Reklama
Reklama

Aký vlastne bude slovenský prezident

Presne o päť mesiacov budú môcť voliči tejto krajiny opäť rozhodnúť, kto bude v nasledujúcich piatich rokoch slovenským prezidentom. Pôjde v poradí už o druhú priamu, demokratickú a rovnú voľbu hlavy štátu v novodobej histórii Slovenskej republiky.
Počet zobrazení: 450
2-m.JPG

Presne o päť mesiacov budú môcť voliči tejto krajiny opäť rozhodnúť, kto bude v nasledujúcich piatich rokoch slovenským prezidentom. Pôjde v poradí už o druhú priamu, demokratickú a rovnú voľbu hlavy štátu v novodobej histórii Slovenskej republiky. Hoci oficiálna kampaň pred tretím aprílom, predpokladaným termínom prvého kola volieb, sa ešte nezačala, tá neoficiálna v médiách a politických kuloároch sa rozbehla už dávnejšie. Agentúry na výskum verejnej mienky nás pravidelne kŕmia svojimi zisteniami. Budú sa aj tentoraz odlišovať od skutočnosti, ako v prípade posledných parlamentných volieb? Kto do toho vlastne ide V súčasnosti treba rozlíšiť kandidátov, ktorí už verejne prezentujú snahu usídliť sa v bývalom bratislavskom sídle grófa Grassalkoviča, a uchádzačov, ktorí napriek osobným chúťkam to z rôznych príčin pred ľudom zatiaľ taja a priznajú sa až „v tej správnej chvíli“. Ako jeden z prvých sa vyprofiloval stranícky kandidát SDKÚ, súčasný minister zahraničných veci Eduard Kukan. Tento kariérny diplomat jasne vedie v prieskumoch verejnej mienky zameraných práve na prezidentskú voľbu pred ostatnými potenciálnymi súpermi. Ďalším jasným kandidátom je poslanecká stálica za kresťanských demokratov František Mikloško. Ten okrem toho, že nemá doma televízor, sa zviditeľňuje medzi poslancami svojimi humornými výrokmi. Svojho favorita Mikuláša Horvátha predstavilo aj päť rómskych politických strán a štyri mimovládne organizácie pôsobiace v Košickom kraji. Opozičný Smer zvažuje postaviť vlastného kandidáta, no nevylúčil podporu viacerých kandidátov okrem iného i Dzurindovho „hlavného kritika v SDKÚ“ Ivana Šimka. Mimochodom, práve Šimko bol predkladateľom ústavnej zmeny, keď sa v roku 1998 nedokázal parlament opakovane dohodnúť na hlave štátu, aby prezidenta volil priamo ľud. Ficov Smer o svojom nominantovi rokoval už v septembri s ľavicovo orientovanými subjektmi – Sociálnodemokratickou stranou Slovenska, Ľavicovým blokom a Robotníckou stranou ROSA. Zatiaľ ako jediný oficiálne rokoval o podpore budúceho kandidáta s inými politickými stranami. Na Schusterovom poste by sa rád videl i Mečiarov dezertér z HZDS Ivan Gašparovič. Tohto bývalého generálneho prokurátora ČSFR navrhlo jeho Hnutie za demokraciu. Ostatné politické subjekty, ktoré niečo na Slovensku znamenajú, sa zatiaľ v otázke prezidentských volieb oficiálne jasne nevyprofilovali, a práve to dáva ešte veľa priestoru na rokovania a obchodovanie s podporou v rámci opozície i koalície. Prečo niektorí váhajú V súčasnosti sa už v prieskumoch verejnej mienky na druhých priečkach za Kukanom objavuje meno lídra HZDS-ĽS Vladimíra Mečiara. Ten zatiaľ oficiálne nezačal obliehať prezidentské kreslo. V pohode sa iba zviditeľňuje v médiách. Prijíma pozvanie do diskusných relácií a neodmieta odpovedať na rôzne otázky novinárov. Snaží sa upútať občanov svojimi proeurópskymi náladami a názormi, zdôrazniť obraz už upokojeného Mečiara, o ktorého sa nezaujíma finančná polícia v súvislosti s rekonštrukciou jeho rodinného sídla v Trenčianskych Tepliciach. Mečiar už zrejme pochopil, že keď sa v istých situáciách drží v úzadí, protihráči sa vyfaulujú v jeho prospech sami. Možno ohlásenie kandidatúry by mohlo zobudiť opäť políciu k nejakým ďalším pyrotechnickým kúskom pri otváraní dverí a k následným obvineniam z rôznych trestných činov, ktoré vtip tohto druhu by už pravdepodobne nebol zábavný. Ukončiť politické pôsobenie na prezidentskom poste a hrať sa na ochrancu občanov, občas cestovať, vracať zákony a vyslovovať kritiku všeličoho sa zrejme nepáči len Mečiarovi, ale aj súčasnej hlave štátu Rudolfovi Schusterovi. Ten sa zubami-nechtami stále bráni verejne vyhlásiť, že by ešte tých pár rôčkov národu slúžil a so štátnikmi nejaký ten rýľ v rodnom Medzeve ešte ukul, prípadne zadovážil pre múzeum nejaké lietadlo. Intelektuálske kruhy by na prezidentských poštových známkach zase radi videli bývalého veľvyslanca SR v USA Martina Bútoru. Nepochybne aj kandidátov z radov ľudu, ktorí túžia po prezidentskom plate a výhodách pre rodinu, bude veľa. Veď stačí pozbierať pätnásťtisíc podpisov od voličov, alebo zohnať podporu pätnástich poslancov NR SR a mať dostatok odvahy na cirkus zvaný predvolebná kampaň. Pre niektorých politikov je zatiaľ z pochopiteľných dôvodov asi lepšie zostať v prezidentskom závetrí. Schuster možno ešte potrebuje ubezpečiť verejnosť, že je dostatočne zdravý a nepotrebuje na súde „ošklbať“ dve bratislavské nemocnice za svoju hospitalizáciu, ale že mu ide skutočne iba o pravdu. Rovnako by asi nebolo vhodné, aby sa médiá v dostatočnom predstihu začali venovať jeho primátorovaniu v Košiciach a mestským úverom. V súčasnosti je pre prezidenta asi lepšie zbierať body u občanov vracaním tvrdých ekonomických zákonov a kritizovaním topiaceho sa Dzurindu, ktorého SDKÚ podľa prieskumov jasne stráca silu i priaznivcov. O čom budú prezidentské voľby 2004 Pokiaľ sa dnes analytici s odstupom času dokážu zhodnúť, že v máji 1999 pri volebných urnách išlo opäť raz o Mečiara, dnes v prvom kole nie je Mečiarova rola celkom jasná. Viacerým politickým stranám tvoriacim súčasnú koalíciu i opozíciu išlo pred piatimi rokmi iba o jedno, aby na prezidentský stolec nezasadol práve Mečiar, ktorému niektorí pripisujú dočasné vyfaulovanie červenými kartami Slovenska z integračného procesu do NATO a EÚ. Strašiak Mečiar zafungoval u mnohých občanov dostatočne, aby sa napriek zvyšujúcej sa nechuti chodiť k volebným urnám zmobilizovali a vyjadrili svoj názor. Vyhral teda bývalý komunistický funkcionár, ktorý sa obrátil na kresťanskú vieru exkošický primátor Rudolf Schuster. Tentoraz sa dá čakávať, že práve kontroverzná postava slovenských dejín Mečiar nebude už spojivom pre súčasnú koalíciu, ktorá sa drží po kope iba vďaka blížiacemu sa vstupu Slovenska do Európskej únie a možnosti doprivatizovať zvyšok bývalého štátneho majetku. Vládna koalícia pravdepodobne do prvého kola nepostaví spoločného kandidáta. KDH bude presadzovať Františka Mikloška aj preto, že má jasnú bezkomunistickú minulosť. A práve minulosť možno zohrá veľkú rolu v kampani, ktorá pravdepodobne nebude taká pokojná na škandály ako posledné parlamentné voľby. Mnohí z potenciálnych kandidátov boli podľa Cibulkových zoznamov nielen komunistami, ale ich meno sa nachádza v zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti na rôznych postoch. V súčasnosti presunom archívu ŠtB zo Slovenskej informačnej služby do Ústavu pamäti národa, došlo k odtajneniu materiálov. Určite je správne, že národ sa chce vyrovnať so svojou minulosťou. Existuje však teoretická možnosť na kampaň voči jednotlivým kandidátom. Čo by ste povedali na pútavý príbeh prenasledovaného človeka v čítanom denníku zo strany niektorého z kandidátov? Archívy ŠtB obsahujú mnoho pre niekoho šokujúcich informácií. Možno aj preto prezieraví poslanci prijali iné riešenie ako v susedných krajinách, napríklad Čechách. Možností ako zneužiť alebo využiť citlivé informácie z niečej minulosti v niečí prospech i neprospech je veľa. „Špinavé“ kampane, preverovanie a pretriasanie minulosti jednotlivých uchádzačov je bežná prax nielen na Slovensku, ale i vo svete. Médiá zohrajú ako vždy hlavnú úlohu, a tak sa jasný favorit môže stať v priebehu niekoľkých dní dvojkou alebo ani nepostúpiť do druhého kola. Opakované fiasko pri hlasovaní o kandidátovi ANO Lintnerovi na post podpredsedu NR SR, ako i neschopnosť vládnej koalície dohodnúť sa na novom šéfovi NBÚ predpovedajú nechuť postaviť do prvého kola spoločného kandidáta. Opozícia nemá zatiaľ ani najmenší dôvod zjednotiť sa. Pre Smer by bolo politickou samovraždou podporovať Mečiarovu kandidatúru. Jeho voliči si možno vedia predstaviť Fica vo vláde s HZDS-ĽS, ale určite bez Mečiara, ktorý na verejnosti kritikou lídra Smeru nijako nešetrí. Pri súčasnom pomere síl sa dá predpokladať, že ani jeden z kandidátov by potrebnú väčšinu nezískal hneď na prvý pokus. Svoje zohrá u voličov reálny ekonomický dosah ekonomických reforiem, zvýšenie cien plynu a ďalších komodít. Dá sa predpokladať, že trend nezáujmu občanov o hlasovanie z posledného referenda o vstupe SR do EÚ bude pokračovať. Hoci HZDS-ĽS po poslednom odchode viacerých poslancov stráca na sile u voličov, ich líder Mečiar má stále relatívne slušnú podporu a dá sa predpokladať, že by mohol byť istým kandidátom do druhého kola volieb. Kto mu bude opätovne konkurovať, ukáže až čas. Mečiarovo definitívne víťazstvo by bolo aj v dnešných časoch určite prehrou pre koaličných voličov, ak sa im tá, samozrejme, dovtedy nerozpadne. Ale to už by bol celkom iný scenár. Prípadné odstavenie Kukana „vhodnou“ kampaňou by otvorilo cestu ďalším kandidátom. Okrem iného i úradujúcemu Schusterovi, hoci ten vôbec nemusí priložiť v Kukanovom prípade ruku k dielu. Otázne zatiaľ zostáva pre verejnosť, kto by vlastne Schustera navrhol. Poslanci? Alebo bude jeho garda zbierať pri potulkách podpisy? Najviac by karty mohla zamiešať nejaká významná a všeobecne uznávaná osobnosť, ktorá nemá s politikou nič spoločné...Možno práve to by bol Šťastný koniec jednej éry pre Slovensko, kedy pri prezidentských voľbách nerozhodovala stranícka podpora, ale sila osobnosti.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama