Argentína – Brazília: nová aliancia

Argentína a Brazília vytvárajú svoju „vlastnú agendu“. Nielen v bilaterálnych vzťahoch či otázkach týkajúcich sa Mercosuru, ale vytyčujú aj nový spoločný postoj k európskym krajinám a Spojeným štátom, predovšetkým v súvislosti s Dohodou o americkej zóne voľného obchodu, presadzovanou Washingtonom. Cieľom je brániť obchodné záujmy Latinskej Ameriky.
Počet zobrazení: 996

Argentína a Brazília vytvárajú svoju „vlastnú agendu“. Nielen v bilaterálnych vzťahoch či otázkach týkajúcich sa Mercosuru, ale vytyčujú aj nový spoločný postoj k európskym krajinám a Spojeným štátom, predovšetkým v súvislosti s Dohodou o americkej zóne voľného obchodu, presadzovanou Washingtonom. Cieľom je brániť obchodné záujmy Latinskej Ameriky. Návšteva brazílskeho prezidenta Lulu u argentínskeho kolegu Kirchera sa síce nevyznačovala zvyčajnými protokolárnymi ceremóniami, o to výraznejšie však boli prejavy vzájomného porozumenia medzi štátnikmi. Po mnohých medzinárodných rokovaniach, ako napríklad summit WTO v Cancúne, na ktorom sa zrodila vyjednávacia koalícia rozvojových krajín G-22, sa tak stretnutie stalo príležitosťou na opätovné priblíženie dvoch veľkých susedov – napriek mnohým rozdielom medzi Brazíliou a Argentínou, ktoré občas viedli k zakopnutiam pri obrane spoločných postojov. Prezidenti upevnili vzájomné väzby a dohodli sa na princípoch „konsenzu z Buenos Aires“. Odlišuje sa od myšlienok, ktoré sa v regióne, čoraz väčšmi zmietanom ekonomickými a sociálnymi napätiami, usilujú presadzovať advokáti „washingtonského konsenzu“. Len nedávno padol v Bolívii utláčateľský režim prezidenta Sanchéza de Lozadu, jedného z najväčších presadzovateľov neoliberálnych princípov washingtonského konsenzu v regióne. Agenda Lulu a Kirchnera je progresívna – v prvom rade sa snaží prekonať ekonomickú krízu, ktorú v krajinách vyvolala predovšetkým neoliberálna politika podporovaná z Bieleho domu. „Buržoázna reakcia“ na následky neoliberálneho modelu a odpor voči násilnej integrácii presadzovanej administratívou Georgea W. Busha sú len niektoré z pohnútok ovplyvňujúcich kurz argentínskej vlády. Nakoniec, táto americká politika popudila aj mnohých intelektuálov, ako napríklad nositeľa Nobelovej ceny Alfreda Stiglitza či ekonóma Jeffreyho Sachsa. Obe hlavy štátov brali do úvahy aj dlhodobé hľadisko – v treťom novembrovom týždni sa v Miami uskutoční ministerská konferencia Dohody o americkej zóne voľného obchodu a na nej budú obaja presadzovať program, ktorý doteraz Spojené štáty zamietali. „Konsenzus z Buenos Aires“ sa tak stane realistickou odpoveďou na návrhy Washingtonu. Jeho reakcia určí, či sa do predpokladaného dátumu, január 2005, podarí uzavrieť uspokojivú dohodu. Čistá rétorika je pokušením, ku ktorému sa vlády pri takýchto príležitostiach často utiekajú. No nutnosť tlačí vlády krajín z južnej pologule k tomu, aby hľadali samostatné odpovede na situácie, ktoré vznikajú v dnešnom globalizujúcom sa svete. To platí aj pre Latinskú Ameriku. A všetci analytici sa zhodujú v konštatovaní, že argentínsko-brazílske spojenectvo môže mať na vývoj v tomto regióne rozhodujúci vplyv, v mnohých prípadoch môže byť príkladom, ktorý budú ostatní chcieť nasledovať. Zároveň však musí byť pripravené na silný útok zo strany Spojených štátov. Minimálne dovtedy, pokiaľ v Bielom dome sedí dnešná administratíva.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984