Kto je živý, tomu hop, kto je mŕtvy, tomu hrob!

Vaša knižka Slovenské strašidlá od „A“ po „Ž“, ktorú vydalo Vydavateľstvo Štúdio humoru a satiry, dokazuje, že takmer všade na Slovensku straší. Naozaj je teda naša krajina taká bohatá na príbehy o nadprirodzených bytostiach? Myslím, že áno, pretože aj Slovenské strašidlá sú od A po Ž a nie, ako je zvyčajné, po Zet.
Počet zobrazení: 1235
2_belicky-m.jpg

Vaša knižka Slovenské strašidlá od „A“ po „Ž“, ktorú vydalo Vydavateľstvo Štúdio humoru a satiry, dokazuje, že takmer všade na Slovensku straší. Naozaj je teda naša krajina taká bohatá na príbehy o nadprirodzených bytostiach? Myslím, že áno, pretože aj Slovenské strašidlá sú od A po Ž a nie, ako je zvyčajné, po Zet. A to kniha určite celkom nevyčerpala túto tému, hoci sme zmapovali okolo 130 miest, kde čosi strašilo, či straší. Na konci knihy nabádame čitateľov, aby do vydavateľstva poslali strašidelné príbehy zo svojho okolia, prípadne aby zaznamenali, čo im o strašidlách rozprávali staré matere a podobne. Možno by to bol základ pre rozšírené vydanie knižky. Téma o strašidlách je taká rozsiahla, že by sa mohol na školách vyučovať popri dejepise, zemepise, prírodopise aj strašidlopis. Učebnica už je. Ale to, samozrejme, myslím žartom. Knižka prináša pozoruhodný miestopis výskytu strašidiel na Slovensku, ktorý vychádza najmä z povestí a legiend. Ako dlho ste sa venovali ich zbieraniu a kde všade ste nachádzali inšpiračný materiál? Mám dojem, že táto kniha vznikla predovšetkým z mojej celoživotnej lásky k strachu, ktorý je považovaný za základnú a najstaršiu ľudskú emóciu. Pri zbieraní materiálu som sa opieral o svoju metódu: veľa počúvať, veľa čítať, veľa sedieť v knižniciach a archívoch. Veľmi mi pomohol (samozrejme obrazne) Pavol Dobšinský, Alojz Mednanský, Karl Benický, bratislavský novinár z dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia. Zoznámil som sa s Riznerovou bibliografiou, ktorá ma nasmerovala na zberateľskú činnosť Jozefa Ľudovíta Holubyho a jeho mapovanie zvykov, čarov a povestí z Bošáckej doliny. Všetky zdroje, i tie nespomenuté, som potom spracoval do formy akéhosi ľudového lexikónu. Výtvarník a vydavateľ Milan Stano k tomu dodal pôsobivé zemité ilustrácie. Neviem odhadnúť, koľko celý tento proces trval, ale od dokončenia textu po jeho vydanie prešlo hádam šesť či sedem rokov. Niekto by vašu knižku mohol nazvat encyklopédiou, iný možno slovníkom. Z toho vyplýva aj istá, takpovediac, serióznosť jej obsahu. V čom ste podľa vás prekročili zámer „iba“ pobaviť čitateľa? V časoch, keď sú knihy drahé a málo sa číta, zabaviť čitateľa nie je podľa mňa malá ambícia. Najmä ak človek vie, že mnohí čitatelia siahnu po knihe práve preto, aby sa pobavili. Mal som však aj inú ambíciu. Do zábavného a ľahkého čítania zabaliť i čosi poučné. A tak pri lokalitách, kde tancovali víly, zjavovali sa biele a čierne panie, ozýval sa nárek z podzemia, som zamontoval aj niekoľko historických faktov, ktoré aj z tohto pohľadu identifikujú jednotlivé spomínané miesta. Tých údajov nie je veľa, no pomáhajú získať komplexnejší pohľad na vec. V úvodnom príhovore pozývate všetkých čitateľov do sveta tajomna. Verí však aj autor tomu, čo ponúka? Inými slovami – veríte v nadprirodzené bytosti? Dúfam, že na túto otázku nemusím odpovedať rigorózne. Poviem: áno, aj nie. Viem, že na mnohé javy sa aj v súčasnom živote veľmi ťažko hľadajú odpovede, ťažko sa racionálne vysvetľujú. Osobne som sa ešte nikdy nestretol so žiadnym strašidlom, lebo som ani nechcel. Ale táto téma je dráždivá a aj pri písaní mi občas naskakovali zimomriavky. Verím, že lexikón o strašidlách osloví aj čitateľov. Okrem toho som presvedčený, že každý národ má mať zmapovaný každý centimeter svojej histórie, každú oblasť, teda aj oblasť nadprirodzených bytostí. Ale celkove sa držím ľudovej múdrosti, z ktorej som čerpal. Tá pozná príslovie: Kto je živý, tomu hop, kto je mŕtvy, tomu hrob!

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984