správy
> Trestné oznámenie na štát za porušovanie práv dieťaťa Rómska asociácia detí a mládeže v SR chce podať trestné oznámenie na štát, ktorý je zodpovedný za stav rómskej komunity na Slovensku a predovšetkým za porušovanie práva dieťaťa na dôstojný život. Asosiácia pripravuje aj podanie na Ústavný súd SR, aby zistil, či nedošlo zároveň k porušeniu našej ústavy a Európsky súd pre práva Rómov vypracuje s ňou žalobu na medzinárodný súd pre porušovanie medzinárodného dohovoru práv dieťaťa. Zástupca asociácie Miroslav Lacko pripúšťa, že za zlé sociálne podmienky mnohých detí sú zodpovední aj ich rodičia. Štát však podľa neho nekoná a absolútne nevyužíva svoje možnosti trestnoprávne postihovať konkrétne osoby. Na budúci rok by Rómska asociácia detí a mládeže, ak získa potrebné finančné prostriedky, chcela zrealizovať projekt zameraný na znalosť legislatívy v oblasti práva dieťaťa a na monitoring a následné podávanie trestných oznámení pri porušovaní týchto práv na konkrétne rodiny. > Vykrikovali pred políciou fašistické heslá Z trestného činu podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov obvinili 16-ročnú Bratislavčanku. V piatok krátko pred polnocou ju zastavili policajti na Obchodnej ulici a našli u nej obrázok Adolfa Hitlera, kalendár s Jozefom Tisom a symboly hnutia Skinheads. V noci zo soboty na nedeľu jej kamaráti spolu s ďalšími mladými neonacistami skandovali fašistické heslá pred Obvodným oddelením PZ Bratislava Mesto-stred. Policajtom sa podarilo zadržať len štyroch. Stíhajú ich na slobode. > Nový informačný portál o rasizme Koncom septembra sme obnovili náš informačný portál www.rasizmus.sk, na ktorom budú každý deň pribúdať aktuálne informácie z problematiky rasizmu, menšín, diskriminácie, aktivít ľudskoprávnych organizácií spolu s monitoringom médií. Už teraz sa v ňom nachádza vyše tisíc správ, ktoré sú rozdelené do rôznych kategórií, čo každému návštevníkovi uľahčí vyhľadávanie potrebných infomácií. Pre návštevníkov tejto stránky sme pripravili aj odpovede na najčastejšie otázky týkajúce sa rasizmu, menšín, zákonov či histórie a taktiež rubriku „výzvy“ a „tipy ako pomocť“ s podrobnými infromáciami o tom, ako sa dá zapojiť do antirasistických aktivít. Stránka je zatiaľ v skúšobnej prevádzke a niektoré rubriky budú časom doplnené. Návrhy a pripomienky na zlepšenie stránky čakáme na adrese info@rasizmus.sk. > Na Dukle si pripomenuli obete bojov Cez víkend sa pri príležitosti 59. výročia Karpatsko-duklianskej operácie konala na Dukle spomienka na padlé obete. K Pamätníku československej armády položili vence okrem samotných účastníkov bojov i členovia Slovenského protifašistického zväzu, prezident Rudolf Schuster, predstavitelia rezortu obrany, zástupcovia Ministerstva obrany Českej republiky, protifašistickí bojovníci z Poľska a Ukrajiny. Vence pribudli aj pri soche armádneho generála Ludvíka Svobodu a při Pamätníku Sovietskej armády vo Svidníku. Schuster kritizoval, že na spomienkovom stretnutí sa nezúčastnili zástupcovia vlády SR. Koncom septembra sa uskutočnil aj 32. ročník štafetového Behu vďaky, mieru a svornosti, ktorým si antifašisti pripomínajú obete fašizmu a oslobodenia Slovenska. Tento rok štartoval z Banskej Bystrice a smeroval cez Brezno, Poprad, Prešov a Duklu do Kalinova. Zapojilo sa doňho niekoľko stoviek mladých ľudí, ktorí diskutovali s odobojármi o fašizme a vojne. > Slovensko a Česko vytvorili komisiu na riešenie rómskej emigrácie Podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Pál Csáky rokoval v Prahe so svojím českým partnerom Petrom Marešom o ochrane ľudských práv, o migrácii Rómov, príprave antidiskriminačnej legislatívy, ako aj o ďalších dôležitých problémoch. Najviac sa však venovali spolupráci pri riešení rómskej problematiky, keďže Česko začala znepokojovať prípadná početná emigrácia slovenských Rómov. Týmto problémom by sa mala zaoberať Komisia pre otázku rómskej migrácie, ktorú vicepreméri vytvorili zo zástupcov svojich ministerstiev vnútra, zdravotníctva, práce a sociálnych vecí a zahraničných vecí. Komisia by mala po prvýkrát rokovať ešte do konca roka a jej úlohou bude aj vypracovanie prehľadu o prístupe slovenských Rómov k vzdelaniu a lekárskej starostlivosti a príprava podkladov pre české ministerstvo vnútra. Slovensko a Česko budú spolupracovať aj pri potláčaní úžery a príprave projektov integrácie. > Maďarský krajanský zákon nahradí iná dohoda Slovensko a Maďarsko pripravujú medzivládnu dohodu, ktorá by mala nahradiť maďarský krajanský zákon. Ten totiž nebol pre Slovensko prijateľný a vyvolal veľký nesúhlas. Novú dohodu pripravili členovia zmiešanej komisie pre menšiny so svojimi maďarskými partnermi, ktorí potvrdili, že bude platiť aj po vstupe oboch krajín do Európskej únie a maďarská menšina na Slovensku nepríde o pomoc, ktorú im poskytne maďarská vláda. Obe strany sa dohodli na potrebných krokoch, aby táto pomoc bola zároveň v súlade so slovenskou legislatívou a nevyvolávala na Slovensku nesúhlasné reakcie. Doterajší spôsob podpory detí z maďarských škôl sa zmení. Peniaze sa nebudú poskytovať priamo rodinám týchto detí, ale školám prostredníctvom nadácie. > V Kanade bude trestná urážka homosexuála Kanadskí homosexuáli sa možno budú tešiť z nového zákona, ktorý schválila nedávno Dolná komora kanadského parlamentu. Zakazuje podnecovať nenávisť voči homosexuálom a akúkoľvek diskrimináciu voči nim vrátane slovných urážok považuje za zločin. Jeho návrh priniesla opozičná strana Noví demokrati. Náboženské skupiny sa obávali, že zákon bude znamenať obmedzenie slobody a z Biblie či Koránu sa stane nenávistná literatúra. Zákon aj napriek tomu v parlamente prešiel za pomoci 141 hlasov poslancov, ktorí hlasovali za zákon. Proti nemu bolo 110 poslacov, ktorí sa rozhodli, že ho nepodporia. Zákon musí ešte schváliť senát. Dolná komora parlamentu okrem toho vyjadrila krátko pred tým nesúhlas s návrhom zákona, ktorý by mal chrániť iba heterosexuálnu definíciu manželstva ako spojenie muža a ženy, čo malo zablokovať návrh na povolenie manželstva osôb rovnakého pohlavia. > Začal sa najväčší židovský sviatok Jom Kipur V pondelok 6. októbra sa začal najväčší sviatok židovského kalendára Jom Kippur, Deň zmierenia, ktorý pripadá na 10. deň siedmeho mesiaca Tišri. Nadväzuje na židovský Nový rok, ktorí Židia slávili 27. septembra, pričom obidva sviatky sú označované ako dni pokánia. Podľa Tóry sa musí dodržiavať na tento sviatok predpísaný úplný 24-hodinový pôst, keď sa nesmie jesť ani piť. Cieľom prísneho pôstu je prehĺbenie pokánia a podľa tradície na Jom Kipur Hospodin poskytuje odpustenie niektorých hriechov z minulosti. Nejde však o automatické odpúšťanie, predpokladom je hlboké duševné očistenie a pokánie a odpustenie na základe duševného a telesného pokánia sa týka len hriechov voči Hospodinovi. Židia počas tohto sviatku navštevujú synagógy. > Nakrúti film o záchrane Židov Christian de Sica, syn svetoznámeho režiséra Vittoria de Sicu, ktorý zachránil počas druhej svetovej vojny spolu s rímskokatolíckou cirkvou Židov pred deportáciou, chce nakrútiť film o tomto ich chvályhodnom čine. Vittorio de Sica viedol Židov na papieri ako štatistov vo filme vatikánskej produkcie La porta del cielo (Brána nebies). Svätá stolica požiadala režiséra, aby zámerne spomaľoval nakrúcanie až do ukončenia nemeckej okupácie strednej časti Talianska. To sa im nakoniec podarilo a Židia boli zachránení. Vatikán im poskytol prechodné bydlisko v jednom z rímskych kostolov. > Moslimky môžu nosiť svoju šatku Nielen v Nemecku, ale v celej Európe odsúdili prípad, keď moslimskej učiteľke Fereshte Ludinovej, ktorá pochádza z Afganistanu, zakázali školské úrady v Stuttgarte učiť. Ludinová chcela nastúpiť na miesto učiteľky angličtiny a nemčiny na základných a stredných školách ešte v roku 1998. Dôvodom jej neprijatia bola iba tradičná šatka, ktorá podľa úradov porušovala náboženskú neutralitu štátu. Nemecký najvyšší súd však rozhodol, že moslimská učiteľka má právo nosiť šatku aj napriek nesúhlasu jej nadriadených. Možnosť zakrývania si hlavy v celom Nemecku však potvrdil iba v prípade, že zákony jednotlivých spolkových štátov výslovne nezakazujú náboženské symboly v školskej triede. Fereshte Ludinová sa s takýmto prípadom nestretla ako jediná. V auguste súd pomohol aj moslimským predavačkám, ktoré chceli vyhodiť, pretože podľa vedenia odrádzala zákazníkov práve ich šatka. Podobný spor riešia aj vo Francúzsku, kde má štátna komisia rozhodnúť, či môžu moslimské dievčatá nosiť šatky v triede. Jednou z príkladných krajín, kde rešpektujú moslimskú šatku ako súčasť multikulturálnej spoločnosti, je Británia.
