplyvnejších mužov slovenskej justície po šiestich rokoch opätovne zasadne do kresla Milan Karabín.Tento v Boha veriaci trestný sudca sa vracia na post, z ktorého podľa jeho slov odišiel pre zdravotné problémy, aby v tomto neľahkom období zjednotil všetky tábory v súdnictve a dal demokracii pevný pilier.
Počet zobrazení: 2207
2_karikatura-m.jpg

Súdnej rade SR sa v uplynulých dňoch na štvrtý pokus podarilo zvoliť predsedu Najvyššieho súdu SR (NS SR). Na základe rozhodnutia sedemnástich najvplyvnejších mužov slovenskej justície po šiestich rokoch opätovne zasadne do kresla Milan Karabín. Tento v Boha veriaci trestný sudca sa vracia na post, z ktorého podľa jeho slov odišiel pre zdravotné problémy, aby v tomto neľahkom období zjednotil všetky tábory v súdnictve a dal demokracii pevný pilier. Aspoň tak vyznievali Karabínove vyhlásenia na voľbách v Súdnej rade SR. Prekvapenie menom Karabín V štvrtom kole volieb od vzniku Súdnej rady SR sa zopakovala situácia z druhého kola. Okrem víťazného Karabína sa chceli na predsednícku stoličku opäť posadiť posledný šéf NS SR Štefan Harabin a súčasný podpredseda Juraj Majchrák. Pozorovatelia a znalci predpokladali, že rada sa opäť nedohodne na nijakom kandidátovi. Pred voľbami vládla na verejnosti zdanlivo pokojná atmosféra. Bežný občan ani pomaly nevedel, že sú tu opäť sudcovské voľby. Tentoraz sa veľký mediálny pohon na Harabina nekonal. Zrejme iniciátori kampane pochopili, že Slovač obľubuje trpiteľov a prenasledovateľov. Preto hon na Harabina v predvečer volieb nemal význam. Trestné oznámenia sudcu Paludu prokuratúra zmietla zo stola. Rovnako nevyšiel ťah s údajne nezákonnými odmenami, keď už mnohí videli Harabina medzi muklami, ktorých v minulosti ako trestný sudca posadil za mreže. Pravdepodobne zdravý rozum i obava z cirkusu, ktorý by Harabin v prípade obvinenia dokázal vyvolať, odradila od prípravy aj tohto scenára. Ešte stále sa asi zle číta vláde správa, ktorú vypracoval osobitný spravodajca Komisie OSN pre ľudské práva, pre nezávislosť sudcov a právnikov Dato Param Cumaraswamy, keď sa exminister spravodlivosti Ján Čarnogurský rozhodol iniciovať odvolanie Harabina z postu. Medzinárodné fiasko v podobe Cumaraswamyho správy, ktorú však kabinet a ani parlament nikdy nezapracovali, by v tomto čase bolo to posledné, čo slovenská justícia potrebuje. Zainteresovaní pochopili, že členov rady neovplyvní televízny šot ani rozhovor sudcu, ktorý „okydáva kolegu“ s odvolaním sa na dobre informované zdroje, ale zákulisné rokovania. Prečo Harabin nemal šancu Z prostredia NS SR prenikali rôzne správy a fámy. Podľa jedného nezmyslu mala dokonca istá silná finančná spoločnosť kupovať pre Harabina hlasy. Odbornej verejnosti sa naďalej predkladal obraz dvoch táborov. Reformátora Majchráka, ktorý spolupracoval s ministerstvom spravodlivosti, a Harabina ako zástancu disciplinárne postihovaných sudcov a starých čias. Ani jednému z nich „reklama“ v médiách nepomohla. Sudcovia sú totiž veľmi zvláštna kasta v spoločnosti. Na Slovensku máme približne 1200 občanov, ktorí si v práci obliekajú talár. Rozhodujú nielen o osudoch ľudí, ale i o hodnotách v spoločnosti. Napríklad, či sa bude môcť dovolať spravodlivosti aj jednoduchý a nemajetný občan, alebo iba ten, kto bude mať na dobrého advokáta. Sudcovia menia život človeka od základov, keď vyrieknu napríklad slovíčko „oslobodzuje“ alebo doživotie. Práve táto moc akoby mnohým dávala do podvedomia akýsi podnet vždy sa riadiť podľa svojho svedomia. Pretože prokurátor ani vyšetrovateľ sa nepodpisujú pod konečný verdikt. A práve to, že sudcovia musia nestranne, zákonne, podľa najlepšieho vedomia a svedomia rozhodovať, chcú mať pocit ochrany zo strany štátu a spoločnosti. Pocit samostatnosti a nestrannosti od vlády a politikov je pre každého z nich dôležitý, nech je z ktoréhokoľvek tábora. Práve preto prehnané spájanie Majchráka s rezortom spravodlivosti, ktorého šéf Daniel Lipšic nie je dvakrát u sudcov populárny, tomuto kandidátovi v sudcovskej verejnosti veľmi škodilo. Nik už nevnímal skutočnosť, že Majchrák niekoľko rokov nevidel nijaké odmeny. Harabin si spomenul, aký je jeho podpredseda šikovný, až pri voľbách, keď ocenil jeho pracovitosť. Majchrák totiž okrem iného vybavoval početnú agendu od občanov. Rovnako je považovaný odbornou verejnosťou za odborníka v trestnom práve. Viackrát bol navrhovaný za predsedu senátu, ale práve údajne pre Harabinovu nevôľu sa ním doposiaľ nestal. Ani to však nestačilo – trestný sudca Majchrák sa po iniciatíve Harabina ocitol v správnom kolégiu. Dnes už nikto nezistí, prečo vznikol spor týchto mužov. Priepasť bola obrovská a traumatizovala nielen Najvyšší súd SR. Majchrák bol podpredsedom iba na papieri, Harabin mu takmer v ničom nedôveroval. Ničím významným ho nepoveril. Pri zahraničných návštevách a početných Harabinových cestách jednoducho nebolo pre neho miesto. Pokiaľ sa o tom informovalo v súkromných médiách, mohol Harabin tvrdiť, že v súvislosti s Majchrákom ide o kampaň. Média totiž zle selektovali informácie. Okrem pomerov a skutočností sa niektorí pretekali v očierňovaní Harabina a pridávali neoverené informácie, ktoré Harabin hravo zmietol zo stola a zosmiešnil. Harabinovi dosť poškodilo, keď na NS SR začala kolovať listina s odmenami. Na NS SR, keď si sudcovia ušetria peniaze z istej kapitoly, môže im predseda vyplatiť odmeny, ale za mimorozhodovaciu činnosť. Ide o odmenenie aktivít ako účasť na seminároch, publikačná činnosť a podobne. Sudcov asi poriadne naštvalo, keď sa z kolujúcej kontrolnej listiny dozvedeli, že Harabinov šofér údajne dostal na odmenách rádovo o niekoľko desiatok tisíc viac ako oni. Rovnako on sám si mal podľa týchto listín pre seba podpísať niekoľko stotisíc korún. Harabin sa bránil, že najlepšie vedel o výkonoch svojich podriadených a zrejme aj o svojej obete. A to bol prvý veľký čierny bod pre neho. Pretože išlo o únik informácií zo zistení z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) boli informácie dôveryhodné. Hoci posledná kontrola na NS SR bola viac než nezvyčajná. Druhým čiernym bodom bolo Harabinovo vystupovanie na verejnosti a v médiách. Posledný šéf NS SR totiž pravdepodobne miloval kamery a médiá, pričom vôbec nepoznal základné pravidlá pri komunikácii s nimi. Rád vysvetľoval. Tí, čo ho poznajú, vedia, že má tzv. „samonasierací efekt“. Na začiatku začal pokojne rozprávať, pričom po niekoľkých vetách sa rozohnil. Začal mávať rukami, zvýšil hlas. Stačilo vystrihnúť túto pasáž a obyčajný divák si myslel, že nejaký cholerik ušiel z blázinca. Harabinove výstupy prekážali aj jeho priateľom. Prijímal pozvanie do diskusných relácií určených zväčša pre politikov a to sa nehodí. Pomaly z jeho rečí pred televíznymi kamerami nebolo možné poznať, že hovorí nestranný sudca. Harabin pri poslednej voľbe vsadil na kamarátov v Súdnej rade SR a na odpor voči rezortu spravodlivosti. Piati priatelia ho nesklamali, ostatných však nepresvedčil, že nechce pokračovať vo vojne z Lipšicom. Víťazom je Majchrák i Lipšic Samotná podstata prehry Harabina je skutočnosť, že sudcovia chcú pokoj a mnohí jeho akože priatelia sa mu počas jeho funkcionárčenia iba podlizovali za výhody. Práve Karabín sa od začiatku prezentoval ako nezávislý kandidát, hoci ponúkal rovnaký program ako Majchrák. Ten sa ukázal ako vynikajúci stratég a skutočný víťaz volieb v Súdnej rade SR. Tesne pred začatím verejnej časti volieb sa vzdal v prospech Karabína. Geniálny ťah v dvoch smeroch. Ukázal rade, že mu ide napriek snaživosti o vec a nie o ďalšiu funkciu. V prípade neúspechu mohol kandidovať v ďalšom kole. To presvedčilo váhavých. Majchrák mohol zároveň hlasovať. Víťaz potreboval práve desať hlasov a jeho hlas definitívne rozhodol. Ako stratég sa zachoval tentoraz i Lipšic. Oficiálne vyhlásil, že kvôli neschopnosti rady zvoliť predsedu nebude iniciovať ústavnú zmenu. Neoficiálne sa začali šíriť fámy, že dôjde k výmene troch členov rady nominovaných vládnou mocou. Rovnako priklepol samostatnú rozpočtovú kapitolu pre Súdnu radu SR, ktorá fungovala iba na základe obetavosti jej členov. Karabín sa predstavil ako tretia cesta. Jeho prejav pripomínal skôr kázanie v kostole, no jasne v ňom definoval svoje postoje, že bude spolupracovať i s Lipšicom, ale napríklad samostatnej kapitoly pre NS SR sa nevzdá. Kam kráča Karabín? Karabín tvrdil, že predčasný odchod pred šiestimi rokmi spôsobili zdravotné problémy. Jeho neprajníci však tvrdia, že nesúhlasil s postojmi a menovaním sudcu Štefanka, ktorý sa preslávil, keď si údajne najal človeka, aby vylomil dvere jeho bytu, kde mal lieky. Rovnako zle údajne znášal isté snahy politickej moci dostať sa justícii pod kožu. Jedno je isté, hodnotiť Karabína bude možné, až keď niečo vykoná. Lipšic chystá veľké zmeny a práve dobrý diplomat a odborník na poste šéfa NS SR a zároveň Súdnej rady SR, môže veľa ovplyvniť a zmeniť. Prvý, kto získal, je opäť Majchrák. Opäť totiž pôsobí v trestnom kolégiu a podieľa sa na spravovaní chodu súdu. Ukázalo sa tiež, že Harabin na funkcii veľmi nezbohatol a svoje zapálené prejavy o nebezpečenstve zo strany ministerstva myslel smrteľne vážne. Býva naďalej v petržalskom paneláku vo vchode so skupinou rómskych spoluobčanov a vozí sa na starej Škode Favorit. V prípade, že pochodí na medzinárodnom súde so svojimi sťažnosťami, sa mu možno zložíme vďaka politikom na slušnú vilu s bazénom. To by bol však iný škandál, ktorý je zatiaľ iba jeho zbožným želaním.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984