Oplatí sa čítať knihy na monitore?

Pamätám si veľmi dobre, ako sa pred pár rokmi začalo dosť nahlas hovoriť o tom, že kniha ako médium na papieri, v ktorej možno listovať, šuchotať jej stranami, voňať jej kníhtlačiarsku arómu, sa v priebehu rokov stane prežitkom. Nestalo sa tak a dnes som presvedčený, že k tomu ani nikdy nedôjde. Napriek tomu sa však e-booky, alebo ak chcete elektronické knihy, tešia čoraz väčšej obľube. Trend digitalizácie kníh dokonca prišiel i na Slovensko, a tak okrem Orwella, Adamsa, či Asimova, môžete na internete siahnuť i na online verzie diel Hviezdoslava, Kukučína, či Laskomerského.
Počet zobrazení: 1104
13-m.jpg

Pamätám si veľmi dobre, ako sa pred pár rokmi začalo dosť nahlas hovoriť o tom, že kniha ako médium na papieri, v ktorej možno listovať, šuchotať jej stranami, voňať jej kníhtlačiarsku arómu, sa v priebehu rokov stane prežitkom. Nestalo sa tak a dnes som presvedčený, že k tomu ani nikdy nedôjde. Napriek tomu sa však e-booky, alebo ak chcete elektronické knihy, tešia čoraz väčšej obľube. Trend digitalizácie kníh dokonca prišiel i na Slovensko, a tak okrem Orwella, Adamsa, či Asimova, môžete na internete siahnuť i na online verzie diel Hviezdoslava, Kukučína, či Laskomerského. Pre človeka, ktorý citlivo vníma rýchly rozvoj moderných technológií, môže kniha znamenať jednu z ozajstných anomálií. Je totiž jedným z mála vynálezov (ak to môžeme takto nazvať), ktoré sa od svojho vynájdenia zmenili naozaj len minimálne. Spočiatku sa prepisovali, potom prišla kníhtlač a spolu s ňou i masové rozšírenie kníh medzi široké vrstvy obyvateľov, neskôr pribudli ďalšie postupy, ktoré dokázali zrýchliť, zjednodušiť a v konečnom dôsledku i zlacniť tlačenie knižných publikácií. Ak by sme však mali možnosť pozrieť sa na knihu spred päťsto rokov, vo svojej podstate by sa tej dnešnej podobala takmer ako vajce vajcu. História na minútku Azda i preto prišla na svet teória interaktívnej knihy oveľa skôr než samotný boom zariadení, ktoré by umožňovali jej existenciu. Elektronické knihy sa tak začali rodiť už v neskorých šesťdesiatych a začínajúcich sa sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Medzi prvých priekopníkov tejto priam kacírskej myšlienky môžeme zaradiť Alana Kaya – v tom čase (okolo roku 1968) študenta na univerzite v Utahu. Vo svojom pôvodnom koncepte zvanom Dynabook Alan predvídal príchod prenosného interaktívneho osobného počítača, s digitálnym panelom a možnosťou bezdrôtovej komunikácie. Neskôr boli jeho myšlienky rozvinuté v Xerox Palo Alto Research Center. Za presné definovanie pojmu „elektonická kniha“ (electronic book) vďačíme inému pánovi – Andriesovi van Damovi, najväčší prínos pre „e-booky“ v ich ranej histórii mal však nepochybne projekt , ktorý sa začal rozvíjať až o niekoľko rokov neskôr – presnejšie v roku 1971. Jeho zakladateľom bol Michael Hart, ktorý práve v tomto období získal operátorský účet na stroji Xerox Sigma V na univerzite v Illinoise a keďže často nevedel čo so zvyšným časom, krátil si ho rôznymi spôsobmi – jedným z nich bolo i kompletné prepísanie Deklarácie nezávislosti, ktoré sa potom následne pokúšal poslať každému v sieti (dnes by sme tento počin nazvali nevyžiadanou poštou, alebo spamom). Neskôr, aj na popud tejto situácie, dospel k nasledujúcemu pravidlu, ktoré potom prostredníctvom projektu Gutenberg len ďalej rozširoval: „všetko, čo môže byť napísané do počítača, môže byť natrvalo uchované a donekonečna rozmnožované“. Hart tvrdil, že ak raz existuje akákoľvek kniha (alebo hocičo, čo obsahuje text, obrázky, ap.), potom k nej musí automaticky existovať nespočetné množstvo kópií prístupných každému na našej planéte. Od roku 1971 až do dnešných dní autori projektu svetu pripravili celé tisícky digitalizovaných kníh. Z histórie „e-booku“ potom ešte netreba opomenúť nástup multimediálnych encyklopédií na začiatku deväťdesiatych rokov, neskôr príchod populárneho formátu Portable Document Format (PDF) a v neposlednom rade i rozvoj vreckových zariadení, ktoré sú na čítanie e-kníh doslova ako stvorené. Elektronické knihy – prečo áno a prečo nie Predstavme si na chvíľu, o čo jednoduchšiu prácu má knižnica, ktorá sa namiesto bežných tlačených publikácií rozhodne „skladovať“ knihy elektronické. V bežnej knižnici sa mnoho titulov zvykne stratiť alebo ich niekto jednoducho ukradne, po čase sa navyše publikácia opotrebuje alebo poškodí a už nemôže plniť taký účel ako predtým. V knižnici s elektronickými knihami toto neplatí, okrem toho vám v prečítaní knihy nezabráni ani fakt, že ju už má niekto iný, a čo je najlepšie, knihu do takejto knižnice vlastne ani nemusíte vrátiť. Knižnica je tu pre vás 7 dní v týždni, 24 hodín denne. Oveľa lepšie sa vám v knihách vyhľadáva, môžete sa ihneď presunúť na určené miesto v tej-ktorej publikácii, alebo nájsť tú knihu, ktorú potrebujete, podľa výrazov, ktoré sa nachádzajú v jej vnútri (teda nielen podľa krátkeho popisu, tak ako je to v bežných knižniciach). Knižnica potom vlastne ani nepotrebuje veľkú budovu, čitáreň, veľký počet zamestnancov – znížia sa náklady, zvýši efektívnosť. Existuje však aj nesmierne množstvo nevýhod. Ak si chcete prečítať „e-book“, potrebujete na to počítač alebo iné zariadenie na to určené, často i špeciálny softvér, hoci na bežnú knihu stačí vedieť čítať. Rovnako je to s pohodlím – zariadenie, ktoré by umožňovalo rovnako pohodlné čítanie, ako je to v prípade tlačených kníh, bez poškodzovania zraku a iných vedľajších efektov, zatiaľ neexistuje. Väčšina našincov by si momentálne, v prípade, že by chcela kompletne prejsť na čítanie e-bookov, musela vystačiť s obyčajnými počítačmi, na ktorých čítanie kníh veru nemožno považovať za pôžitok. Je to však legálne? Hoci som pár riadkov vyššie polemizoval o výhodách elektronických kníh, pravda je taká, že ešte stále veľká časť z tlačených publikácii nemôže byť legálnym spôsobom prevedená do digitálnej podoby. Niektoré vydavateľstvá sa pokúšali a stále pokúšajú predávať elektronické verzie známych titulov, no väčšina sa šíri zadarmo. Mnohí ľudia odmietajú kupovať si elektronické publikácie – azda je to preto, že na rozdiel od bežných kníh, ktoré si kúpia v obchode, tu takýmto spôsobom nezískajú nič, čo by mohli chytiť do rúk a teda i v tom najužšom slova zmysle považovať za svoje vlastníctvo. Neraz sa tak stáva, že kniha, ktorú si v elektronickej podobe niekto kúpil na internete, sa ihneď objavila inde úplne zadarmo a to už je dôvod aj pre vydavateľstvá a autorov, aby radšej ostali u tlačených verzií, kde je riziko zneužitia menšie. Knihy sa však aj napriek tomu dostávajú na internet. Väčšinou za podobnými skutkami stoja klasickí užívatelia, ktorí knihu z tlačenej podoby prekonvertujú do elektronickej. Buď stavia na skener a v druhom kroku potom na kvalitný program na rozpoznávanie textu, alebo jednoducho knihu prepíšu. Takýmto spôsobom možno za istých okolností knihu dostať von i legálnym spôsobom – ak je autor 75 rokov po smrti a jeho autorské práva nezdedil nikto z príbuzných, alebo to on priamo povolil. Dostať na internet Epos o Gilgamešovi alebo Shakespeara preto problémom zrejme nebude. Často sme však svedkami i nelegálneho šírenia kníh na internete. Keď som napríklad pripravoval podklady pre tento článok, dostal som sa k odkazom na kompletné znenia kníh ako Harry Potter, Pán prsteňov, a iných, na ktorých voľné šírenie internetom istotne nebolo vydané povolenie. Našinci potom zaiste radi obetujú i ono pohodlie, ktoré by mali s tlačenou verziou, a vrhnú sa na publikáciu, ktorú dostanú na internete zadarmo. Vydavateľstvá sa proti takýmto krokom samozrejme bránia, ako len vedia, väčšinou však svoj boj prehrávajú na plnej čiare. Keď napríklad začiatkom tohto leta jedna česká študentka za mesiac preložila kompletnú piatu časť Harryho Pottera, hoci príslušné vydavateľstvo ohlásilo, že tak urobí až do konca februára budúceho roka, ihneď sa po nej vrhlo a podalo na ňu žalobu. Jej, inak vskutku kvalitný preklad, musel byť z pôvodného zdroja stiahnutý, čitatelia sa však postarali o to, že sa rozšíril po celom internete a dnes toho, kto by chcel dostať publikáciu úplne z obehu, vopred ľutujem, lebo niečo také vlastne už ani nie je možné. Vydavateľstvo Albatros doplatilo na svoju pomalosť pri preklade. Inokedy však elektronické knihy môžu vydavateľovi naopak namiesto škody zabezpečiť veľké zisky. Keď Bruce Eckel, autor známych kníh o programovaní v Jave a C++, voľne na internete uverejnil svoje poznámky k predošlým prednáškam, vyvolali u ľudí taký ohlas, že vydavateľ pristúpil k ich knižnému vydaniu, ktoré napriek umiestneniu totožného textu na internete, zarobilo nemalú sumu. U nás obdobne dopadol Polnočný denník Maxima E. Matkina, ktorý sa až po uverejnení na internete dočkal i svojho knižného publikovania. „E-book“ je teda i veľkou šancou pre začínajúcich autorov, nielenže majú takto možnosť prezentovať svoj talent, ale stojí ich to i minimum financií. Ja osobne veľkú výhody vidím aj v tom, že vďaka publikovaniu diel slovenských autorov na internete, sa najmä pre mladých otvára väčšia možnosť ich spoznávania. Málokto z dnešnej mladej generácie zájde do knižnice, aby si prečítal Hviezdoslava alebo Timravu, keď však na internete nájde online verziu celého diela, predsa len asi po ňom siahne oveľa radšej. Nehovoriac už o tom, že niektoré diela v kníhkupectve ani nenájdete. Keď som písal tento článok, natrafil som na Krvavé sonety od Hviezdoslava, ktoré som predtým poznal len z úryvkov a až na internete som sa dostal k ich kompletnej verzii. Mám za to, že túto publikáciu už v kníhkupectve nedostanete (v knižnici sa dostanete pravdepodobne maximálne ku výtlačku z nejakého roku 1979). Ak sa na vec pozeráme z tohto pohľadu, myslím, že „e-booky“ sú i pre našu literatúru v istom smere záchranou. „E-booky“ poznáme legálne, ale veľa je i nelegálnych. Môžete si prečítať oboje, no mali by ste mať na mysli, že v niektorých prípadoch môžete porušovať zákon. Pozrime sa ešte na záver po niektorých slovenských zdrojoch, ktoré máme k dispozícii. Hovorím niektorých, lebo už len zadaním slova „e-book“ do vášho vyhľadávača natrafíte na naozaj nepreberné množstvo stránok práve s touto problematikou. Knihománia (http://www.knihomania.sk), Klub elektronických kníh (http://www.elbooks.sk), Prešporok ebook (http://www.presporok.sk/ebook), bookz.sk (http://www.bookz.sk) Stránka bola pripravená v spolupráci s občianskym združením Internet pre všetkých

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984