Kráľovná dnes zaspieva blues
Scenárista a režisér Nikita Slovák priviedol na svetlo sveta nový pohľad na slávnu bohémsku džezovú speváčku Bilie Holliday. Je príbeh rozpráva John (Maroš Kramár) ako hlavný mužský predstaviteľ, barman v hre Kráľovná spieva blues (premiéra 17. októbra v Divadle West). Oprášených, časom overených Zlatých chlapcov Neila Simona tak vystriedalo predstavenie, ktorého sa možno na prvý pohľad môžu zľaknúť milovníci skutočného jadrného divadla. Azda by sa niekomu mohlo zdať povrchným, v tom zmysle slova, že ide o číročistú komerčnú záležitosť. Nikita Slovák však spracoval pre divákov príbeh speváčky tmavej pleti, divy opradenej drogovými aférami, alkoholom a poddajnosťou hraničiacou až s detinskou naivitou, trochu inak – ľudskejšie. Ponúka práve to, čím ľudí vo svojej blízkosti nadchýnala: „Chcem ukázať hviezdu Bilie Holliday v prvom rade ako človeka veľkorysého, dobrého a láskavého. Ako bytosť, ktorá sa stala obeťou vlastného talentu a prenasledovania svojich tieňov zo života v minulosti.“ Predstavením divákov sprevádza známa hudba, bluesové a džezové šlágre, často hrávané melódie. Herci spievajú naživo s klavírnym sprievodom Petra Vaňoučeka. Predstavenie má dve rovnocenné roviny. Jednou je hraná divadelná línia, druhou tanečná zložka, ktorá tvorí niekedy doslova jadro scény. Obe však rovnomerne nielen splývajú a nadväzujú na seba, ale tvoria aj dva rozdielne komponenty deja. Tanečníci sú vybraní z profesionálnych a poloprofesionálnych telies ako Balet SND, SĽUK, bývalí tanečníci Novej scény alebo umelci na voľnej nohe. Všetko prebehlo na základe konkurzov. Choreografia Igora Holováča tvorí totiž veľkú časť „výplne deja“ predstavenia a pridáva mu na plastickosti. „Náročné bolo najmä všetkých zladiť dokopy. Keďže boli divadelné prázdniny, vo voľnom čase denne drilovali. Od septembra to už bolo časovo o čosi náročnejšie,“ povedala asistentka choreografa Jana Puškárová. V hlavnej postave džezovej divy sa predstavuje Jana Hubinská. Napriek tomu, že jej biela pleť možno zdanlivo uberá na autentickosti roly, na javisku sa v hraných scénach objavuje aj jej alter ego tmavej pleti. Režisér oslovil dve sestry študujúce v Bratislave, ktoré pochádzajú z Angoly, Mara Lukama a staršia Josefa. Takéto zdvojenie postavy pôsobí efektne a mnohým obrazom pomáha. Okrem Maroša Kramára sa na scéne objaví aj Marián Labuda ml. V úlohe Richieho, citlivého a naivného chlapca z vidieka. Benjamina hrá Marek Majeský. Kabaretná sála Divadla West týmto predstavením možno získava inú atmosféru, na akú sú jej diváci zvyknutí. No aj napriek opočúvaným šlágrom žije predstavenie svojou vlastnou poetikou. V duchu profilu divadla mu však nechýba ani komediálna rovina. rozhovor Komorné javisko, obľúbené šlágre, bluesové melódie. Toto všetko sú atribúty predstavenia Kráľovná spieva blues, o ktorom hovorí jeho scenárista a režisér Nikita Slovák. Napísali ste scenár k muzikálu o živote slávnej speváčky Billy Holiday, režírujete ho. Čím vás fascinovala niekdajšia americká džezová hviezda? - V prvom rade by to mala byť pocta všetkým tým ľuďom, ktorí sa rozdali, takým, ktorí rýchlo zahoreli, svojim svetlom ožiarili ostatných a sami sa pre nich spálili. Takáto bola aj Billy Holiday, ktorá žila nesmierne pohnutý život. Stávalo sa jej, že vypila tri fľaše vodky denne, upíjala sa na smrť. Z rovnakého dôvodu aj zomrela. Napriek tomu stihla pomôcť množstvu ľudí, chodili k nej jedávať hudobníci z celého New Yorku. Každý mal u nej svoju lyžičku, tanier a pritom mu zostalo ešte aj pár dolárov navyše, aby mohol prežiť. Billy Holiday bola okrem toho aj excelentná speváčka. To je jedna z príčin, prečo som si vybral práve ju. Do hlavnej úlohy ste obsadili herečku a speváčku ocenenú Českým levom Janu Hubinskú. - Jana má s Billy Holiday jednu spoločnú vlastnosť. Bola rovnako dlho nedocenená. Vážim si ju ako speváčku, ale takisto aj ako herečku. Bola však od diania na Slovensku dlhší čas odsúvaná trochu bokom. Držala sa totiž ďaleko od bulváru, mala a zachovala si svoju tvár. Pre tých, ktorí ju poznajú, je Jana aj veľmi milá „darebáčka“. Je to pre vás prvá spolupráca s Divadlom West. Ako ste sa prispôsobili prostrediu? - V prvom rade ma Divadlo West nesmierne oslovilo svojou profesionalitou. Prišli sme vo chvíli, keď divadlo obmieňalo len „konverzačky“. Navrhli sme, akou cestou by sa malo vydať. Pomocou Billy Holiday by sme chceli celé divadlo premeniť na bar tridsiatych, štyridsiatych a päťdesiatych rokov v New Yorku. Billy by mala na každé predstavenie prichádzať vo veľkom starožitnom aute. Chceli by sme obrátiť čas a na chvíľočku ho preniesť naspäť. Predpokladáte, že sa takýmto spôsobom rozšíri divácka obec? - Bol by som rád, keby sme si našli aj nových divákov. Aby nechodili výhradne len skalní, ale aj všetci, ktorí chcú nájsť prístav niečoho autentického. V predstavení sú použité šlágre spomínaných rokov, Luis Armstrong, Frank Sinatra, Orchester Glana Millera. Chcete teda robiť muzikál so všetkým, čo s ním súvisí... - Všetko, čo robíme, malo by mať svoju patinu. Ak niečo neznášam, je, keď sa hrá Hamlet v rifliach a okolo sú šnúry na bielizeň. Ja by som chcel, aby každé predstavenie dostalo to, čo mu patrí, aby aj posledný tón, ktorý odznie v muzikáli Billy Holiday, mal svoju historickú patinu. Aby všetky nástroje, ktoré tam budú, zneli rovnako sladko ako vtedy, keď žila.
