Nerobím rozdiel medzi voličom a voličom

Robert Fico, predseda Smeru

Pri čakaní na rozhovor s Robertom Ficom sme si uvedomili, že SLOVO pravidelne venuje priestor monitorovaniu otázky, kam smeruje Smer. Po turbulenciách vládnej koalície, ktoré ju stáli stratu popularity a stabilných vnútrokoaličných vzťahov, sa opätovne hovorí o Smere v hlavných správach. Ich ústrednou témou nie je nijaká novinka, ale tradičná Ficova agenda – tentoraz v novom žargóne: povalenie Dzurindovej vlády. Aj keď iniciátorom petičnej akcie za vyhlásenie predčasných volieb je KOZ, len málokto pochybuje o tom, že straníckym lídrom tejto akcie bude Smer. Počas jesene čaká túto dnes už stredoľavú stranu ešte jeden high-light. Tentoraz skutočná novinka. Kongres Socialistickej internacionály v Sao Paule v Brazílii, kde sa bude rokovať o jeho prijatí za pozorovateľa SI. Naša zvedavosť by sa dala zhrnúť do dvoch otázok. Čo sa teda zmenilo v Smere? A čo sa v ňom nemení? Posúďte sami. Od parlamentných volieb uplynul rok a situácia je stále rovnaká: pri moci je tá istá vládna koalícia. Na druhej strane je však do značnej miery aj rozdielna, prihliadnuc na preferencie a na situáciu vo vládnej koalícii. Vy už rok hovoríte, že vládu treba vymeniť. Reflektujú ešte túto vašu snahu ľudia? - Ľudia to reflektujú, pretože preferencie Smeru významne stúpli. A práve priamočiarosť vo vyjadreniach a jednoznačnosť priniesla Smeru ovocie. Zbytočne budeme ponúkať teoretické výplody, ktorým nikto nerozumie. Politiku vlády pokladáme za antisociálnu a túto vládu treba zmeniť. Neviem, čo viac by mal opozičný poslanec v danej situácii hovoriť. Ja predsa nie som zodpovedný za vládnutie. Nech odo mňa teraz nikto nechce, aby som odpovedal na otázku, ako budem riešiť dieru v štátnom rozpočte, keď som ju nespôsobil. Okrem toho sme dostatočne známi, pokiaľ ide o alternatívy daňovej a dôchodkovej reformy. Aká je tá vaša alternatíva penzijnej reformy? - Lajtmotív našej dôchodkovej reformy bol jednoduchý – zachovať priebežný systém financovania dôchodkového systému s podporou prvkov zásluhovosti, t.j. s použitím 65 miliárd, ktoré sú dnes určené na dôchodkovú reformu a infraštruktúru krajiny. Pretože sa bojíme, že štát nebude mať každý rok 20 či 30 miliárd na dofinancovanie druhého piliera. Takže zachovať pôvodný systém a posilniť zásluhovosť. Akým spôsobom? - Zásluhovosťou by sa mali stanoviť väčšie možnosti flexibility pri určovaní výšky dôchodku, aby dôchodok nebol stanovovaný takou nízkou sumou maximálnej výšky dôchodku. Pretože pre mnohých je to z hľadiska príjmov šok. Samozrejme, že popri klasickom dôchodkovom systéme sme za zachovanie doplnkových dôchodkových poisťovní. Ak niekto má na to, nech sa pripoistí. Myslíme si však, že pri návrhu vlády je veľké riziko, že tieto inštitúcie skrachujú a peniaze budú spreneverené, navyše je to obrovský tlak na deficit v štátnom rozpočte, 30 miliárd ročne. Na to táto krajina jednoducho nemá. Keď sú tie prognózy tak jednoznačne identifikovateľné, prečo vláda stále trvá na takomto systéme? - Pretože chce rozdeliť peniaze z privatizácie SPP, určené na dôchodkovú reformu, do súkromných rúk. Nič iné za tým nevidím. Kde chce vláda tie akcie na Slovensku investovať? To sme už takí hlúpi? Predáme si SPP, peniaze z predaja dáme do dôchodkovej reformy a potom peniaze investujeme do zahraničného trhu na podporu cudzej ekonomiky? Dôchodkový systém v iných krajinách existuje na podporu ekonomiky daného štátu. Toto by mal byť lajtmotív akejkoľvek dôchodkovej reformy. Hľadajme taký systém, ktorý pomôže slovenskej ekonomike a nie ekonomike inej krajiny. Čiže, keď by sa Smer dostal do vlády, predložil by celkom inú koncepciu dôchodkovej reformy. Aké je tá vaša koncepcia? - Politiku nerobíme pre Svetovú banku ani pre Medzinárodný menový fond. Politika sa robí, aby ľudia zvládli procesy, ktoré sa naštartovali a ktoré sú skutočne v mnohých oblastiach nezvratné. Čo je to však reforma? Podľa vlády SR je reforma zdražovanie. Ja pod reformou rozumiem čosi, čo je pre väčšinu. To, čo dnes robí vláda, je všetko pre menšinu. Zoberme si napríklad zvyšovanie daní alebo zníženie dane z príjmu na 19 percent. Z toho bude profitovať len malá skupina ľudí, nie všetci. Ja som veľmi citlivý, pokiaľ ide o nespravodlivosť v tejto krajine. Som presvedčený, že je potrebné vrátiť sa k sociálnemu rozmeru trhovej ekonomiky – k sociálnej únosnosti akýchkoľvek rozhodnutí, ktoré sú prijímané. Urobil niekto nejakú dopadovú štúdiu? Pýtal sa niekto, čo urobí s ľuďmi to, čo sa momentálne deje? Na toto by sme stavili v prípade našej účasti vo vláde. To znamená, že neveríte na šokovú terapiu? - Šoková terapia bude viesť iba k prehĺbeniu obrovských rozdielov medzi ľuďmi. Ani medzinárodné inštitúcie nie sú veličiny založené na ponuke a dopyte. Aj tam funguje istý mocenský faktor, faktor vplyvu. Slovensko ide do Európy, potrebuje sa medzinárodne etablovať. Akým spôsobom chcete vyriešiť túto otázku? - Nech sa vláda vyjadruje, že je potrebné zachovať určité parametre slovenskej ekonomiky, aby sme vstúpili v roku 2008 do eurozóny. To máme vstúpiť do spoločnej finančnej zóny Európskej menovej únie za cenu, že, ospravedlňujem sa, dva milióny ľudí umrú od hladu? Takto sa politika robiť nedá. My nemôžeme robiť akékoľvek opatrenia tak, že si stanovíme určitý cieľ, postavíme buldozér a nebudeme hľadieť ani doprava, ani doľava. Ak v otázke deficitu štátneho rozpočtu na rok 2004 vláda nalinajkuje 3,9 percenta, to neznamená, že je to „svätá krava“, ktorú nemôžeme prekročiť. Veľká Británia ide zvýšiť deficit verejných financií o jedno percento a peniaze chce výhradne použiť na financovanie verejného školstva a zdravotníctva. Veď toto isté sme hovorili pred voľbami – poďme do vyššieho deficitu štátneho rozpočtu, ale peniaze sa nesmú prejesť, musia ísť do rozvojových projektov tejto krajiny. Neprispôsobujme sa za každú cenu požiadavkám Západu. Viete bližšie špecifikovať požiadavky Západu? - Každá krajina musí prijímať recepty, ktoré sú, samozrejme, zdravé pre ekonomiku. Nemôžete prijímať niečo, čo vytvára deficit štátneho rozpočtu v obrovských sumách. Treba prijímať recepty, ktoré sedia. Prečo porovnávame Francúzov, ktorí majú problém s reformou dôchodkového systému, keď ide o krajinu s kontinuitou vo vývoji, s chudobným a slabým Slovenskom? Berme aj iné príklady. Hovoríte o radikálnom začiatku daňovej reformy. - Základnou filozofickou myšlienkou nášho prístupu k všetkým reformám je, že reforma je pre väčšinu. Ak je to pre menšinu, nie je to reforma, ale krátkodobé opatrenie. Druhou myšlienkou je, že ak to má byť reforma, musia sa na nej dohodnúť takmer všetky politické strany, aby mala úspech do budúcnosti. Čo je to za reformu, keď všetky opozičné strany kričia, že zvýšenie DPH na 19 percent zabíja služby, podnikanie a zvýšenie na 19 percent podporuje iba 76,77 poslancov vládnej koalície? Nech vláda urobí také reformy, za ktoré bude môcť Smer zahlasovať. Vieme sa dohodnúť. Prečo neurobili dve alebo tri sadzby DPH? Pretože 330 miliárd korún za privatizáciu rozobrali a prejedli. A dnes sú v absolútnej čiernej diere a nevedia, čo majú robiť. Každý sa ma pýta, čo by som robil ja. Opakujem, ja som nespôsobil dieru v štátnom rozpočte na rok 2003. Zo strednodobého hľadiska však musíte mať recepty na to, že v prípade, ak to tu všetko krachne, tak o mesiac a pol musíte byť pripravení nastúpiť do vlády. - My chceme nastúpiť do vlády iba na základe výsledkov parlamentných volieb. Ak táto vláda padne, je to zodpovednosť vládnej koalície, či je schopná, alebo nie je schopná postaviť novú vládu. Pokiaľ zostaví novú vládu, budeme sledovať, ako bude vládnuť. Ak nedokáže zostaviť vládu, musia prísť parlamentné voľby. Tie však nevyvoláte do mesiaca; už dnes je to otázka roka. Čiže keď si zrátam všetky termíny, ktoré sú k dispozícii, vôbec prvý, aj to je krajný termín, je júl 2004. Ja neodkladám riešenia, iba hovorím, že je tu ešte prinajmenšom rok na rozhodnutie. Čo sa dovtedy stane, nevieme predvídať. Som však presvedčený, že ak by bol Smer dominantnou stranou vo vláde, tak určite zavedieme dve sadzby DPH. Musíme ich zaviesť. Vieme, aké obrovské vplyvy to má na podnikanie. Pokiaľ ide o daň z príjmov, plne podporujeme 19-percentnú daň pre podnikateľské subjekty. Prečo by však mala byť rovnaká sadzba aj pre fyzické osoby? Prečo tam nemôže byť progresivita, čo nám v tom bráni? Veď dnes sa zase ukazuje, že táto reforma pomôže úzkej skupine, ale ľudia, ktorí tvoria najväčšiu základňu platiacich dane s priemernými zárobkami, budú na tom horšie. Prečo by som mal dovoliť investovať 65 miliárd z privatizácie SPP do kapitálového trhu Nemecka alebo Francúzska a podporovať tak západnú ekonomiku? Na Slovensku však nemáme taký finančný trh, kde by sa dali akcie zhodnotiť. - Predsa nemôžem vyrábať reformy dôchodkového systému, ktoré nie sú šité na naše podmienky. Úplne ideálne by bolo, keby sme vedeli umiestniť akcie našich strategických podnikov na kapitálovom trhu, kde naozaj funguje ponuka a dopyt. Tam ťažko môžete dať nejaké provízie. Kde ich však umiestnite? S akciami by ste museli ísť na zahraničné kapitálové trhy. Preto je na Slovensku veľmi ťažké previesť veľmi štandardnú a transparentnú privatizáciu strategických podnikov. Vráťme sa do súčasnej situácie. Podľa prieskumov verejnej mienky máte cca 26 percent, Mikuláš Dzurinda s SDKÚ 6,5. Pokladáte ho ešte za relevantného partnera, s ktorým sa oplatí zaoberať každý týždeň na tlačovke? - Dobré preferencie sú veľkou podporou v práci. My však s nimi nezaspávame ani sa nebudíme. Toto nie je pre nás nejaká svätá voda, ktorou by sme sa kropili od rána do večera. Je to trend, ktorý len potvrdzuje, že opozičná politika musí mať kvalitu. My sa pokúšame ukázať, čo je to klasická opozičná politika v demokratickom systéme, v krajine, ktorá sa chce štandardizovať. A my sa chceme štandardizovať. Dnes už nie je nijakým tajomstvom, že je na spadnutie dohoda so Stranou európskych socialistov, že na platforme európskych socialistov pôjdeme do volieb, že ideme do Sao Paula na kongres Socialistickej internacionály. Chceme ukázať, že stredoľavá politická strana tu robí štandardnú opozičnú politiku. Ak ju budeme takto robiť aj naďalej a budeme trpezliví, tak ten výsledok určite príde. Pokiaľ ide o Dzurindu, je mojím politickým oponentom, je na druhej strane rieky. Mojimi oponentmi nie sú ani Mečiar, ani Ševc, ani Tkáč. Nechcem sa vybíjať v súbojoch v opozičnom tábore. Všetku pozornosť musím sústreďovať na predsedu vlády a na vládu, lebo našou ambíciou je zostavovať novú vládu. Ako reagujú na zvýšenie vašich preferencií podnikatelia, lobisti? - Smer má filozofiu, ktorej sa držím a budem sa držať aj v nasledujúcom období – nezobrať legitímne od sponzora taký dar, ktorý by nás ovplyvňoval v práci. Ani pred voľbami 2002, keď Smer financovali sponzori, lebo sme nemali nijaké peniaze zo štátneho rozpočtu, to neboli sumy, ktoré by nás dnes tlačili do kúta. Navyše, za výsledok vo voľbách prišla istá suma zo štátneho rozpočtu, čiže ak by dnes niekto prišiel, že za sponzorský dar musíme teraz niečo urobiť, vyberieme tie peniaze a dáme mu ich naspäť. Na 99 percent ľudia, ktorí Smeru pomáhali, zotali pri ňom aj teraz. Nemôžem teda konštatovať, že s pribúdajúcimi preferenciami by rástol aj počet ľudí, ktorí by mali záujem Smer financovať. Zlákal ich program Smeru alebo vidina nejakého budúceho úspechu? - Otočím tú otázku: čo láka človeka, ktorého sa na ulici spýtajú, koho by volil, a on odpovie, že Smer? Asi sa mu na tom Smere niečo páči. Vaši sponzori však pravdepodobne nie sú náhodne oslovovaní ľudia do prieskumu na ulici. - Stáva sa, že príde sponzor, podnikateľ, a povie: „Myslím si, že keď sa nezapojím do politického života, nemám šancu meniť veci na Slovensku. Chcem vám pomôcť, lebo si myslím, že to, čo hovoríte, je dobré.“ A prispeje sponzorským darom. Takáto je väčšina sponzorov. Sú však aj sponzori, ktorí očakávajú protislužby. Ale vysvetlil som už svoju filozofiu. O Smere sa hovorí, že je to akciová spoločnosť, nie politická strana. - Myslím si, že som predseda serióznej politickej strany. Keby to nebola solídna politická strana, tak dnes nie je tam, kde je. Ale čo iné už majú robiť naši oponenti, ako na nás len kydať. V stanovách vašej strany máte ustanovenie, podľa ktorého zakladajúci členovia strany majú právo veta na niektoré z rozhodnutí. Určite poviete, že sa toto právo nikdy nepoužilo, ale počuli sme na vašom sneme, že sa o tom diskutovalo. Kto je v tej „vyvolenej“ skupine? Myslíte si, že je to demokratické? - Na sneme sa hovorilo, či vypustiť tieto ustanovenia zo stanov, ale nikto nehovoril o ich použití. To je podstatný rozdiel. Začína sa teda v Smere diskusia, či táto časť stanov, ktorá bola prijatá pri vzniku strany v roku 1999, má alebo nemá opodstatnenie. V roku 1999 som odišiel z SDĽ deväť mesiacov po parlamentných voľbách. Nikto nevedel, čo bude, a nevedel som to ani ja. Veľmi som si vážil všetkých ľudí, ktorí sa postavili vedľa mňa a ktorí hovorili, skúsme to, a to aj za cenu veľkého rizika, že sa z nás už možno nikto nikdy do politiky nevráti. V období, keď vznikol výbor na založenie strany, až do riadneho ustanovujúceho snemu, bola skupina ľudí, ktorá všetko riadila. Títo ľudia získali štatút zakladajúcich členov strany, ktorí majú podľa stanov postavenie také, aké majú. Toto postavenie im umožňuje zúčastňovať sa na zasadnutiach orgánov, na predsedníctve, aby mali pripomienky, aby navrhovali a pod. Systém v Smere sa však časom tak vybudoval, že dnes nie je rozdiel medzi zakladajúcim a obyčajným členom. Inštitút zakladajúceho člena dnes nemá nijaký praktický význam. Existuje možnosť, že dôjde k vypusteniu tejto klauzuly? - Je to možné. Ide o anachronizmus, ktorý vznikol v roku 1999. Pravdepodobne sa vypustí. Smer je strana, ktorá má manažérske princípy riadenia. Najdôležitejším orgánom v Smere je predsedníctvo, ktoré rozhoduje o kandidátke, o dôležitých veciach, kým snemy rozhodujú iba o stratégiách postupov do budúcnosti. Takže tu sú mechanizmy, ktoré zabezpečujú, že manažérske princípy sú zachované pri rozhodovaniach, ktoré sú dôležité. Môžete spomenúť tie mená? - Bez problémov. Zakladajúcimi členmi strany v tom čase boli Ľubo Vážny, Robo Kaliňák, Robo Fico, Monika Beňová. Jednoducho ľudia, ktorí sú dnes v politike. A Fedor Flašík? - Je na zozname, bol pri vzniku strany. Fedor nikdy netajil, že je členom strany, nie je však členom nijakého orgánu strany, je radový člen. Ešte v období tzv. mečiarizmu bolo dôležité, aby sa strana definovala pred voľbami, a vy ste boli iniciátorom toho v SDĽ, proti alebo za Mečiara, s kým by išla do koalície a s kým nie. Na podobné definovanie je priestor aj teraz. - Pred parlamentnými voľbami sme urobili určité vyhlásenia, v ktorých sme jasne naznačili, o aký štýl politikov nemáme záujem. Nehovorili sme o politických stranách, ale vyraďovali sme konkrétne politické osoby. Verejná mienka to nezobrala dobre a menovanie týchto osôb považujem za najväčšiu chybu, ktorú sme urobili pred parlamentnými voľbami. Nijaká politická strana by nemala uvažovať takým štýlom, ako sme uvažovali my. Bolo to však úprimné vyjadrenie a to, čo bolo na billboardoch – Ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne aj za Dzurindu, platí dnes na sto percent. Ak by som sa teda mal vrátiť k svojmu vyhláseniu spred parlamentných volieb, povedal by som, že platí aj naďalej. Ale! Smer, keďže sa štandardizuje a na štandardizáciu bude potrebovať ešte dva-tri roky, má záujem na dvoch veciach. A to, aby zohrával dominantnú úlohu vo vláde a na Slovensku chceme taký model vládnutia, aký mal v rukách Mečiar so Slotom, čiže nadpolovičnú väčšinu. Hovorím o modeli vládnutia, nie o politických stranách. Čiže, aby jedna strana mala nadpolovičnú väčšinu ministrov vo vláde a ďalšie dve strany, ktoré podporujú túto silnú stranu, mali menší počet ministrov. To zabezpečuje, že môžete mať dominantný štýl politiky a nejaký charakter vládnutia. Preto táto vláda nemá nijakú farbu, lebo robí samé kompromisy, ústupky a obchod. Preto Smer robí, čo môže a čo sa dá. Ktorá politická strana robí každú nedeľu Dni strany po celom Slovensku? To závisí od rozpočtu. - Aký rozpočet? Na to nepotrebujete rozpočet. Jednoducho zavoláme do obce, že tam chceme prísť s poslancami národnej rady, a chceme si s pánmi „internacionálmi“ zahrať futbal. A po futbale bude krátky míting, na ktorom odpovieme občanom na otázky. Ukážte mi nejakého predsedu strany, ktorý robí také množstvo mítingov, ako robím ja. Smeru nikdy nikto nevyčítal pracovitosť. - Výsledok musí zabezpečiť, že bez Smeru to nepôjde. Ak to tak bude, Smer bude môcť klásť určité predstavy o vládnutí. Budeme predovšetkým definovať sociálny rozmer ekonomiky. Potom sa spýtame, kto má záujem spolupracovať. A kto to má byť? HZDS, SDKÚ, KDH, ANO, KSS, SNS, SMK. Už aj podľa minulosti tých strán, podľa toho, ako sa správajú dnes, môžete hneď nejaké vylúčiť. - Keď bude niekedy na čele SDKÚ Ivan Šimko, môžem dnes vylúčiť SDKÚ? O SDKÚ vôbec nejde, skôr ide o HZDS, SNS a o KSS... - Keď sa s nimi nestretávame, tak kričíte, že opozícia sa nevie stretnúť a dohodnúť. Keď sa stretneme, začínate vytvárať obraz, že tieto politické strany by mohli v budúcnosti spolupracovať. Stretnutia, ktoré sa dnes uskutočňujú, nemajú nič spoločné s tým, ako bude vyzerať vláda po nasledujúcich voľbách. Povedzte nám meno člena Strany európskych socialistov, ktorý si dovolí stretnúť sa s lídrom silnej pravice? Ktorý z lídrov ľavicových strán v zahraničí sa takto stretol? - Stretne sa s politickou stranou, pri ktorej je predpoklad, že bude v parlamente. Ja tým nenaznačujem, že mám záujem o spoluprácu s nimi. Ja mám jednoducho záujem o kontakty s ľuďmi, ktorí budú ovplyvňovať procesy v budúcom parlamente. Ján Slota niekoľkokrát vyzýval na občiansku netoleranciu... - Ešte raz: každá politická strana, ktorá má vysokú pravdepodobnosť, že bude v parlamente, má dostatok legitimity, aby sa s ňou rokovalo. Nič iné za tým nebolo. O čom ste rokovali? - Veď je petičná akcia. Prečo by som sa nestretol so Slotom a nespýtal sa ho, aký má na to názor, čo môžu urobiť pre zber ich štruktúry? Vy chcete hlasy toho, kto naháňa hlasy voličov na základe občianskej a etnickej netolerancie? - Prečo robíte rozdiel medzi voličom a voličom? Čo je to za prejav intolerancie, ak volič SNS podpíše petíciu? Keď však niekto začne hovoriť o homosexuáloch ako o buzerantoch.... - Poviem to inak. V Komárne bolo inštalované súsošie Cyrila a Metoda. Vedľa mňa si sadla Anna Malíková. To som si mal presadnúť? To by bolo to správne, občianske, ľavicové? Uznávate, že Ján Slota je xenofóbny politik? - Nevidím dôvod, prečo by som sa mal tlačiť do vyjadrení, ktoré si vymyslia novinári. Ak ja budem chcieť povedať, že pán Slota je xenofóbny politik, tak prídem na tlačovú konferenciu a tam to oznámim. Ja mám iné priority. Mojou prioritou je dnes antisociálna politika vlády Mikuláša Dzurindu. Hitlerovské Nemecko vzrástlo na svojej sile vtedy, keď bola hospodárska kríza a ľudia siahali po ľahkých riešeniach. Slota navrhuje ľahké riešenia typu – nenechajme sa vydierať Maďarmi.... - Takéto postoje odmietam. Odmietam aj postoje, ktoré má Ján Slota vo vzťahu k Rómom. To mám teraz robiť prívlastky, že je taký a onaký? Znamená to, že neviete vylúčiť spoluprácu ani s jednou politickou stranou, ktorá môže byť v budúcnosti úspešná? - Každá politická strana, ktorá bude v parlamente po nasledujúcich parlamentných voľbách, nebude zakázaná, bude legitímna, má právo zúčastniť sa diskusiách. My chceme, aby sme dominantne presadzovali program, ktorý je typický pre stredoľavý politický subjekt. Nestačí vám takáto odpoveď? Ani z tohto vám nie je jasné, ako sa budeme správať? Naozaj si myslíte, že by sme uspeli v rodine stredoľavých politických subjektov, keby sme spolupracovali so stranami, ktoré majú takú či onakú visačku? Chcem, aby naša politika bola sociálna, aby sa rešpektovali ľudské práva, aby sme mali otázku diskriminácie a antidiskriminácie vyriešenú. Čiže prvoradá je každá možná spolupráca na zvrhnutí Dzurindovej vlády, ktorá by mohla mať efektívny výsledok, v tomto prípade počet podpisov na petičných hárkoch? - Na pád Mikuláša Dzurindu treba použiť všetky legitímne prostriedky. Všetky. Aj Churchil povedal, že pôjde do neba a povie tam o diablovi priaznivú zmienku, keď mu pomôže v boji proti Hitlerovi. Tieto situácie sa nedajú predsa porovnať. - Dzurinda tu robí antisociálnu politiku, ktorá likviduje ľudí. A čokoľvek pomôže dať tohto človeka dole z funkcie predsedu vlády SR a vytvoriť podmienky na predčasné parlamentné voľby, treba použiť. Len to musí byť legitímne a demokratické. Potom pri zostavovaní novej vlády treba mať stanovené jasné kritéria. Existuje niečo ako kategorický imperatív – je niečo, čo je morálne a čo je legitímne. - Povedzte mi jeden príklad, keď som sa ja ako rozhodujúci líder Smeru správal amorálne, nelegitímne a nedemokraticky. Nie sme bulvár. Aký je váš postoj k Eduardovi Kukanovi ako prezidentskému kandidátovi? - Ja mám s Eduardom Kukanom dobré vzťahy. Smer bude o prezidentských kandidátoch diskutovať v krátkom čase, nepredbiehal by som. Existuje tu skupina ľudí, o ktorej Smer diskutuje, koho podporiť a koho nie. Počuli sme, že máte vlastného kandidáta, pána Murgaša. Vraj ho navrhli kraje. - Čo všetko som už ja počul. Vlastný kandidát bude vtedy, keď ho schváli predsedníctvo. Smer nechce ísť do podpory niekoho, kto nebude mať prinajmenšom šancu dostať sa do druhého kola. Takto budeme hodnotiť aj pána Murgaša, aj ďalších. Máte preferencie 26 percent, situácia vhodná na dobrý volebný výsledok. Nie je vaše konanie diktované práve touto príležitosťou, ktorá z vás robí „zlodeja“? - Správal som sa niekedy od roku 1999 inak, ako sa správam teraz? Prečo teda tak principiálne kladiete ako jedinú možnú alternatívu pád vlády Mikuláša Dzurindu? - A aká je iná alternatíva? Ísť s Dzurindom do vlády? To je samovražda. Prečo by Smer mal prebrať teraz zodpovednosť za veci, ktoré rozbehol niekto iný? Ak má Smer prevziať zodpovednosť, musí mať šancu budovať veci od začiatku. V tomto je rozdiel medzi nami a HZDS. Predsa sme vyzvali vládu Mikuláša Dzurindu a vládnu koalíciu, aby sami urobili rekonštrukciu. Hoci vyhrali voľby v roku 2002, nie sú schopní vládnuť, hádajú sa, nech teda rekonštruujú vládu. My to budeme rešpektovať. Lenže oni nie sú schopní takejto rekonštrukcie. Hovorilo sa, že Smer je strana jedného muža. Mali popri vás šancu vyrásť aj iné politické osobnosti? - Minimálne štyri. Určite je to Monika Beňová, Dušan Čaplovič, Pavol Paška, Robert Kaliňák. Títo ľudia sa dostali do popredia. Je Boris Zala kandidátom Smeru na europoslanca? - Je v tej skupine ľudí. Na predsedníctve zatiaľ schválime bez určenia poradia taký počet ľudí, ktorý nám pripadá v štrnástke a ktorý máme vzhľadom na dohody s ostatnými ľavicovými subjektmi. Ktoré to sú? - Zatiaľ máme hotovú a jasnú dohodu so sociálnou demokraciou. S SDĽ sa bavíme na tému, kto bude obsadzovať tretie miesto. Neviem, čo urobí SDA. Aká je tá dohoda so sociálnou demokraciou? Podarilo sa vám ju vstrebať do seba? - Myslím, že to bude veľmi seriózna dohoda medzi SDSS a Smerom, ktorá bude viesť k tomu, že nikto neobíde nakrátko. Prečo sa hovorí, že to tretie miesto pripadne SDĽ? Hovorilo sa o SDA. - Takáto požiadavka prišla zo Strany európskych socialistov, je to v návrhu dohody, ktorú nám poslali európski socialisti.

S hosťom SLOVA sa zhovárali Martin Muránsky a Ivan Štefunko