Ekológia kontra efektivita? Ani náhodou…
Minulý rok prijatý zákon o obaloch a následne vyhláška ministerstva životného prostredia ustanovili povinnosť zálohovať jednorazové nápojové PET obaly. Nariadenie vlády SR hneď na to určilo cieľ – do roku 2007 dosiahnuť ich 80-percentnú mieru recyklácie, čo sa dá v praxi uskutočniť len zálohovaním. Ministerstvo vyšlo v ústrety obchodníkom a výrobcom nápojov poskytnutím času potrebného na prípravu celého systému zálohovania – v praxi malo zálohovanie začať fungovať od októbra 2003, neskôr sa hovorilo o januári 2004. Obchodníci ani výrobcovia však neuskutočnili nijaké prípravné kroky a celé obdobie využívajú na aktivity proti zálohovaniu. Pod pláštikom diskusie o tom, ako vlastne pripraviť efektívny systém zálohovania, ustavične posúvajú čas jeho zavedenia. Ich jediným zámerom, sami to niekoľkokrát mediálne prezentovali, je však dosiahnuť novelu zákona, ktorá by zrušila povinnosť zálohovať obaly. Zdá sa, že rezort životného prostredia zavedenie zálohovania plne podporuje a od svojho zámeru nemieni ustúpiť. Do troch mesiacov plánuje vydať vyhlášku, ktorá určí výšku zálohy za obaly i dátum začatia zálohovania, ktorým by už definitívne mal byť 1. apríl 2004. Pre vyše 100 občianskych združení, obcí, odborníkov z akademickej obce, ktorí podporujú zálohovanie, je neprípustné, aby došlo k novele zákona, ktorá by ho zrušila. Táto hrozba však je stále aktuálna, preto pokračujú v petičnej akcii za skoré zavedenie kroku do praxe. Nebolo by len prehrou životného prostredia a občanov, ale aj princípov demokracie, ak by sa na Slovensku začali meniť schválené zákony na základe krátkodobých ekonomických záujmov veľkých priemyselných korporácií a obchodných reťazcov. Šírenie mýtov o zálohovaní Napriek tomu, že zálohovanie a vysoká miera recyklácie jednorazových obalov sa realizuje bez problémov a s veľkým prínosom pre životné prostredie v narastajúcom počte štátov, niektorí výrobcovia nápojov a Zväz obchodu na Slovensku zavádzajúco strašia „veľkými problémami“. Nevyhýbajú sa ani používaniu nepravdivých tvrdení, neodborných nezmyslov a škandalizovaniu zástancov zálohovania. Jednou z najčastejšie používaných „hrozieb“ je dovoz nápojových PET obalov z okolitých krajín pre získanie zálohy. Dobre pritom vedia, že všetky štáty zálohujúce obaly to ľahko riešia osobitným označovaním, platným iba pre trh danej krajiny. Zavádzajúce je aj tvrdenie, že obchody nebudú mať kde zálohované PET obaly skladovať. Všade vo svete, kde je zálohovanie bežnou praxou, majú veľa malých obchodov – a nemajú problémy s miestom. Na Slovensku sa len pred niekoľkými rokmi plnila väčšina nápojov do vratných obalov. Dôležité kritérium pre zníženie náročnosti na skladovanie obalov je frekvencia ich odvozu. Rozprávková štúdia Zväzu obchodu Ďalším „strašiakom“ z dielne ZO sú „informácie“ o vysokých nákladoch na zálohovanie PET obalov, ktoré sa premietnu do ceny nápoja. Až v septembri však svoje neustále sa meniace odhady podporil štúdiou, na ktorú poskytol Recyklačný fond 840 000 Sk. Ministerstvo životného prostredia zabezpečilo odbornú oponentúru k tejto štúdii expertmi z akademickej obce. Oponentské posudky konštatovali jej nevyužiteľnosť pre množstvo chýb, nereálne nadhodnotených nákladov, nezmyselných „svetovo unikátnych“ opatrení, podhodnotenie príjmov. Autori štúdie objednanej Zväzom obchodu zálohovanie nápojových jednorazových obalov zbytočne komplikovali a predražili. Jedným z vysoko nadhodnotených okruhov investícií v štúdii je dvoj- až trojnásobne vyššia cena automatov (2,4 miliónov Sk), ako sú ceny najdrahších na svete. Inak povedané, tak drahý automat na odber PET obalov na svete neexistuje. Reálna cena sa pohybuje v rozmedzí od 730 tisíc korún do 1,4 milióna. Medzi celkom zbytočne zarátané náklady patrí aj nákup asi 12 tisíc skenerov na čítanie čiarového kódu pre všetky obchody odoberajúce zálohované PET obaly manuálne (nad 20 fliaš denne). To je skutočne „svetový unikát“ nezmyselne predražujúci zálohovanie. Skenery na čiarové kódy sa na identifikáciu zálohovaných obalov v obchodoch s manuálnym odberom nepoužívajú nikde. V týchto prevádzkach sa sleduje iba vizuálne logo, prípadne nápis. Ďalšou zbytočnou investíciou je aj navrhovaný nákup lisovacích kontajnerov, ktorými by sa podľa štúdie mali lisovať už predtým zlisované PET fľaše. V porovnaní so spomínanou štúdiou výsledky analýzy prezentované Fakultou financií Univerzity Mateja Bela (aplikovala štandardný škandinávsky model) o nákladoch na zálohovanie a 80-percentnú mieru recyklácie PET obalov vykazujú mnohonásobne nižšie náklady: 0,10 – 0,50 Sk na 1 kus nápoja v PET obale pri výške zálohy 3 Sk (oproti nereálnym 3,60 – 5 Sk štúdie Zväzu obchodu). Pri výške zálohy 4 Sk by bolo podľa fakulty financií možné realizovať zálohový systém za nulových nákladov. Systém by sa samofinancoval z nevyžiadaných záloh a predaja suroviny. Prečo vlastne zálohovať? Zálohovanie je najlacnejší systém ako dosiahnuť najvyššiu mieru recyklácie nápojových obalov (asi 80-95 percent). Zdôrazňujem materiálovej recyklácie – Rakúsko síce zbiera asi 70 percent PET obalov, ale recykluje len 36 percent z celkovej produkcie, zvyšok sa spaľuje. Zálohovanie tiež zvyšuje celkovú mieru zberu a recyklácie odpadov z obalov (v EÚ je príkladom Švédsko). Na Slovensku by len zálohovanie PET fliaš znížilo množstvo odpadov asi o 6 000 – 9 000 ton, čiže 150 – 230 miliónov kusov fliaš ročne. Nápojové obaly sú nebezpečnejšie pre životné prostredie kvôli vzorcom spotreby. Ľudia ich nosia na výlety a menej zodpovední občania ich zahadzujú do prírody, kde tvoria veľkú časť nelegálnych skládok. Práve vďaka ekonomickej motivácii, ktorá je súčasťou zálohovania, je možné výrazne znížiť tvorbu nelegálnych skládok, pretože málokto vyhodí fľašu, za ktorú zaplatil 4 koruny. V štátoch USA, ktoré jednorazové obaly zálohujú, sa vďaka tomuto opatreniu znížilo ich nelegálne vyhadzovanie do prírody, parkov a podobne o viac ako 80 percent. Prínosom je aj možnosť zníženia nákladov na odpadové hospodárstvo v obci, ale aj poplatkov občanov za likvidáciu odpadu. Štúdia firmy Ekovel pre Ministerstvo životného prostredia Českej republiky vypočítala, že zálohový zber a využitie 80 percent nápojových PET obalov v ČR by znížilo náklady obcí na odpadové hospodárstvo v priemere o 14 percent. V USA sa aj takto podarilo znížiť množstvo celkového zneškodňovaného odpadu o 5-15 percent, čo pre samosprávu znamená podstatné úspory. Aj pre tieto fakty zavedenie zálohovania podporuje všetkých 57 regionálnych organizácií Združenia miest a obcí SR. Tabuľka č. 1: Príklady prínosu zálohovania jednorazových nápojových obalov z rôznych štátov USA Štát Zníženie množstva odpadov z obalov nápojov po zavedení zálohového systému [%] Celkové zníženie množstva domových odpadov [%] New York 70 – 80 Oregon 83 47 Vermont 76 35 Massatchussets 30 – 35 Michigan 80 38 Iowa 77 38 Connecticut 50 – 85 19 Maine 69 – 77 35 – 65 Zdroj: Container Recycling Institute, USA Zahraničné skúsenosti Takýto zálohový systém bez problémov funguje v európskych štátoch, ako sú Švédsko, Fínsko, Nórsko, Dánsko, Island, ale aj v jedenástich štátoch USA, v deviatich kanadských provinciách, južnej Austrálii a tak ďalej, od 1. januára 2003 aj v Nemecku. Po začiatočných problémoch spôsobených nezodpovedným nedostatkom prípravy zo strany obchodu a výrobcov sa postupne zálohový systém rozbieha a nedostatky sa odstraňujú. Pre Slovensko sa ako najvhodnejší ukazuje práve škandinávsky model. Je vysoko efektívny, keďže ho realizuje organizácia založená výrobcami a obchodom, ktorých hlavným kritériom sú samozrejme čo najnižšie náklady. Nórsko zálohuje a recykluje 91 percent nápojových plechoviek a 70 – 75 percent jednorazových nápojových PET obalov. Náklady výrobcov či dovozcov (ktoré sa premietajú v cene) predstavovali v roku 2002 len 0,1– 2 percentá z celkovej ceny nápoja v obale. V prípade veľkých nápojových PET obalov boli dokonca nulové – pokryli sa z predaja druhotnej suroviny a nevyžiadaných záloh. Tabuľka č. 2 Porovnanie miery recyklácie odpadov z obalov a nákladov na existujúce systémy zberu v EÚ Ukazovateľ / krajina Francúzsko(triedený zber bez zálohovania) Nemecko(zber obalov oddelený od zberu komunálneho odpadu, bez zálohovania) Švédsko(triedený zber spolu so zálohovaním jednorazových nápoj. obalov z PET a plechoviek) Náklady systému na obyvateľa 4,5 EUR 25 EUR 6,2 EUR Miera recyklácie (v %) 35 % (1997) 63 % (1997) 58 % (1997) Zdroj: Management systems for packaging waste – Pricewaterhouse Coopers 1998, pre ERRA Najmä pre výsledky, ktoré sa vďaka zálohovaniu jednorazových obalov dosahujú, sa o zavedenie tohto efektívneho opatrenia pokúšajú v rastúcom počte štátov. V americkom Senáte by sa mal v najbližšom čase prerokovávať návrh na zavedenie zálohovania vo všetkých 50 štátoch USA. Južná Austrália sa začiatkom roku 2003 rozhodla rozšíriť zálohovanie aj na obaly pre ochutené mlieka a nesýtené nápoje. Tabuľka č . 3: Krajina Zber a recyklácia [%] Zber a recyklácia– počet obalov Švédsko(zálohovanie) Nápojové PET obaly: 78 – 80 % 200 mil. ks Nápojové plechovky: 89 % 900 mil. ks Fínsko(zálohovanie) Nápojové plechovky: 91 % 50 - 60 mil. ks Nórsko(zálohovanie) Nápojové plechovky: 91 % 225 mil. ks Nápojové PET obaly: 70 – 75 % 50 mil. ks Rakúsko(bez zálohovania) PET obaly: 35 % Slovensko dnes (2002) Nápojové PET obaly: 13 – 15 % Slovensko so zálohovaním (2007) Nápojové PET obaly: 80 % 130 – 200 mil. ks Stále narastajúce množstvo odpadov z obalov na jedno použitie potvrdzuje, že na jeho riešenie zďaleka nepostačuje klasický separovaný zber. Krajiny, ktorým záleží na skutočnom riešení tohto problému, sa uberajú práve cestou zálohovania. Preto môžeme byť len hrdí, že medzi ne začína patriť aj Slovensko. Slov o ochrane životného prostredia už bolo dosť, potrebné je prejsť konečne k činom. www.zakonoobaloch.sk
