Prečo sa ne(z)mení?

Mila Haugová stále píše o tom istom. Stále píše to isté. Stále píše to. Je to jej to, robí si s ním, čo chce. Tak, ako všetci ostatní. Aj Balla píše stále to isté. Aj Johanides. Aj Beckett písal stále to isté. Niežeby iné nebolo. Iné vždy je (naporúdzi), len to nie je ich to. Tomu, čo napísali, rozumie len málokto.
Počet zobrazení: 1139
2_orfea-m.jpg

Mila Haugová stále píše o tom istom. Stále píše to isté. Stále píše to. Je to jej to, robí si s ním, čo chce. Tak, ako všetci ostatní. Aj Balla píše stále to isté. Aj Johanides. Aj Beckett písal stále to isté. Niežeby iné nebolo. Iné vždy je (naporúdzi), len to nie je ich to. Tomu, čo napísali, rozumie len málokto. Asi málokomu je to ich to určené. Dôležitejšie ako kvantita je komunikácia. Ten, kto má rád to, čo píše Beckett, sotva bude od Becketta očakávať, aby písal niečo iné: jednoducho má rád Beckettovo to. Rovnako je to s Haugovou. Ten, kto je zvedavý na Haugovej to, siahne po Haugovej básňach. Nesiahne napríklad po Kureishim, McEwanovi alebo Dušekovi; siahne po lyrickom staccate a rubate, ktoré sú v niektorých Haugovej zbierkach silnejšie, inokedy zasa slabšie. Poetkina najnovšia zbierka je kardiogramom nepokojného obdobia: „asketický zápis/ v nepravidelnom kruhu/ autobiografia/ limit/ vnikanie a návrat/ raz sa vybrať na cestu sama// ja nie som// svet pred/ mojím/ časom“. Mila Haugová stále píše o tom istom, nech si už jej slovenská monografistka píše, čo chce. Možno však monografistka napísala to isté, čo sem napíšem ja: Haugová sa neprestajne zaoberá sebou, svojím životom, citmi, myšlienkami, telom, komunikáciou. Prečo by všetky tieto veci mali čitateľa zaujímať? Prečo poetka nepíše radšej o čitateľových problémoch, keď je jasné, že jej problémy sú predsa len z iného (exkluzívnejšieho?) sveta ako ťažkosti, s ktorými sa v každodennom živote borí smrteľník-čitateľ? A ako je možné, že poetka ešte stále zotrváva v jednom štýle, v jednej stratégii, v jednej štylistike, štylizácii, keď literárni kritici už zívajú? Prečo sa Mila Haugová nezmení a nie je niekým iným? Napríklad Mašou Haľamovou alebo Nórou Ružičkovou, alebo aspoň úplne inou, novou Milou Haugovou? Takou menej hermetickou, väčšmi extrovertnou, autoreparujúcou, flexibilnou? Nech aj väčšina si príde na svoje, nielen malá skupinka connoisseurov jej poézie. Je predsa nehorázne, aby neľahká sémantická priechodnosť Haugovej lyriky väčšinu čitateľov vylúčila z hry! Nech Mila Haugová okamžite prestane byť samou sebou a nech ihneď prestane s ďalším duchovno-duševným prebádavaním svojho vnútra! Nech sa vo vlastnom záujme okamžite v plnej miere oddá autotransmutácii, inak bude musieť literárny kritik konštatovať, že jej básne „nesmierne nudia“! Lenže ak sa Mila Haugová zmení na autorku väčšiny, kto sa bude starať o špeciálny, vycibrený vkus menšiny? Menšina azda nemá právo na svojich autorov, teda na tých, ktorí väčšinu nesmierne nudia? Mila Haugová stále píše to isté: píše seba. Vpisuje svoje telo a všetky komunikačné klenby, premostenia a havárie do denníkových zápiskov-fragmentov, ktoré môžu a nemusia mať hodnotu (pravdu) básne. A nemusia ju mať ani v rámci knihy; aj rušivý, nebásnický prvok má svoju funkciu: tak, ako Björk zdôrazňuje prostredníctvom šumov, buchotov a rachotov pôvodný hudobný nápad, a tak, ako Tom Waits nahráva svoj koncert (Big Time) aj na kazetové magnetofóny, aby neskôr využil „poetický“ rozmer nekvality záznamu, tak aj básnik pri zápise určitej situácie siaha po všetkých možných použiteľných prostriedkoch, aby poukázal na pravý zdroj poézie – na seba, na svoj život, na svoj spôsob vnímania, a nielen na samotnú báseň, ktorá je iba redukovaným odrazom celého súboru rozmanitých komponentov tvoriacich inú báseň, neprestajne vznikajúcu a zanikajúcu v prúde denného sebaprehodnocovania. A ten, kto sa podujal denne podstupovať inferno sebaprehodnocovania, má (azda) právo spolu s Tomom Waitsom povedať: „Raději bych měl neúspěch podle vlastních hledisek, než byl úspěšný zásluhou někoho jiného.“ (Mila Haugová, Orfea alebo zimný priesmyk, Slovenský spisoveteľ Bratislava 2003, 80 strán, 169 Sk)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984