Za Ľubomírom Liptákom

Dovoľte mi v mene predsedu Slovenskej akadémie vied profesora Štefana Lubyho, Predsedníctva SAV, slovenskej historickej obce a priateľov a kolegov z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied rozlúčiť sa s PhDr. Ľubomírom Liptákom, DrSc., významnou osobnosťou slovenskej historiografie a slovenskej kultúry vôbec. Opúšťa nás vedec, historik a publicista, ktorý nielen na vysokej vedeckej, profesionálnej a odbornej úrovni, ale aj s tak potrebnou láskou a zanietením vyoral hlbokú brázdu poznania našich dejín 19. a predovšetkým 20. storočia. Ľ. Lipták miloval dejiny, miloval ich štúdium, so zanietením sa vnáral do bohatstva archívov, a preto bol schopný dívať sa na skutky, činy a úsilie našich predkov nezaujate, s nadhľadom, oslobodený od ideologických nánosov, ale súčasne kritický, bez zaujatosti a predsudkov. Z jeho prác priamo srší snaha po refleksii, oslobodená od lacných súdov a záverov, nebál sa konfrontácie a vždy hľadal a usiloval sa o inovačný prístup k poznaniu našej minulosti. Jeho zorný uhol pohľadu bol často prekvapujúci, netradičný, vedel sa pozerať na deje, udalosti, problémy a postoje aktérov našich dejín z hľadiska iných kritérií, v iných širších súvislostiach, aby mohol formulovať závery nie vždy korešpondujúce s tradičnou interpretáciou našej historiografie. Jeho schopnosť vidieť a hodnotiť slovenské dejiny v širšom stredoeurópskom priestore zbavovala našu historiografiu provinciálneho videnia minulosti, dávala jej širší rámec, v pravom zmysle slova európsky rozmer. Bolo tomu tak aj preto, že jeho videnie, chápanie a vysvetľovanie udalostí, ktoré v neobyčajne dynamickom a kontroverznom období 20. storočia je zbavené apriórnych záverov či súdov, predstavuje pokus skúmať našu minulosť v kontexte stredoeurópskych, ale aj širších európskych myšlienkových prúdov, politických tendencií a ambícií. Svojimi netradičnými vystúpeniami, zbavenými zaužívaných a často nudných stereotypov, priamo vyzýval, provokoval a inicioval k takémuto prístupu k poznaniu a interpretácii našej minulosti. Tento vedecký postup mu dovoľoval predstaviť slovenskú spoločnosť, jej ambície, starosti, problémy a nádeje v jej reálnom alebo každodennom živote, odhaliť schopnosť alebo neschopnosť pochopiť európske trendy vývoja, absorbovať ich a súčasne zdôrazniť, kde sme v Európe boli, o čo sme sa snažili, čo nás motivovalo v jednotlivých fázach vývoja. Ľ. Lipták nikdy nevidel izolované Slovensko. Nikdy sa u neho neprejavovala snaha a priori obhajovať alebo zatracovať tie alebo iné politické prúdy slovenskej spoločnosti, no naopak hľadal podmienky a príčiny ich vzniku, uplatnenia, ale aj nevyhnutného krachu či zániku. Jeho práce predovšetkým z problematiky 20. storočia práve v dôsledku týchto postupov majú základný význam nielen pre poznanie našej minulosti, ale aj pre vedecký prístup k interpretácii tohto obdobia nabitého protichodnými udalostiami, javmi a zložitými problémami. Je integrálnou súčasťou osobnosti tohto významného slovenského vedca, že dokázal vstať potom, ako sa ho snažila neprajná politická totalitná moc položiť na kolená, vstať, aby sa s novou energiou, obohatený poznaním, životnou skúsenosťou a novým intelektuálnym nábojom vrátil k vedeckej práci a svoj myšlienkový obzor obohatil o nové moderné prístupy k výskumu našich dejín. Zostáva mementom doby, že Ľ. Lipták politicky a osobne trpel za jednu zo svojich najlepších prác Slovensko v 20. storočí, že musel rezignovať na publikovanie svojich vedeckých výsledkov, ale nikdy nerezignoval na vedecký výskum, na štúdium dejín, kultúry či každodennosti života. Naopak, keď sa bez veľkých fanfár, ale aj jednoduchého, ľudského prepáčte prosím, vrátil k vedeckej práci, dokázal nielen nadviazať tam, kde takmer pred dvadsiatimi rokmi musel nedobrovoľne prerušiť svoju činnosť, ale rýchle sa stal motorom, ktorý inicioval a posúval naše poznanie. Významne sa podieľal na tom, že slovenská historiografia postupne zaceľovala rany uštedrené jej politickými rozhodnutiami, dobiehala moderné trendy a zaujala miesto v európskej dejepisnej tvorbe. Je obdivuhodné, že Ľ. Lipták dokázal takým tvorivým a iniciatívnym spôsobom využiť svoj návrat, pretože za posledných desať, respektíve trinásť rokov napísal mnoho prác, vedeckých štúdií, z ktorých viaceré sa doslova stali bestsellerom na Slovensku, vzbudili u nás nezvyčajný záujem v zahraničí a stali sa majetkom kultúrnej verejnosti. Bolo to tak aj preto, že Ľ. Lipták dokázal zo zložitých podmienok našej nedávnej minulosti vyhľadať, vytypovať a neobyčajne pútavo, inšpiratívne a aj provokačne podať a zobraziť rozhodujúce trendy vývoja, ktoré ovplyvňujú aj našu súčasnosť. Naposledy sa dnes lúčime s historikom a vedcom Ľ. Liptákom, lúčime sa s vedomím straty veľkej a v mnohom smere nenahraditeľnej osobnosti slovenskej historiografie a kultúrneho života, ale súčasne sme si vedomí toho, že nám tu ostáva veľké intelektuálne bohatstvo, mnoho inšpirujúcich prác a vedeckých výsledkov. Lúčime sa s neskrývaným bôľom, smútkom a zármutkom, ale aj v tejto ťažkej chvíli chceme vysloviť svoje úprimné a veľké ďakujeme. PhDr. Ľubomír Lipták, DrSc., česť vašej pamiatke.