Pôvab každodenných hororov

Vaše básne sa vyznačujú úspornosťou. Považujem ich za subtílne a privátne reakcie na otázky, ktoré sa hádam ani nedajú sformulovať a nie ešte nachádzať odpovede na ne. Moje otázky, ktoré som si pre vás pripravil, budú obsiahlejšie, aby ste mali čo najmenej priestoru na hutnú a nepochybne básnickú odpoveď. Fantazírujete pri písaní o recenziách, ktoré na stránkach literárnych periodík budú jedného dňa pretriasať vašu zbierku?
Počet zobrazení: 863
2_foto-m.jpg

Vaše básne sa vyznačujú úspornosťou. Považujem ich za subtílne a privátne reakcie na otázky, ktoré sa hádam ani nedajú sformulovať a nie ešte nachádzať odpovede na ne. Moje otázky, ktoré som si pre vás pripravil, budú obsiahlejšie, aby ste mali čo najmenej priestoru na hutnú a nepochybne básnickú odpoveď. Fantazírujete pri písaní o recenziách, ktoré na stránkach literárnych periodík budú jedného dňa pretriasať vašu zbierku? Presnejšie: o týchto recenziách fantazírujem pri písaní recenzií... Prečo ste sa rozhodli zdôrazniť, že literárna história a kritika vás zaujímajú väčšmi ako „príležitostné písanie poézie“? Nebojíte sa, že takýto postoj môže čitateľov odradiť? Alebo naopak: počítate s tým, že literárnovedné zázemie zvýši kredit vašich básní? A je vôbec literárna veda hodnoverná? Odpoveď na všetky otázky je jednoznačná: nie. Moje domnelé „uprednostnenie literárnej vedy pred poéziou“ musím uviesť na pravú mieru, teda zdôrazniť slovíčko „momentálne“. Momentálne uprednostňujem literárnu vedu ako uspokojivú formu sebarealizácie a sebavyjadrenia, čo však neznamená, že je pre mňa vo všeobecnosti hodnotnejšou formou výpovede ako poézia. Nech sa už na to jedinci, ktorí sa považujú za Básnikov alebo Literárnych vedcov pozerajú akokoľvek nedôverčivo, na úrovni sebarealizácie, ktorá mi prináša pocit uspokojenia, považujem literárnu vedu a poéziu za rovnocenné formy, resp. spôsoby (seba)výpovede, a to bez ohľadu na ich rozdielnu „druhovú“ či „kvalitatívnu“ podobu. Inak povedané, som Narcis, ktorý momentálne hľadí do zrkadla literárnej kritiky (histórie, teórie), zatiaľ čo zrkadlo poézie čaká skryté za mojím chrbtom. Pristavme sa pri vašich básňach. Všimol som si, že vás priťahujú kuchyne, predmety v nich, jednoduché, profánne úkony. Je v pozadí záujem o sadistické rekvizity? Čítate rada horory? Narážam na báseň Hra s vypočítavaním... Najradšej vyjadrujem veci v ich jednoduchosti, t. j. prostredníctvom nich samých. V tejto podobe všetky ich vlastnosti naberú na intenzite a ukážu sa v celej svojej kráse: „strkanie špendlíkov za nechty“ ako ideálna metafora partnerstva, „vykosťovanie pamäte“ ako upevňovanie obranných mechanizmov... Nie je v tom určitý pôvab? Pôvab každodenných hororov, ktoré (nielen) pozeráme vo vlastnom domácom kine (all inclusive). Ako literárna historička myslíte, že na Slovensku už dozreli takí mladí básnici, ktorí budú schopní vykročiť z tieňa ondrušovskej maniery, z tieňa minimalizmu, ktorý je, koniec koncov, niekedy dosť „uvravený“? Ako literárna historička otázke pravdepodobne nerozumiem. Pýtať sa na „dozretie istých mladých básnikov“, „schopnosť vykročiť z tieňa (niekoho)“ či považovať „uvravený minimalizmus“ za niečo, čo má (!) byť prekonané, sa mi zdá zbytočné; nemá zmysel zamýšľať sa nad tým. Zaujala ma však implicitná narážka na Ondrušovu autoritu. Tak teda: koho po Ondrušovi považujem za „porovnávací medzník“, akým bol pred Ondrušom napr. Janko Kráľ? Naozaj chcete počuť svoje meno?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984