Komunitka znamená možnosť
„Samozrejme, že vás poznám. Dajme si rande pri hodinách, podujatia v Horskom parku...“ začala som s vyratúvaním akcií, s ktorými sa mi akosi automaticky spája pojem komunitná nadácia. A rovnako automaticky som komunitnej nadácii priradila aj miesto jej pôsobenia – Bratislavu. Z vlastnej „zaslepenosti“ ma prebral nielen pohľad, v ktorom sa miešalo pohoršenie s úsmevom nad mojou nevedomosťou, ale najmä reakcia, ktorá nasledovala: „Jasné, vy z Bratislavy si myslíte, že všetko môže byť len v Bratislave.“ Skutočne. S komunitnou nadáciou som sa predsa stretla aj v Prešove, Trenčíne, Pezinku a, patrične „poučená“, aj v Banskej Bystrici. A netrvalo dlho, sedela som pri rannej káve s jej správkyňou Beátou Hirtovou. Dôvodom na stretnutie nebola len, priznám sa, zištná snaha o napravenie vlastnej reputácie, ale najmä s blížiacim sa vstupom do spoločnej Európy tak veľmi zdôrazňovaný význam malých komunít a čoraz častejšie skloňované slovo filantropia. Pre ľudí s ľuďmi „Komunitná nadácia Zdravé mesto vznikla v novembri 1994 a sme najstaršou nadáciou v celom stredo- a východoeurópskom regióne. Jediné komunitné nadácie v rámci Európy boli na britských ostrovoch. My sme však prevzali model amerických komunitných nadácií. Samotná myšlienka založenia nadácie totiž vznikla zhodou okolností práve v čase, keď sa jeden zo zakladajúcich členov správnej rady zoznámil s činnosťou takýchto nadácií v Spojených štátoch,“ ozrejmuje jej vznik Beáta Hirt. V meste totiž už do roku 1992 existovala Nadácia Zdravé mesto Banská Bystrica. Bola založená na podnet miestneho Rotary klubu, keď mesto pristúpilo k projektu Svetovej zdravotníckej organizácie Zdravé mestá. Rotary klub vedel získať peniaze a myšlienka zdravého mesta, zdravého životného štýlu sa páčila. Nadácia však mohla narábať len s tými finančnými zdrojmi, ktoré pozháňala, a svoju úlohu zohral aj, vzhľadom na množstvo rozbehnutých aktivít, nedostačujúci ľudský potenciál. „K vybudovaniu terajšej komunitky prispela aj zlá skúsenosť. Pôvodná nadácia Zdravé mesto sa rozhodla, že v rámci svojich programov postaví na najväčšom sídlisku v Banskej Bystrici, Sásovej, veľké moderné detské ihrisko. Spravili pre to všetko: mali architekta, psychológa, ktorý vysvetlil jeho podstatu, peniaze, prvých dobrovoľníkov. Stavba ihriska však stroskotala na tom, že nemali ľudskú silu, aby ho dokončili. Rodičia detí, pre ktoré bolo ihrisko určené, sa len prizerali spoza okien svojich bytov a nepriložili ruku k dielu,“ vysvetľuje okamihy, ktoré viedli k začiatku transformácie pôvodnej nadácie na komunitnú B. Hirt. Analýza totiž ukázala, že v projekte rozhodli o ľuďoch, ale bez ľudí. Aj na základe tejto skúsenosti sa hľadal iný model napĺňania poslania nadácie, ktorým je posilnenie angažovania sa občanov vo verejných veciach a zlepšenie kvality ich života: komunitná nadácia nebude robiť vlastné projekty, ale dá možnosť tým, ktorí chcú robiť svoje vlastné, a ona im na ne poskytne peniaze. V priebehu roka sa Nadácia Zdravé mesto Banská Bystrica pretransformovala na Komunitnú nadáciu Zdravé mesto a do nadácie vstúpilo mesto spolu s finančným darom vo výške milión korún ako ďalší spoluzakladateľ. V decembri 1994 už komunitka udelila prvé granty. Bude mať aj Slovensko svojich Rockefellerovcov? Ako napovedá už samotný názov komunitná nadácia, jej zameranie je geograficky ohraničené. Čo sa však týka šírky jej poslania, tu o nejakej ohraničenosti hovoriť nemôžeme. Usiluje sa o zvyšovanie kvality života a životného prostredia, o posilňovanie sociálneho potenciálu a v neposlednom rade, čo s komunitnými nadáciami úzko súvisí, o rozvoj darcovstva a filantropie. „Pôvodný komunitný model v Amerike žije z komunitných zdrojov. Z darov nielen, ale najmä, bohatých ľudí, ktorí sa rozhodli darovať peniaze na prospech miestnej komunity, pre dnešnú i budúcu generáciu,“ odpovedá správkyňa nadácie na otázku, z akých peňazí žijú. „U nás to vzniklo naopak. Našťastie sme dostali veľkú podporu z MOTT Foundation z Michiganu, z Rockefeller Brothers Foundation, ktoré nám pomohli relatívne rýchlo a dobre odštartovať. Darcovia vedeli, že si nemôžeme zvyknúť len na ich peniažky. Preto od prvého grantu, ktorý sme od nich dostali, sme mali podmienku, že polovicu výšky ich daru musíme vyzbierať doma, aby sme mohli dostať tú druhú polovicu. Tak sme sa postupne učili obracať sa aj na domácich darcov.“ Filantropia ako postoj zdôrazňujúci povinnosť človeka pomáhať druhým alebo, povedané slovami finančníkov, darovanie, danie peňažných príspevkov bez prvotného účelového záujmu zviditeľniť sa touto cestou, sa ešte na Slovensku veľmi nenosí. A nespôsobuje to len fakt, že počas socializmu boli filantropia a charita na Slovensku zaznávané a odsudzované ako buržoázne prežitky. K darcovstvu nemotivuje ani naša súčasná legislatíva. Skôr naopak. Darcovia majú síce možnosť odpočítať si hodnotu daru od základu dane z príjmov, mnohým neziskovým organizáciám pomohlo aj zavedenie 1 percenta z dane fyzických osôb, teraz však nad nadáciami visí veľký otáznik. „Pripravovaná daňová reforma nám ruší aj to, čo sme už mali. Darca si mohol, či už právnická alebo fyzická osoba, odpočítať až 10 percent zo základu dane. Terajší minister financií chce zrušiť aj to. Okrem toho my ako nadácia platíme daň 15 percent zo všetkých výnosov, ktoré získame, či už z peňazí zahraničných a domácich darcov, ktorí dávajú peniaze na budovanie základiny. Komunitné nadácie si totiž na rozdiel od iných budujú aj základňu. To sú peniaze, ktoré sa nemíňajú, ale sú investované. Z výnosov týchto peňazí budú môcť byť v budúcnosti poskytované granty a bude sa z nich žiť.“ V súčasnosti Komunitná nadácia Zdravé mesto spravuje viacero darcami menovaných fondov, pričom výška základiny dosahuje 19 miliónov korún. Domáci darcovia – téma, ktorej sa nedá vyhnúť. Existujú vôbec? „Ľudia si už pomaly zvykajú dávať,“ znie odpoveď. Pred dvoma rokmi vyhlásila Nadácia Ekopolis v rámci projektu Tvoja zem program Milión pre komunitné nadácie. „Ak vyzbierame milión doma, na čo mali sme zhruba 15 mesiacov, tak nám milión pridajú. Do programu sa zapojilo šesť komunitných nadácií v rôznych mestách. Peniaze sa podarilo vyzbierať. Svedčí to o tom, že peniaze tu sú. Ľudia sú ochotní dávať, keď vidia, že to má zmysel a cieľ a keď vidia, že peniaze nie sú zneužívané. Výhoda komunity je totiž v tom, že darca si môže fakticky ohmatať, kde tie peniaze dal.“ Ja som úrad, kto je viac Komunitka rozdelí ročne zhruba milión korún. Vzhľadom na to, že na jeden projekt môže dať maximálne 15 tisíc korún, znamená to podporu množstva malých grantov udelených obyčajným ľuďom. A o to práve ide. „Po roku sme zistili, že veľa požiadaviek prichádza od fyzických, v ničom neorganizovaných osôb. Preto správna rada prijala pravidlo, že sa o grant môžu uchádzať aj „neformálne“ iniciatívy,“ hovorí Beata Hirt. Nútiť ľudí, aby kvôli jednej akcii – vylepšeniu detského ihriska, okolia okolo paneláku – zakladali občianske združenie, je skutočne nezmyslom. Kým v komunikácii so žiadateľmi o granty sa niet na čo sťažovať, iná situácia je v kontakte s tzv. úradníckym šimľom. Nadácia má pôsobnosť pre región Banskej Bystrice, Zvolena a Sliača. V Bystrici ide vybaviť vždy všetko relatívne hladko. Vo Zvolene je situácia iná: „Napriek veľmi dobrej skúsenosti s miestnymi poslancami, vo vzťahu s úradníkmi sme zistili, že tu sa nestretnú dva svety. Už roky sa snažíme vo Zvolene vysvetľovať, že práve preto idú tie peniaze cez nadáciu, lebo nadácia funguje inak ako mesto a vzťah občanov je iný k mestskému úradu ako k nadácii. Problémy sú napríklad v zúčtovaní zmlúv, každý máme na to iné kritéria atď.“ Nad tým, že sa úradníkom nepáči formulácia oslovenia v darovacej zmluve „Vážená pani/pán, s radosťou vám oznamujeme..., veď ide o úradný doklad, v ktorom nemôžeme byť osobní“, sa dá skutočne len pousmiať. Situácia sa však vstupom Slovenska do EÚ začína pomaly meniť. Štátna správa totiž zrazu zisťuje, že od neziskových organizácií sa má čo učiť. Ukazuje sa to teraz pri tvorbe projektov pre EÚ, s ktorými nemá štátna správa takmer nijaké skúsenosti. A rada využije pomoc niekoho z tretieho sektora, kto má s podobnými projektmi už niekoľkoročné skúsenosti. Apolitickí v miestnej politike Tretiemu sektoru sa často vyčíta „náchylnosť“ k istému prúdu slovenského politického spektra, najmä pokiaľ ide o bratislavské neziskové organizácie s celoštátnou pôsobnosťou. „Ako je to na regionálnej úrovni?“ nedá mi nespýtať sa. „Je pravda, že ešte za Mečiarovej vlády sme sa aj my zúčastňovali na protestných akciách. Ale vtedy nám išlo o život. Nadačný zákon, ktorý Vladimír Mečiar navrhoval, bol vyslovene likvidačný. Bolo jasné, že chce ovládnuť a kontrolovať aj financie tretieho sektora. Pre nás bolo veľmi dôležité udržať si istú nezávislosť, zostať apolitickí. Na to si dávame pozor aj v tom, že v našej správnej rade po vstupe mesta sedia vždy dvaja poslanci mestského zastupiteľstva. A ich interná dohoda je, že jeden je pravý a druhý ľavý. Rovnováha sa teda udržiava a my si dávame veľký pozor, aby sme sa nedostali na žiadnu stranu v akomkoľvek politickom boji. Stále si však myslím, že v politike sme. Našou úlohou totiž je prebudiť v ľuďoch, že ako občania majú určité práva, a to je politika,“ odpovedá mi B. Hirt. Mnohé komunitné nadácie v stredoeurópskom regióne majú ako jedno z hlavných poslaní sociálnu spravodlivosť a budovanie občianstva v ľuďoch. Komunitka sídliaca v Banskej Bystrici na svojom poslaní pracuje už takmer desať rokov. Podporuje ľudí, ktorí sa zaujímajú o život a dianie vo svojom najbližšom okolí a sú ochotní prispieť k pozitívnym zmenám. V rámci svojich grantových programov, zameraných na deti a mládež, kultúru, podporu rozvoja vidieka, zdravie, sociálne a životné prostredie, ale aj na rómske komunity, doteraz prerozdelila milióny korún. Výsledky sa dajú nielen ohmatať, vidieť ich aj v myslení a konaní obyvateľov regiónu. Nadáciu a jej činnosť pozná až tridsať percent jeho obyvateľov. A nielen tam, už aj my – v Bratislave.
