Krajina univerzít

Keby sme si v Európe osvojili severoamerický zvyk dávať štátom prezývky, Slovensku by asi prischlo označenie Krajina univerzít. Nielen vďaka počtu univerzít a ich fakúlt, ale aj vďaka ich expanzii – pomaly už ťažko nájsť mestečko, ktoré by nehostilo nejakú vysokú školu.
Počet zobrazení: 1019

Keby sme si v Európe osvojili severoamerický zvyk dávať štátom prezývky, Slovensku by asi prischlo označenie Krajina univerzít. Nielen vďaka počtu univerzít a ich fakúlt, ale aj vďaka ich expanzii – pomaly už ťažko nájsť mestečko, ktoré by nehostilo nejakú vysokú školu. Veľký dôvod na pýchu to však nie je. Šlamastika, do ktorej sa dostalo naše vysokoškolské vzdelanie, má niekoľko príčin. Najznámejším tvorcom „univerzitného“ boomu sa stala mečiarovská garnitúra, ktorá celkom oprávnene cítila, že existujúce inštitúcie zväčša reprezentovali iný kultúrny priestor než ten, ku ktorému sama patrila. No nebola to zďaleka len ona, kto sa pričinil o výrobu univerzít – naposledy novej škole pomôže uzrieť svetlo sveta záujem vytvoriť/udržať parlamentnú väčšinu. Tým sa však dôvody expanzie nekončia. Hlad po diplomoch vyprovokovala i legislatíva, ktorá vyžaduje na veľké množstvo postov v štátnej a verejnej správe aspoň nejaký ten diplom. Svoj podiel viny nesú aj „staré“ univerzity, ktoré vďaka svojej nepružnosti neuspokojovali veľký počet uchádzačov, ktorí síce splnili predpoklady na štúdium, ale pre nedostatok miesta im ho neumožnili, a tak poskytli argumenty pre vznik ďalších škôl. Kvantitatívny rozvoj univerzít má však aj iný rozmer. Ak bolo cieľom nového vysokoškolského zákona (a pravidiel financovania škôl) zaviesť isté prvky súťaže medzi jednotlivými vzdelávacími inštitúciami, tak sa to podarilo tým najnešťastnejším spôsobom. Vznikol stav, ktorý smeruje priamo proti tomu, čo majú univerzity poskytnúť. Nová legislatíva síce zredukovala množstvo študovaných odborov, ale kvantitatívnej expanzii študijných možností nezabránila, naopak, v konečnom dôsledku ju stimuluje. Univerzity sa v honbe za študentmi začali predháňať skôr v ponúkaní „atraktívnych názvov“ študijných programov než v budovaní svojej reputácie, čo je, na rozdiel od toho prvého, beh na dlhé trate. Univerzitné vzdelávanie nie je len taká obyčajná služba, ktorú hravo poskytnú najatí pedagógovia – tých nenájdeme dlho po prednáškach venovať sa svojim žiakom, ale skôr vo vlaku na ceste za ďalšou štáciou. Ako by sme zabudli, že aj absolventovi reputáciu nerobí názov jeho študijného programu, ale povesť jeho alma mater. Nech sa číslami akokoľvek dobre oháňa z rečníckej tribúnky, úspešnosť krajiny nezávisí len od percenta populácie s vysokoškolským diplomom, ale aj od kvality vzdelania jeho elít. Nový model však cielene znevýhodňuje kvalitu vo vzdelávaní, likviduje univerzitný vedecký život ako jeho prirodzenú a nevyhnutnú súčasť. Predstava, že budúce elity získajú vzdelanie na kvalitných zahraničných školách a potom jeho plody prídu odovzdávať domov, nie je veľmi presvedčivá. Lepšej budúcnosti našej krajiny sa asi nedočkáme, keď o nej bude rozhodovať minister financií či iní úradníci. Keď sa nezmôžeme na politickú garnitúru, ktorá príde s víziou siahajúcou nad jednoduché body volebných programov. Alebo keď sa aspoň nedočkáme vzbury slovenskej inteligencie, ktorá si uvedomí svoju zodpovednosť, odloží bokom partikulárne záujmy a hlasne buchne do stola. Keď už pre nič iné, tak preto, že nebude chcieť raz žiť v štáte s ešte dlhšou prezývkou: Krajina univerzít a nevzdelancov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984