Reklama
Reklama

Peter Iľjič Čajkovskij

Čajkovskij sa narodil 7. mája 1840 vo Votkinsku v rodine, ktorá nemala k umeniu blízko. Otec si prial, aby vyštudoval právo. Po jeho skončení začal pracovať na ministerstve spravodlivosti, no láska k hudbe ho predsa len presvedčila skúsiť štúdium skladby na konzervatóriu. Presťahoval sa do Moskvy a po absolutóriu na konzervatóriu vyučoval. Keď ukončil pedagogickú prácu, trinásť rokov sa venoval skladbe a v celej Európe dirigoval svoje diela.
Počet zobrazení: 480

Čajkovskij sa narodil 7. mája 1840 vo Votkinsku v rodine, ktorá nemala k umeniu blízko. Otec si prial, aby vyštudoval právo. Po jeho skončení začal pracovať na ministerstve spravodlivosti, no láska k hudbe ho predsa len presvedčila skúsiť štúdium skladby na konzervatóriu. Presťahoval sa do Moskvy a po absolutóriu na konzervatóriu vyučoval. Keď ukončil pedagogickú prácu, trinásť rokov sa venoval skladbe a v celej Európe dirigoval svoje diela. Aj keď sa Čajkovskij narodil v období nástupu novoromantizmu, svojím dielom patrí ku klasickým romantikom. Naturelom a espritom svojej hudby mal bližšie k európskemu klasickému štýlu než k rustikálnej a exotickej melodike Ruska. Čajkovskij sa zaoberal najmä inštrumentálnou tvorbou - symfónie, klavírne koncerty, husľový koncert, koncertantné predohry, symfonické poémy, fantázie, balady a ďalšie. Zložil však aj množstvo vokálnych skladieb, romancí, baletných suít, štylizovaných tanečných skladieb a desať opier (napr. Vojvoda, Črievičky, Eugen Onegin, Panna Orleánska, Mazeppa, Čarodejka, Piková dáma, Jolanta). Veľký úspech mu priniesli balety Labutie jazero, Spiaca krásavica a Luskáčik. Choreografi si vybrali aj jeho Serenádu pre sláčikový orchester, Francescu da Rimini, symfonickú predohru Romeo a Júlia, I. suitu pre orchester, Suitu č. III. a IV. pre orchester a ďalšie. Život tohto skladateľa inšpiroval režiséra Kena Russella, ktorý o ňom nakrútil film. Čajkovskij zomrel 25. októbra 1893 v Moskve. Oficiálna verzia hovorí, že príčinou jeho smrti bola voda infikovaná paličkovým bacilom cholery. Popri tom sa začalo šíriť, že Čajkovskij spáchal samovraždu, lebo mu hrozil „súd cti“ za obvinenie z homosexuálneho vzťahu. Telo skladateľa nebolo podrobené procedúre, aká bola zaužívaná pre obete cholery. Po vyše sto rokoch sa jeho záhadným úmrtím začal zaoberať historik-samouk David Brown. Ten zistil, že okrem jednomesačného manželstva mal Čajkovskij vzťah aj s príbuzným jedného z vážených kniežat. Keď sa ten o tom dozvedel, obrátil sa na cára Alexandra III. so žalobou a cár vraj rozhodol o tzv. „súde cti“. Keďže v cárskom Rusku sa vtedy homosexualita pokladala za niečo podobné ako trestný čin, Čajkovskij sa rozhodol spáchať samovraždu, aby sa vyhol hanbe. Podľa Davida Browna sa pravdepodobne otrávil. Brat ruského skladateľa opísal podrobne jeho sklony, pričom poukázal aj na to, že práve tie mu slúžili ako lajtmotív pri komponovaní niektorých skladieb, napríklad baletu Romeo a Júlia. Jeho motívom bol práve neopätovaný cit Čajkovského k jednému zo školských priateľov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama