Súčasná vláda sa iba učí po ukrajinsky
Oleksandr Oleksandrovič Moroz, líder Socialistickej strany Ukrajiny Narodil sa 29. februára 1944 v obci Buda v Kyjevskej oblasti. V roku 1965 ukončil Ukrajinskú poľnohospodársku akadémiu. Do roku 1976 pracoval ako poľnohospodársky inžinier v Kyjevskej a Žitomírskej oblasti. Zároveň prednášal na Taraščanskej strednej poľnohospodárskej škole. V rokoch 1979 – 1990 pôsobil v aparáte Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) a odborov, bol o. i. vedúcim oddelenia oblastného výboru KSSZ v Kyjeve. V roku 1990 bol zvolený za poslanca Najvyššej rady Ukrajiny, niekoľko rokov zastával post jej predsedu. V roku 1991 založil Socialistickú stranu Ukrajiny a zároveň pôsobil ako jej líder. Je ženatý, má dve dcéry. Vaša strana, na rozdiel od „Našej Ukrajiny“ Viktora Juščenka a Bloku Julie Tymošenkovej, v parlamentnom hlasovaní podporila podpísanie dohody o Spoločnom hospodárskom priestore (EEP) s Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom. Čo vás k tomu viedlo, keď vaši opoziční kolegovia nakoniec opustili rokovaciu sálu? - Parlamentná frakcia Socialistickej strany Ukrajiny (SPU) súhlasila s podpísaním tohto dokumentu pod podmienkou, že bude v súlade s ústavou, jej ostatnými zákonmi a s medzinárodnými záväzkami. Na tomto názore sa zhodli pri spoločnom rokovaní všetci lídri poslaneckých frakcií. Aké sú podľa vás výhody členstva Ukrajiny v EEP? - Ekonomiky Ruska a Ukrajiny sú navzájom úzko previazané. Nazdávame sa, že spolupráca s Ruskom bude vždy strategicky výhodná pre Ukrajinu, pod podmienkou, že sa medzi oboma krajinami vytvorí voľný trh, ale bez rozličných výnimiek a výhod. Pokiaľ doterajšie výnimky z voľného trhu, ktoré pretrvávajú vo vzájomnom obchode, zostanú zachované, dohoda o voľnom trhu nemá zmysel. Ukrajina deklarovala ako svoj strategický cieľ vstup do Európskej únie. Jej predstavitelia vyslovili pochybnosti o súlade členstva v EEP s európskym smerovaním vašej krajiny... - Pokiaľ sa dohoda o Spoločnom hospodárskom priestore bude týkať iba zóny voľného obchodu, nebude to v rozpore s úsilím Ukrajiny o vstup do Európskej únie. Zároveň si však treba uvedomiť, že Ukrajinu do EÚ v súčasnosti nikto nepozýva. Ako bude vaša strana hlasovať pri ratifikácii zmluvy o EEP v parlamente? - Postoj našej strany pri ratifikácii dohody je zatiaľ predmetom vnútornej diskusie. Náš postoj bude závisieť od obsahu dokumentu, ktorý bol podpísaný na Kryme. Základom a zároveň hranicou, ktorú sme ochotní akceptovať, je schválenie zóny voľného obchodu bez akýchkoľvek výnimiek a obmedzení. Nebude členstvo Ukrajiny v EEP v konečnom dôsledku znamenať konzervovanie existujúcej zastaranej ekonomickej štruktúry, založenej na dominancii ťažkého priemyslu a ťažby surovín? Napokon to môže upevniť aj súčasný oligarchický systém politickej moci. - Takéto nebezpečenstvo tu je. Ukrajina je podobne ako Rusko závislá od vývozu surovín. Dohoda o Spoločnom hospodárskom priestore len v malej miere zmení túto situáciu. Preto ju považujem za dohodu medzi jednotlivými klanmi. Myslíte si, že sa po odchode Leonida Kučmu z postu prezidenta zlepšia vyhliadky Ukrajiny na získanie členstva v Európskej únii? - Ukrajina pri tomto systéme moci, aký v nej existuje, nemá šancu dosiahnuť členstvo v EÚ. Pre Ukrajinu je dôležité zabezpečenie európskych štandardov. Netýka sa to ani tak životnej úrovne ako dosiahnutia európskych štandardov v oblasti ľudských práv, úrovne demokracie a fungovania štátu. Ako hodnotíte najnovšiu koncepciu politiky EÚ voči susedným štátom, ktorú v marci 2003 prezentovala Európska komisia pod názvom „Široká Európa – Susedstvo“? - Nazdávam sa, že vzťahy medzi Ukrajinou a EÚ by sa mali odvíjať na zásadách obsiahnutých v zmluve o partnerstve a spolupráci z roku 1994. Sme svedkami určitého chladného prístupu voči Ukrajine zo strany EÚ. Nemyslíte si, že regres, ktorý v oblasti ľudských práv a rozvoja demokracie zaznamenala Ukrajina v posledných rokoch, priamo súvisí s rastom vplyvu Ruska na ukrajinskú politiku? - Nazdávam sa, že ruská politika nemá vplyv na úroveň ukrajinskej demokracie. Problémy a nedostatky demokracie našej krajiny majú vlastné, domáce príčiny. Mohli by ste nám priblížiť postoj ukrajinskej opozície k tzv. ústavnej reforme, ktorú v súčasnosti presadzuje prezident Kučma, resp. provládna väčšina v Najvyššej rade? - Prezident osobne v súčasnosti nič nenavrhuje. Koncepcia ústavnej reformy, ako je prezentovaná, znamená právnu kodifikáciu autoritatívneho systému. Prezident súhlasil so zavedením systému voľby prezidenta v parlamente. To budí dojem, ako keby prezident podporoval požiadavky opozície. V skutočnosti však chce využiť situáciu na to, aby sa mu podarilo presunúť existujúce centrum moci tak, aby moc v štáte zostala pod jeho kontrolou. Voľbu prezidenta v parlamente Kučma chápe ako voľbu prezidenta týmto, t. j. súčasným parlamentom, ktorý nebol zvolený na demokratickom základe. Pri jeho voľbe bol masívne využívaný tzv. administratívnyj resurs (administratívny nátlak – pozn. aut.). Preto budeme presadzovať odlišný postup. Budeme presadzovať, aby na budúci rok bol prezident volený priamo, na funkčné obdobie piatich rokov. Ústavné zmeny, ktoré budú znamenať nastolenie parlamentného systému v krajine, chceme uviesť do platnosti až po parlamentných voľbách v roku 2006. Kľúčovým bodom zmien ústavy musí byť voľba parlamentu na princípe pomerného zastúpenia. Podobne ako na Ukrajine aj na Slovensku demokratické ľavicové sily v boji proti autoritatívnej vláde Vladimíra Mečiara postupovali spoločne s pravicovo orientovanými demokratickými silami. Nemáte obavy, že vaša strana môže na takúto spoluprácu doplatiť stratou vlastnej identity podobne, ako sa to stalo vašim slovenským kolegom? - Spolupráca opozičných síl neprebieha na ideologickom základe. Jej podstatou, spoločným bodom, ktorý zjednocuje opozičné sily, je boj s nedemokratickým režimom. Túto otázku chápeme všetci v opozícii rovnako. Pripúšťame, že môžu nastať určité komplikácie v identifikácii jednotlivých politických strán, pôsobiacich v opozícii. Zároveň sú však politické strany vo vnímaní verejnosti značne personifikované, voliči hodnotia jednotlivých lídrov a ich kroky. Preto sa neobávame prípadnej straty identity našej strany. SPU je špecifická tým, že je jedinou nekomunistickou ľavicovou stranou, ktorá sa dokázala úspešne etablovať v krajinách bývalého ZSSR, azda s výnimkou Pobaltia. Aké sú vaše hlavné programové ciele v postsovietskych podmienkach? - Naša strana sa usiluje spojiť najlepšie prvky sovietskeho systému, predovšetkým v oblasti sociálnej politiky, zdravotníctva a vzdelávania, so skúsenosťami európskych štátov. Našimi vzormi sú najmä Švédsko a Švajčiarsko a ďalšie krajiny, v ktorých sa ľudia môžu realizovať v demokratických podmienkach. Ako hodnotíte spoluprácu s medzinárodnými štruktúrami socialistických strán? - Naša strana nadviazala spoluprácu so Stranou európskych socialistov. Pravidelne sa zúčastňujeme na fórach Socialistickej internacionály. Predpokladáme, že pravdepodobne tohto roku sa zavŕši proces našej prípravy na členstvo v tomto zoskupení. Vedenie Socialistickej internacionály dlho neprikladalo význam politickým hnutiam v postsovietskom priestore, čo bolo veľkou škodou nielen pre naše krajiny, ale aj pre Socialistickú internacionálu. Je chybou, že sa vzdala vplyvu na vývoj civilizácie v našom regióne. Postupne sa však začína prejavovať porozumenie členských strán Socialistickej internacionály pre naše problémy, očakávam v tomto smere pozitívne zmeny. Vaše meno je spojené so zverejnením tzv. Meľničenkových pások, ktoré kompromitujú prezidenta Kučmu. V akom štádiu je v súčasnosti vyšetrovanie smrti opozičného novinára Georgija Gongadzeho? - Oficiálne štruktúry nevedú vyšetrovanie Gongadzeho smrti. Podstata zločinu je známa od začiatku. Na čine sa podieľal prezident a vedúci predstavitelia krajiny. Vyšetrovacia komisia účasť prezidenta plne potvrdila. Bodku nad i v podobe potrestania vinníkov však bude možné dať až po prezidentských voľbách. Viac než 90 percent obyvateľov krajiny však vie, kto za zločinom stál. Pre značnú časť občanov Ukrajiny je materinským jazykom ruština. Podporujete požiadavky, aby dostala štatút druhého úradného jazyka, ktoré sa objavujú vo viacerých regiónoch? - Socialistická strana Ukrajiny presadzuje ukrajinčinu ako jediný štátny jazyk. Je to aj súčasťou jej programu. Zároveň však podporuje slobodný rozvoj všetkých jazykov na Ukrajine vrátane ruského jazyka. Vyslovujeme sa za to, aby na celom území Ukrajiny získal ruský jazyk postavenie oficiálneho jazyka. Týka sa to aj oblasti vzdelávania, kde by sa nemalo obmedzovať vyučovanie ruštiny. Sme za to, aby ruská literatúra, ktorá Ukrajincom sprostredkúva prístup k svetovej literatúre, nebola pre našich občanov zahraničnou literatúrou. Aký je rozdiel medzi oficiálnym a štátnym jazykom? - Rozdiel je v oblasti používania. Štátny jazyk sa uplatňuje na úrovni najvyšších štátnych orgánov. Ide nám o používanie ruského jazyka v oblasti podnikania, resp. vzdelávania. To neznamená, že by sme chceli oslabovať podporu rozvoja ukrajinského jazyka. Sme za ochranu ukrajinčiny, podporujeme rozvoj televízneho vysielania a vydávania kníh v tomto jazyku. V tejto oblasti zostáva veľa nevyriešených úloh. Ochraňuje podľa vás súčasná vláda ukrajinčinu dostatočne? - Terajšia vláda sa zatiaľ iba učí po ukrajinsky. V roku 1999 ste boli jedným z vážnych kandidátov na prezidenta. Budete kandidovať aj v budúcoročných prezidentských voľbách? - Mojím hlavným cieľom je dosiahnuť zmenu systému politickej moci. Po zmene ústavy funkcia prezidenta prestane byť kľúčovou. Ak sa podarí dosiahnuť v tejto oblasti dohodu, potom sa budeme vyjadrovať. Existuje šanca, aby už nadchádzajúce prezidentské voľby prebiehali po schválení nového politického systému. (Simferopoľ – Bratislava)
Zhováral sa Juraj Marušiak
