Miliardový tender a poctivosť štátneho úradníka
Ako lístie zo stromov na jeseň spadla priamo na chladnú zem jedna z najväčších úplatkárskych afér, aká sa kedy na Slovensku odohrala. Malo ísť o miliónový úplatok pre „poctivého“ štátneho úradníka – služobníka ľudu v kauze miliardového tendra na dodávku informačného systému Štátnej pokladnice. Tu niekde sa celá rozprávka o úspechu a poctivosti končí. Hoci sa úplatkársky prípad dostal až pred súd, čo je na Slovensku nie každodenná situácia, celá „megakauza“ zatiaľ spľasla ako mydlová bublina. To, čo vyšlo na povrch počas hlavných pojednávaní na Okresnom súde Bratislava 1 s údajným úplatkárom, konateľom firmy Siemens Business Services (SBS) Petrom Prónayom, je škandál obrovského rozmeru. Celá kauza, ktorá podľa Prónayovho právnika „diskvalifikovala a očiernila“ Siemens v prípade štátneho tendra za 1,28 miliardy korún, bola od začiatku založená len na výpovedi štátneho úradníka Daniela Ferjančeka. Ten si v júli roku 2001 ako riaditeľ Štátnej pokladnice ministerstva financií „spomenul“, že Prónay mu mal v súvislosti s výberovým konaním za hlasovanie v prospech jeho firmy ponúknuť 1,5 milióna Sk. Ďalších 2,5 milióna Sk mu údajne sľúbil, ak presvedčí aj niektorého z členov komisie. Stretnutie sa malo odohrať v jednej z bratislavských pizzerií. Tieto informácie chrlili médiá po prepuknutí škandálu. Čo vypovedal statočný úradník Podľa rozsudku OS Bratislava 1 svedok Ferjanček, vysoký štátny úradník z ministerstva financií, sa ešte pred predložením ponúk nepravidelne stretával so zástupcami uchádzačov o tender, a to nielen na pôde úradu, ale i mimo ministerstva. Na viacerých stretnutiach, ktorých dátum nevie identifikovať, mu bolo naznačené, aby uviedol sumu, ktorú požaduje za „správne hlasovanie“. O takom závažnom prípade nespísal okamžite oficiálny zápis a neutekal na polície. O údajnej ponuke Prónaya informoval nadriadených podľa súdu až po desiatich dňoch. Natíska sa rečnícka otázka, čo robil poctivý úradník dovtedy? Hádam len nezvažoval iné ponuky? Ale vráťme sa k faktom. Následne 22. júla 2001 sa informácia dostala k ministerke financií Brigite Schmögnerovej. Tá kauzu okamžite posunula generálnej prokuratúre. Poctivý úradník hneď nevedel uviesť presný dátum osudného stretnutia. „Výpoveď tohto svedka je však vo svojom celku veľmi nedôveryhodná,“ konštatuje sa v odôvodnení súdu. Prokuratúra, hoci si svedok Ferjanček 18. 6. 2002 spomenul na dátum údajnej korupčnej ponuky a neskôr ju potvrdil aj 29. 7. 2002, v obžalobe konštatovala, že „v presne nezistenom období prvého júlového týždňa roku 2001 okrem štvrtka, soboty a nedele počas pracovnej doby“. Podľa verdiktu súdu, ktorý zatiaľ nie je právoplatný, prokuratúra tieto údaje ignorovala a je zrejmé, že aj pre ňu je svedecká výpoveď Ferjančeka nedôveryhodná.
Ministrova posledná bodka Prónay od začiatku tvrdil a tvrdí, že je nevinný. Malo ísť o „vyautovanie“ jeho spoločnosti z lukratívneho tendra. Podľa výpisov telefonických hovorov a lokalizácie miesta, kde sa v čase, ktorý Ferjanček uvádzal ako termín ich stretnutia v pizzerii, nachádzal, je jasné že bol na úplne inom mieste. Senát prihliadol aj na „technické alibi“ Prónaya, ako aj na výpovede ďalších svedkov. Senát Okresného súdu Bratislava 1 preto 8. septembra oslobodil spod obžaloby konateľa firmy Siemens SBS. Podľa verdiktu súdu nie je dokázané, že sa podplácanie, z ktorého Prónaya obvinil predseda výberovej komisie Daniel Ferjanček, vôbec odohralo. Kauza sa však nekončí, minister spravodlivosti Daniel Lipšic si vyžiadal spis. Dá sa teoreticky očakávať sťažnosť pre porušenie zákona na Najvyšší súd SR. Nech sa dovolanie skončí akokoľvek, výpoveď jedného štátneho úradníka, ktorý naďalej spokojne sedí na ministerstve, mi však z pamäti tak skoro nevymizne. Paradoxy TV Markíza vo svojom spravodajstve informovala, že tender na Štátnu pokladnicu spomenul aj premiér Mikuláš Dzurinda vo výpovedi pred prokurátorom Úradu špeciálneho prokurátora, keď hovoril o protištátnej skupinke. Samotný tender neskôr šéf rezortu financií zrušil. Ministerstvo financií podpísalo zmluvy na dodávku informačného systému pre Štátnu pokladnicu SR s firmou Hewlett Packard (HP)Ges.m.b.H. K zákazke sa dostala cez rokovacie konanie bez zverejnenia. HP mala mať údajne problémy z bezpečnostnou previerkou. Ale to je už iný príbeh. Jedno je isté, ak chcel niekto odstaviť Siemens, tak sa mu to podarilo... Jedno je isté, kauza tendra na Štátnu pokladnicu je podľa mňa ukážkou zraniteľnosti slovenského systému tendrov a výberových konaní, kde jeden z účastníkov môže byť bez akýchkoľvek problémov odstavený na vedľajšiu koľaj. O chvíľu bude totiž pravdepodobne všetko zaujímavé štátne sprivatizované a práve tendre a štátne zákazky budú predmetom najväčších tlakov rôznych lobistických a záujmových spoločností. Je len na zákonodarcoch, či sa bude situácia, aká nastala pri spomínanom tendri, opäť opakovať, alebo dáme svetu signál, že nepatríme medzi banánové republiky, kde je možné zinscenovať a skorumpovať absolútne všetko.
