Dánska identita

Len málo členských krajín Európskej únie zviedlo taký tvrdý zápas o podobu integrácie ako Dánsko. Obyvatelia tejto krajiny najprv v júni 1992 odmietli Maastrichtskú dohodu, 50,7 percenta Dánov sa obávalo, že členstvo v spoločnej Európe pohltí ich národnú identitu. Až rokovania vlády, ktoré priniesli Dánsku štyri výnimky, viedli nasledujúci rok v máji k víťazstvu prointegračných síl. Za členstvo v únii sa vtedy vyslovilo takmer 57 percent. Dánsko si však pred referendom napríklad vyhradilo, že sa nebude podieľať na spoločných vojenských akciách EÚ a európske občianstvo bude mať len doplnkový charakter voči občianstvu dánskemu. Medzi výnimkami, ktoré si dánska vláda presadila, je aj ponechanie si vlastnej meny a nezavedenie eura. Dáni potom odmietli zavedenie eura aj v referende v roku 2000 – od roku 1992 už šiesty euroskeptický postoj Dánov. Hoci súčasný premiér Andres Fogh Rasmussen hovorí o blížiacom sa ďalšom referende, počet odporcov spoločnej európskej meny stále prevyšuje množstvo jej prívržencov. Podľa politických analytikov je i v tejto otázke emocionálny strach Dánov zo straty nezávislosti silnejší než pragmatická výhodnosť zavedenia eura. Navyše, súčasný dánsky premiér musí pamätať aj na svoje predvolebné sľuby. Dánske voľby sa totiž konali len desať dní po teroristických útokoch na newyorské dvojičky. Najlepším spôsobom, ako vyhrať voľby, bolo v tom čase staviť na prízvukovanie nutnosti zaviesť tvrdšie opatrenia voči prílivu cudzincov a ochrana dánskej nezávislosti sa do tohto balíka už akosi logicky hodila. Hra s touto kartou priniesla po teroristických útokoch na USA úspech napriek tomu, že sociálnodemokratická vláda Poula Nyrupa Rasmussena v čase svojej vlády sprísnila prisťahovalecké zákony celkovo 38-krát! Napriek tomu A. Rasmussen, vodca pravicovej liberálnej strany Venstre, doviedol svojou haiderovskou rétorikou toto politické zoskupenie k najlepšiemu volebnému výsledku za posledných osemdesiat rokov – 98 kresiel v parlamente stačilo po spojení sa s ostatnými pravicovými stranami na pohodlné vytvorenie vládnej koalície. Sociálnodemokratická strana s 29,2 percenta hlasov a 77 kreslami musela odísť do parlamentnej opozície napriek tomu, že na predvolebných mítingoch nezabúdala voličom pripomenúť, že líder Venstre je aj autorom knihy Od sociálneho štátu k minimálnemu štátu. Je však možné, že tieto argumenty nezabrali sčasti aj preto, lebo výdavky socialistickej vlády v rokoch 1992 – 2000 skutočne predčili možnosti dánskeho štátneho rozpočtu. Na jednej strane Dánsko temer dvoma percentami hrubého národného produktu podporovalo politiku ochrany životného prostredia – v roku 1994 absolútne svetové prvenstvo, viac než Švédsko či Holandsko –, no na druhej strane sa sociálni demokrati preslávili počas svojej vlády otvorením mamutieho pätnásťkilometrového mosta, ktorý spája krajinu so Švédskom. Tento gigant (otvorený v roku 2000) nadväzuje na tunel, ktorý spája Kodaň s umelým ostrovom Sund. V roku 1997 bol navyše premostený aj prieliv Veľký Belt. Takmer sedemkilometrový tunelový most pre automobilovú a železničnú dopravu spája ostrovy Funen a Sprog, odkiaľ zasa vedie na ostrov Sjaelland, ktorý dosahuje úctyhodnú výšku 65 metrov pri dĺžke 6,8 kilometra. Tento most s rozpätím 1642 metrov medzi hlavnými piliermi – otvorený v júni 1998 počas vlády sociálnych demokratov – je najväčším visutým mostom v Európe. Výdavky naň dosiahli 4,65 miliardy mariek. Reštriktívna sociálna politika, ktorou súčasná vláda reagovala na rast výdavkovej časti rozpočtu predchádzajúcej vlády však zatiaľ nepriniesla vytúžené ovocie. Výsledkom môže byť aj nízka účasť obyvateľstva na referende, ktoré dánska vláda pripravuje v súvislosti so schválením novej európskej ústavy na rok 2005. tabuľka Dánsko – fakty Rozloha: 43 094 km2 Počet obyvateľov: 5,4 milióna Priemerná dĺžka života: 74,5 roka muži / 80 rokov ženy Hlavné mesto: Kodaň Najvyšší vrch: Yding Skovhoej (173 m) Štátne zriadenie: konštitučná monarchia Mena: dánska koruna Miera nezamestnanosti: 5,1 percenta Hlavný vývozný artikel: strojárske výrobky, dopravné zariadenia, chemikálie, potraviny Medzinárodné telefónne smerové číslo: 0045 Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.