Vysoké školstvo ako výnosný biznis?

Je mi smutno. Veľmi smutno. Vysoké školstvo na Slovensku sa nachádza ani nie tak vo finančnej, ako skôr morálnej kríze. Každý týždeň ma o tom presviedčajú články v dennej tlači, vyjadrenia predstaviteľov vysokých škôl a informácie, ktoré sa dozvedám z rôznych stretnutí či zasadnutí. Nebudem sa teraz zaoberať tým, ako klesá kvalita vysokoškolského vzdelania, ako nenapĺňa vláda Slovenskej republiky svoju víziu o vzdelaní ako priorite. Nebudem hovoriť ani o tom, ako nedostatočne funguje sociálny systém, v akom stave sú internáty či vybavenie škôl. V tejto súvislosti nemá význam diskutovať ani o tom, ako málo reflektujú študijné programy a spôsob vzdelávania potreby trhu práce. To všetko sú externé faktory, za ktoré nesú vysoké školy zodpovednosť len do určitej miery. Moje znepokojenie vychádza z hrozivého poznania, že vysoké školstvo sa postupne stáva výnosným obchodom. Teda aspoň pre niektorých. Obchádzajúc a porušujúc zákony a predpisy. Nerešpektujúc hlavné poslanie vysokých škôl, spreneverujúc sa svojmu účelu. Áno, hovorím o študentských kartách, poplatkoch za externé štúdium, darovacích zmluvách, podmienečných zápisoch, netransparentných prijímacích konaniach. Je mi smutno najmä preto, že vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké inštitúcie. Elita spoločnosti, budúcnosť našej krajiny. V akom stave musí byť Slovensko, ak zlyhávajú už aj vysoké školy, akademickí funkcionári? Moja úvaha rozhodne nemá byť prázdnym a zovšeobecňujúcim konštatovaním. Počas svojho pôsobenia na vysokej škole som sa stretol aj s množstvom ľudí, ktorých prácu si nesmierne vážim. Sú medzi nimi ľudia kompetentní, odbornosťou na vysokej úrovni. O to väčšmi ma mrzí, keď snaženie týchto ľudí dokáže niekto pokaziť krokmi, ktoré podľa môjho názoru nezodpovedajú postaveniu akademikov. Kauza prvá: študentské preukazy Medzinárodná pôsobnosť, preukaz na mestskú hromadnú dopravu, platobná karta, vstup do priestorov univerzity, jedální, knižníc, to všetko sú atribúty, ktoré vtláčajú novým študentským preukazom pečať progresívnosti a multifunkčnosti. Napokon, kto by takýto preukaz nechcel mať? Žiaľ, od samotného počiatku ich zavádzania do prevádzky sa na každom kroku stretávame s mnohými problémami a nezodpovedanými otázkami. Diskusie o študentských preukazoch sa tak pomaly stávajú vážnou konkurenciou nekonečným televíznym novelám. Ako jedna z prvých univerzít začala karty zavádzať Slovenská technická univerzita (STU). Už len samotné dodanie kariet meškalo celé mesiace a študenti sa nemohli dočkať konečného termínu ich zavedenia. Začiatkom roka dokonca aj kontrola z Najvyššieho kontrolného úradu na STU zistila v tejto súvislosti nedostatky. Ak by sa zdalo, že problémy okolo kariet sú dnes uzavreté, nie je to ani zďaleka tak. Pozornosť médií v priebehu augusta vyvolalo nariadenie rektora STU, ktoré zaväzuje študentov zaobstarať si študentský preukaz a podmieňuje tým zápis do ďalšieho ročníka. Študent má pritom na výber balík od Tatra banky, kde dostane multifunkčnú kartu takmer zadarmo, ak si zriadi v banke účet (platí iba 19 korún mesačne za vedenie účtu). Druhou možnosťou je zakúpenie karty vydávanej priamo univerzitou za 540 korún. O povinnosti zaobstarať si kartu boli informovaní študenti STU listom (niektoré fakulty však odmietli nariadenie rektora odoslať). Odhliadnuc od toho, či je cena adekvátna, alebo nie, ponúknutý výber nie je vlastne nijakým výberom. Dovedené do absurdity: na základe rovnakej logiky by vedenie univerzity mohlo nariadiť, že v rámci využívania moderných komunikačných technológií musí každý študent vlastniť mobilný telefón. Na výber by mu poskytlo dve možnosti. Buď si zaobstará dotovaný telefón zadarmo od operátora XYZ a zaviaže sa na dva roky platiť paušál 500 korún mesačne, alebo si bude musieť kúpiť mobil vyrábaný univerzitou, ktorý stojí 15 tisíc korún. Podmienečný zápis: mimo zákona? Nejdem diskutovať o tom, či je ponuka Tatra banky výhodná alebo nie. Oveľa vážnejšie je jedno: nariadenie rektora podmieňuje zápis na štúdium nad rámec zákona. Ak študent riadne splní povinnosti vyplývajúce zo študijného programu a štatútu fakulty (teda získa dostatočný počet kreditov a nie je pre disciplinárny priestupok vylúčený zo štúdia), na pokračovanie do ďalšieho ročníka má právny nárok. Toto právo mu nemôže nik vziať. Disciplinárne poriadky univerzít síce poznajú pojem „podmienečné vylúčenie zo štúdia“, to je však možné len v prípade hrubého porušenia pravidiel školy (nečestnosť pri skúške a pod.). Porovnávať odmietnutie zakúpiť si preukaz s porušovaním predpisov školy a podvádzaním považujem za absurdné. Špekulácie a nejasnosti okolo kariet len posilňuje odmietanie rektorátu STU komunikovať s médiami a verejnosťou. Podľa informácií, ktoré zverejnil denník Pravda, STU pri výbere kariet obišla zákon o verejnom obstarávaní a Tatra banku vybrala na základe prieskumu, o ktorom iné banky ani nevedeli. V tejto chvíli nemá význam hovoriť o tom, aké boli dôvody na takýto postup, faktom však je, že študent sa stal predmetom obchodu. A to je veľmi vážny precedens. Kauza druhá: poplatky za externé štúdium Snaha o zavedenie školného nie je na Slovensku nijakou novinkou. Naposledy sa takýto návrh dostal do novely zákona o vysokých školách, vláda však na svojom rokovaní spoplatnenie denného aj externého štúdia presunula minimálne o trištvrte roka. Kým politici o tejto možnosti len diskutujú, vysoké školy majú poplatky de facto zavedené už niekoľko rokov. S úmyslom odstrániť toto obchádzanie zákona schválili poslanci minulý rok nový vysokoškolský zákon, ktorý jednoznačne definoval vzdelanie vo všetkých formách za bezplatné. Tí, čo sa nazdávali, že vyberanie poplatkov sa zastaví, sa hlboko zmýlili. Dokonca by sa dalo povedať, že nadobudlo nové dimenzie. Prelom nastal na prelome septembra a októbra, keď minister školstva na základe podnetu študentov z rôznych fakúlt verejne vyzval na neplatenie školného, ktoré je podľa neho v rozpore so zákonom. Na štyri fakulty dokonca poslal ministerskú kontrolu a školám pohrozil krátením dotácie zo štátneho rozpočtu. Najvážnejšou hrozbou je odobratie práv akademickej samosprávy. Odpoveďou na ministrovu výzvu bola ostrá protireakcia dotknutých fakúlt. A tu sa začínajú vyhlásenia, pri ktorých sa súdnemu človeku musí zastaviť rozum. Rektori a dekani fakúlt sa ohradili, že oni nijaký zákon neporušujú a ministrove vyhlásenia chápu ako poškodzovanie dobrého mena školy, z ktorého vyvodia právne dôsledky. Vysokoškolský zákon jasne hovorí o bezplatnom štúdiu, skúste sa však opýtať študentov, či študujú bezplatne. Školné bez okolkov Vyberanie poplatkov má v tejto súvislosti dve roviny, ktoré treba rozlišovať. Prvou je nelegitímnosť (nie však protizákonnosť) ich výberu. To nastáva vtedy, ak školy vyberajú poplatky prostredníctvom súkromných spoločností či formou daru. Akokoľvek by sme mohli namietať proti tomuto postupu, k porušovaniu zákona nedochádza. Škola totiž nijaké peniaze oficiálne nevyberá (robí to súkromná spoločnosť, čo je však, žiaľ, celkom legálne). Ak dajú študenti škole sponzorský dar, je to ich vlastné rozhodnutie. Druhou vecou je, že málokto si dovolí škole „dar“ neodviesť. O legálnosti svojho postupu sú školy tak silne presvedčené, že im nerobí problém bez akýchkoľvek okolkov vystupovať voči ministerstvu aj médiám tak suverénne, ako vystupujú. Príkladom za všetky ostatné je príhovor dekana študentom Právnickej fakulty UMB: „Ideme presne podľa zákona. Viete dobre, že peniaze neplatíte právnickej fakulte, ale renomovanej firme s certifikátom, Akadémii vzdelávania.“ Druhou rovinou je podľa ministra školstva skutočné porušovanie zákona, ku ktorému dochádza, ak školy podmieňujú zápis zaplatením poplatku. Podobne ako v prípade študentských kariet aj tu je jednoznačne porušené právo študenta. Ak študent obdržal od dekana dekrét o prijatí na štúdium alebo splnil všetky (študijné) podmienky na pokračovanie v štúdiu, toto právo mu nemôže nik vziať. Po ministrovej medializácii narýchlo niektoré školy upravili spôsob prijímania. Istá nemenovaná fakulta študentov externého štúdia síce nenútila platiť, ak tak však neurobili, zapísali ich na denné štúdium cez pracovný týždeň. To im prakticky úplne znemožnilo študovať popri zamestnaní. Študenti sa teda dostali do neprimeraného tlaku, kde síce majú teoreticky podľa zákona právo bezplatne študovať, prakticky je to však inak. Navyše, keď sa ozvú alebo odmietnu platiť, riskujú, že štúdium nedokončia. Právo na výklad zákona po svojom? Aby som bol objektívny, nemožno celú vinu zvaľovať len na univerzity. Vyberanie poplatkov za externé štúdium je spôsobené najmä dlhodobým finančným poddimenzovaní vysokého školstva a nízkeho finančného ohodnotenia učiteľov. Mnohé fakulty argumentujú, že peňazí je tak málo, že z poplatkov od externistov financujú aj denné štúdium. Napriek tomu by som však intuitívne predpokladal, že školy si zachovajú svoju tvár a radšej nebudú učiť, ako by mali obchádzať zákon. Žiaľ, namiesto toho, aby spoločnými silami vyvíjali tlak na vládu, celkom suverénne sa rozhodli pre druhú možnosť. Navyše, netransparentnosťou a zvláštnymi finančnými tokmi cez súkromné spoločnosti podstatnú časť peňazí škola nikdy neuvidí. Externé štúdium má okrem vyberania poplatkov ďalšiu zvláštnosť: už dávnejšie sa odklonilo od svojho pôvodného účelu a namiesto štúdia popri zamestnaní sa z neho stalo skôr „odkladisko“ neúspešných uchádzačov o denné štúdium. Kvalita je pritom vo väčšine prípadov objektívne nižšia a možnosť študovať v tejto forme je skôr podmienená zaplatením poplatkov ako kvalitou uchádzačov. Európskym unikátom je Univerzita Mateja Bela, kde pred niekoľkými rokmi počet externých študentov prerástol počet denných. Neznamená to však, že externé štúdium treba zrušiť. Práve naopak. Je potrebné, aby sa navrátilo k svojmu pôvodnému účelu, aby bolo viac využívané ako celoživotné vzdelávanie s oveľa užšou previazanosťou na trh práce, regióny a firmy. To z obsahovej aj finančnej stránky. Táto cesta je však náročnejšia a, žiaľ, školy sa vyberaním školného uchýlili k tomu jednoduchšiemu riešeniu. rámik 1 Poplatky za externé štúdium „Ideme presne podľa zákona. Viete dobre, že peniaze neplatíte právnickej fakulte, ale renomovanej firme s certifikátom, Akadémii vzdelávania.“ Július Kováč, dekan Právnickej fakulty UMB „Fakulty konajú nielen v rozpore zo zákonom, ale aj s elementárnou slušnosťou.“ Martin Fronc, minister školstva „Bez zaplatenia nebudú študenti zapísaní. Zaplatiť treba do piatich dní.“ študijná referentka Právnickej fakulty UMB „Minister si vybral špeciálne našu fakultu, aby pošpinil jej meno. Podáme naňho žalobu a budeme to riešiť súdnou cestou.“ Július Kováč, dekan Právnickej fakulty UMB „Študenti uzatvárajú zmluvu s občianskym združením Fakultas nová, ktorému dobrovoľne zaplatia ročne 40 tisíc korún. Neobávame sa ani prípadnej kontroly z ministerstva či NKÚ.“ Jozef Prusák, dekan Právnickej fakulty Trnavskej univerzity „Ak by školy nemali dary od sponzorov a študentov, mohli by učiť len do konca novembra.“ Daniel Kluvanec, rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre „Fakulta nepodmieňuje zápis ani skúšky uhradením poplatku.“ Jozef Prusák, dekan Právnickej fakulty Trnavskej univerzity „Výziev na neplatenie sa obávam. Z kancelárie ministra možno vyzerá toto riešenie ideálne, ale v praxi môžu byť študenti diskriminovaní a nemusia úspešne školu dokončiť.“ Róbert Madej, poslanec NR SR „Ak sa potvrdí, že uvedené fakulty podmieňujú zápis na štúdium zaplatením určitej sumy, ide o porušenie vysokoškolského zákona.“ Juraj Sinay, rektor Technickej univerzity v Košiciach „Niektorí študenti nám dávajú dary, ročne okolo 10 až 12 tisíc korún. Poukazujú ich na darovací účet univerzity.“ Gabriela Porubská, dekanka Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre „Ak sa v zmluve uvádza, že študent musí zaplatiť päťkrát po 40 tisíc korún, nejde o darovaciu zmluvu.“ Martin Fronc, minister školstva rámik 2 Študentské preukazy „Študenta škola do ničoho nenúti, len chce, aby mal v zmysle zákona preukaz, ktorý bude slúžiť na vstup do budovy aj ako medzinárodný preukaz študentskej asociácie.“ Ján Kalužný, prorektor STU „Nie je to v poriadku. Už preto nie, že podľa zákona vydáva preukaz len škola. Banka nemôže.“ Peter Mederly, riaditeĽ sekcie vysokých škôl na Ministerstve školstva SR „Študenti nemali na podmienky školy pristúpiť. Ak by im škola hrozila, že ich preto nepripustí na skúšky, bolo by to aj na trestné oznámenie.“ Ernest Valko, právnik „Karta nie je povinná a preukaz môžu študenti za niekoľko stoviek získať aj v inej firme.“ Vladimír Báleš, rektor STU „Nesplnením tejto povinnosti študent bude na štúdium zapísaný podmienečne.“ príkaz rektora STU zo dňa 16. 6. 2003, kde študentom ukladá vybraŤ si jednu z dvoch možností „Zápis našich študentov sme nepodmieňovali dokladmi z Tatra banky, informovali sme ich však o nariadení rektora.“ Inge Ivašková, Stavebná fakulta STU „Rozhodnutie STU má nepochybne výhodu v tom, že nezaťažuje personál školy.“ František Gahér, rektor UK „Na základe oslovenia zo strany univerzity sme pripravili konkrétne riešenie. Naša ponuka jej požiadavky splnila najmä z hľadiska multifunkčnosti karty.“ Roman Začka, Tatra banka