Čo číta, čo nedočítal

Ako literárny redaktor Slovenského rozhlasu mám okrem iného v náplni pripravovať knižky do tzv. čítania na pokračovanie. Je to ideálna forma prijímania literatúry pre tých, ktorým sa nechce čítať (údajne sú všetci na smrť unavení).
Počet zobrazení: 1083

Ako literárny redaktor Slovenského rozhlasu mám okrem iného v náplni pripravovať knižky do tzv. čítania na pokračovanie. Je to ideálna forma prijímania literatúry pre tých, ktorým sa nechce čítať (údajne sú všetci na smrť unavení). Redaktor text prelúska, zrediguje, „vycucne“ podstatné, herec to profesionálne zinterpretuje a vám stačí len počúvať. Poznám mnohých, ktorí takto „prečítali“ nejednu kvalitnú prózu. Azda som aj im (no najmä sebe) ulahodil, keď som minulý týždeň vo vynikajúcom preklade Stanislava Valla uviedol výber poviedok z knižky Dina Buzzatiho Sedem poschodí. Talian s espritom latinsko-amerických stúpencov magického realizmu, texty plné napätia a hlbokých symbolov, nečakané pointy – to sú základné koordináty pre budúcich Buzzatiho čitateľov. A ja sa zasa netrpezlivo očakávam ďalšie slovenské preklady. No a čo som (naposledy) nedočítal? Paradoxne knižku Vlada Bednára Vajce v stodole. Bednár je totiž môj „liebling“, venoval som mu diplomovú, rigoróznu prácu a niekoľko relácií pre rozhlas. A predsa ma spomenutá kniha, údajne humoristická, prekvapila náročnosťou autorovho uvažovania, na ktorú som v čase čítania asi nebol pripravený či naladený. Verím však v lepšiu konšteláciu, v akej som predtým priebežne „trávil“ ostatných pätnásť Bednárových kníh.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984