Vojenská doktrína Ruska II.

Terorizmus nie je nový jav, iba nadobudol globálny rozmer. V histórii môžeme nájsť veľa príkladov – od Herostratovho zapálenia efezského chrámu cez Bartolomejskú noc, Francúzsku buržoáznu revolúciu, Parížsku komúnu, boľševický teror v Rusku, fašistický teror v Taliansku a Nemecku...
Počet zobrazení: 1273

Terorizmus nie je nový jav, iba nadobudol globálny rozmer. V histórii môžeme nájsť veľa príkladov – od Herostratovho zapálenia efezského chrámu cez Bartolomejskú noc, Francúzsku buržoáznu revolúciu, Parížsku komúnu, boľševický teror v Rusku, fašistický teror v Taliansku a Nemecku... Dnešný terorizmus má však predsa len niektoré odlišné znaky. Zatiaľ čo ešte nedávno sa o ňom hovorilo ako o lokálnom jave, dnes sa stal celosvetovým fenoménom. Masovo sa rozvinul v 60. rokoch 20. storočia, dnes vo svete existuje okolo päťsto aktívnych nelegálnych teroristických organizácií. V súčasných podmienkach badať eskaláciu teroristickej aktivity vychádzajúcej z extrémizmu, jej charakter sa stáva zložitejším, vzrastá vynaliezavosť útokov. Podľa výskumov popredných expertov spoločný rozpočet v sfére teroru predstavuje každoročne 5 až 20 miliárd dolárov. Meniaci sa terorizmus Terorizmus je aj jedným z najvplyvnejších bájí, ktoré sa nachádzajú v masovom podvedomí. Reálny politický význam terorizmu je prakticky nulový, ale ako symbol, ako sociálna realita si získal v súčasnom svete obrovský význam. Charakterizuje ho teda široký rozmach, nerešpektovanie štátnych hraníc, medzinárodné siete s pevnou organizačnou štruktúrou, ktorú tvorí veliaca a operatívna časť, jednotky rozviedky a kontrarozviedky, logistické oddiely, bojové skupiny; tvrdé utajenie a veľká pozornosť sústredená na výber kádrov a existencia výcvikových základní. Je charakteristické, že sa naučil využívať súčasné prostriedky vedenia informačnej vojny. Tým šíri svoje myšlienky a spôsoby hodnotenia reality a získava nových nasledovníkov, často medzi mladými ľuďmi. Za dva roky takzvanej vojny proti terorizmu zajali alebo zabili skoro dve tretiny najvyšších a kľúčových členov al-Káidy. Samotná organizácia však operuje bunkovým spôsobom, jej bojaschopnosť preto nebola výrazne znížená. Vo svete boli zmrazené bankové aktíva v sume viac ako 200 miliónov dolárov, bolo zmrazených viac ako 1400 bankových účtov, ktoré patrili 300 organizáciám spojeným s teroristami. Štáty podpísali 12 mnohostranných medzinárodných dohôd, konvencií a protokolov, vzťahujúcich sa na boj proti terorizmu. Ale teroristická hrozba sa nestala menej aktuálnou. Jedenásty september sa dá považovať za príznačnú udalosť, ktorá demonštrovala, že terorizmus sa kardinálne zmenil. Do terorizmu prišli nové ideológie, noví aktéri, noví sponzori. „Nový terorizmus“ sa odlišuje od pôvodného aj vyšším počtom nezainteresovaných obetí. „Pôvodný terorizmus“, ktorý existoval vo svete od 40. rokov, mal predovšetkým politický charakter. Jeho hnacou silou boli ideológie, nie náboženský fanatizmus. „Starí“ teroristi boli pripravení rokovať – menili sľuby o obmedzení teroristických aktov na konkrétne politické ústupky. Politickú ideológiu však nahradilo náboženstvo, ktoré, ako sa zdá, má omnoho silnejší apel. Politické ideály sú odvodzované z minulosti. „Noví“ teroristi konajú bez varovania, neinformujú médiá alebo políciu o pripravených bombách, ale ich len jednoducho odpaľujú. Ako ciele si vyberajú široko známe objekty so symbolickým významom a cieľom teroristických aktov býva maximálny počet obetí. Zintenzívnilo sa aj používanie samovražedných útokov. Ich vykonávatelia sa často vyhýbajú publicite a neberú na seba zodpovednosť za vykonaný útok, čo bolo pravidlom „bontónu“ „pôvodného“ terorizmu. Problémom tiež je, že mnohých teroristov podporujú určité štáty. Pokiaľ sa hlavné základne spolu s výcvikovými tábormi nachádzajú na území určitého štátu, neexistuje veľa možností ako zasiahnuť. Jednou z možností je Spojenými štátmi presadzovaná preventívna obrana. Okrem všetkých iných otázok, ktoré vzbudzuje, je tu aj fakt, že taký útok by sa bez autorizácie Bezpečnostnou radou OSN podľa medzinárodného práva pokladal za porušenie medzinárodného práva. Odpoveď USA (ale aj Ruska) je jednoznačná – OSN by sa mala čo najskôr reformovať. Ruská odpoveď Vojenská stratégia Moskvy mala doteraz prevažne obranný charakter. Vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti ju však predstavitelia považujú za neaktuálnu. Rusko susedí so štátmi ako Uzbekistan, Tadžikistan či Kirgizsko, ktoré majú s terorizmom stále problémy. Destabilizáciu ich vnútornej situácie by negatívne pocítila aj Moskva. Navyše, aj ona samotná má problémy so separatizmom. Dá sa preto očakávať, že stratégiu razantnej vojenskej operácie – nasadenie špeciálnych jednotiek a letectva – použije Moskva aj pri akomkoľvek vážnejšom zhoršení situácie v Čečensku. Ústup jednotiek po vojne v rokoch 1994 – 1996, aj keď šlo o krok diktovaný snahou vtedajšieho prezidenta Jeľcina o znovuzvolenie v nastávajúcich prezidentských voľbách, sa dnes vníma zväčša ako chyba, ktorá viedla k ďalšiemu šíreniu vahhábizmu v Čečensku, ale aj Dagestane. Pokiaľ ide o jadrové sily, ich cieľom je v prvom rade zabrániť vojenskej konfrontácii veľkých jadrových veľmocí. Keď si uvedomíme, že dnes vlastní jadrové zbrane aj KĽDR či Pakistan, je pochopiteľné, že stále ostávajú hlavným prostriedkom odstrašenia alebo zadržiavania. Nová vojenská stratégia Ruska je teda reakciou na meniace sa bezpečnostné prostredie. Nie je výslovne zameraná proti suverenite slabších štátov, sleduje globálny trend vývoja bezpečnostného vojenského myslenia. Nakoniec, myšlienku preventívneho úderu podporil napríklad aj minister obrany Talianska Antonio Martino: „Nehovorím, že preventívna činnosť sa má realizovať bez dostatočnej motivácie. Ale sú prípady, ktorým je lepšie predchádzať, ako ich potom potláčať.“ Faktom ostáva, že kým v 20. storočí bola hlavným pojmom vojenstva „obrana“, tak v 21. sa kľúčovými stávajú „bezpečnosť“ a „preventívne opatrenia“.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984