Štátny rozpočet je vždy výrazom politiky

Poslanci Národnej rady SR v týchto dňoch dostávajú poriadne hrubý fascikel. Ide o zákon zákonov, okolo ktorého sa bude budúci rok krútiť podstatná časť fungovania našej spoločnosti. Ide o vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 2004, o ktorom budú v najbližších týždňoch rokovať výbory a vzápätí plénum slovenského parlamentu. Pri tejto príležitosti pozval Klub Nového slova na svoje stretnutie toho najpovolanejšieho – štátneho tajomníka ministerstva financií VLADIMÍRA TVAROŠKU (31), ktorý je zodpovedný za koordináciu prípravných prác návrhu štátneho rozpočtu. Pozvanie na verejnú diskusiu prijal aj výskumný pracovník Národnej banky Slovenska FRANTIŠEK HAJNOVIČ (52), ktorý v predchádzajúcej vláde zastával za SDĽ v januári až októbri 2002 funkciu ministra financií. Besedu moderoval čestný predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku Michal Majtán. V úvode V. Tvaroška priblížil súčasný stav slovenskej ekonomiky: - Rast slovenského hospodárstva na úrovni štyroch percent hrubého domáceho produktu (HDP) alebo tesne nad touto úrovňou je najlepší zo všetkých krajín Visegrádskej štvorky a podstatne vyšší ako v Európskej únii. Som presvedčený, že tento rast nie je len dynamický, ale aj zdravý a dlhodobo udržateľný. Niet dôvodov, aby sme sa obávali, že by sa v nasledujúcich rokoch nepohyboval medzi štyrmi a piatimi percentami. Výkyvom však ešte podlieha inflácia. Aj budúci rok ju očakávame relatívne vysokú – podľa návrhu štátneho rozpočtu 8,1 percenta. Súčasne však bude pomerne rýchlo klesať nezamestnanosť a zároveň rásť zamestnanosť, aj keď o niečo pomalšie. Posledná veličina, ktorá spôsobovala v posledných rokoch najväčší makroekonomický problém, je obchodná bilancia. I tu je vývoj podstatne optimistickejší, ako sme ešte pred rokom predpokladali. Deficit bežného účtu sa v tomto roku bude pohybovať pod štyrmi percentami. Ako by ste zhodnotili postup prác na príprave návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok? V. Tvaroška: Rozpočet sa tvoril veľmi zložito, pretože sa spája s obrovským množstvom zmien. Asi najväčším rizikom bolo, že je založený nielen na zákonoch, ktoré sú už schválené, ale sa opiera aj o tie, o ktorých národná rada iba rokuje. Podľa toho budeme musieť návrh rozpočtu dolaďovať, aby zohľadňoval situáciu v slovenskej legislatíve od januára 2004. Významnou novinkou, ktorá nám komplikovala prípravu rozpočtu, je vstup Slovenska do Európskej únie. To má mimoriadny vplyv na veľké množstvo kapitol, pretože sa prvý raz platby Slovenskej republiky zaradia do rozpočtu Európskej komisie. Prostriedky zo štrukturálnych fondov únie sa vždy nezaraďovali do štátneho rozpočtu, no teraz sa stanú priamou účasťou jeho jednotlivých kapitol. Ďalšiu veľkú zmenu prináša reforma štátnej správy. Dosiaľ štátne rozpočty obsahovali osem kapitol krajských úradov. Ich prostredníctvom pretieklo do ekonomiky približne 60 miliárd korún ročne. Tieto kapitoly sa v návrhu rozpočtu na budúci rok rušia a spomínaný balík peňazí sa prenesie do viacerých iných položiek. Okrem toho štátny rozpočet budú podmieňovať reformy v oblasti penzijného systému, v školstve a zdravotníctve. Podobný názor na stav slovenskej ekonomiky nemajú iba domáci, ale aj zahraniční finanční odborníci. Misia Medzinárodného menového fondu, ktorú sme očakávali s napätím, potvrdila v podstate všetky naše pohľady na vývoj rozpočtovej politiky a ekonomiky ako celku. Dobrovoľne sme si život skomplikovali tým, že jednou z našich hlavných ambícií bolo, aby sme rozpočet pripravili v plnej programovej štruktúre s výnimkou dvoch kapitol, ktoré majú trochu iný charakter. Tento systém nespĺňa celkom naše očakávania. Ide však o prvý rok, keď je už kompletný. Model programového rozpočtovania sa naštartoval ešte za ministerky Brigity Schmögnerovej. Minister František Hajnovič v ňom pokračoval. My sme ho upravili a rozšírili na celý rozpočet. Kľúčovým parametrom štátneho rozpočtu býva deficit verejných financií. Ako vyzerá ten na budúci rok? V. Tvaroška: Predpokladáme deficit vo výške 3,9 percenta HDP. Nie je to určite hodnota ideálna, ktorá by zaručila, že sa dlh Slovenskej republiky bude znižovať. V roku 2004 sa dlh v pomere k HDP, žiaľ, ešte o niečo zvýši. Napriek tomu je to hodnota, ktorá nás zaraďuje približne na úroveň Nemecka, Francúzska, možno aj Talianska. Som presvedčený, že sa k trom percentám priblížime v roku 2005 a určite ich dosiahneme v roku 2006. Po viacerých rokoch, keď deficit verejných financií na Slovensku v európskej metodike presahoval šesť percent, ideme výrazne smerom dole. Je tiež dobré, že na rozdiel od iných krajín deficit neznižujeme na úkor toho, aby sme zvyšovali daňové zaťaženie. Naopak, daňové a oddlžené zaťaženie budúci rok poklesne zhruba o dva percentá. Kedy sa však tieto makroekonomické počty odrazia aj na životnej úrovni obyvateľstva? V. Tvaroška: Navrhovaný rozpočet vytvára dobré predpoklady na to, aby slovenská ekonomika pokračovala v dlhodobom hospodárskom raste. Verím, že sa to od roku 2005 výrazne prejaví aj v peňaženkách našich občanov. Nebude to už v budúcom roku, som však presvedčený, že rok 2004 bude posledný, keď bude treba výraznejšie robiť makroekonomiku čiastočne aj na úkor toho, že sa životná úroveň ešte nebude zvyšovať. Ďakujem za výstižné vysvetlenie problematiky štátneho rozpočtu na budúci rok a prosím pána Hajnoviča, aby sa vyjadril niektorými poznámkami k danej problematike. - Nemal som dobrý pocit v krátkom období fungovania na poste ministra financií, keď počas volebného roka verejné financie vytvorili deficit 7,2 percenta HDP. Rovnako neboli príjemné zistenia, že ani toto číslo plne nevyjadruje problémy vo financovaní ekonomiky. Viaceré nároky na verejné financie riešili súkromné, alebo takzvané súkromné zdroje, a teda sa istým spôsobom zamietli pod koberec. Každá zodpovedná vláda musela akumulácii skrytých dlhov urobiť prietrž. Nie je tajomstvom, že po započítaní niektorých skrytých dlhov náš verejný dlh predstavuje okolo 40 percent HDP Slovenska. Pritom ešte stále máme viaceré neuhradené záväzky. To znamená, že sa to číslo bude zrejme zvyšovať. Mnohé upozornenia na viaceré problémy súčasného rozpočtu a prípadne aj na obavy z určitého smerovania rozpočtovej politiky sú založené v strednodobom finančnom výhľade. Týka sa to aj rokov 2003 a 2004. Ide o konsolidáciu štátneho rozpočtu a problém deregulácie, ktorý dáva ekonomike určitý impulz. Medzi rokmi 2002 a 2004 sa predpokladá na príjmovej strane zníženie prerozdeľovania daňových príjmov a odvodov asi o dve percentá HDP. Súčasne sa na výdavkovej strane rozpočtu ráta so znížením deficitu. Preto úvodná úspora na výdavkoch, ktorá sa musí dosiahnuť v rámci konsolidačného zámeru, predstavuje na roky 2003 a 2004 asi 5,43 percenta HDP. Zaobíde sa takáto výrazná reštrikcia výdavkov bez vážnejších problémov? F. Hajnovič: Isteže nie. Na základe skúseností z čias, keď som videl do financií viac, môžem povedať, že na výdavkovej strane bola vata. Boli tam také výdavky, ktoré v rozpočte vôbec nemali čo hľadať. Vrátane tých, ktorých škrty vzbudzujú na prvý pohľad nevôľu. Mám na mysli časť sociálnej pomoci. Bolo ich treba z tvorby návrhu štátneho rozpočtu stiahnuť. Napriek tomu ide teraz o prisilný reštrikčný zásah do verejných financií, ktorý prinajmenšom v krátkom období spôsobí určité problémy. Deregulácie sú ďalším momentom, ktorý tiež odnesie domáci dopyt. Obmedzený dopyt môže priniesť aj nižší ekonomický rast. Určité spomalenie medzi prvým a druhým štvrťrokom 2003 čosi naznačuje. Keď hovoríme o prerozdeľovaní, v dlhodobom finančnom výhľade na príjmovej strane pokračuje, aj keď sa už v roku 2006 má stabilizovať. Príjmy z daní budú tvoriť okolo 30 percent HDP. Je to veľmi nízke číslo. Súčasne, keďže ďalej prebieha konsolidácia na výdavkovej strane, výhodný efekt by bola úspora v horizonte do roku 2006 až okolo 8,5 percenta. Samotná konsolidácia je potrebná. Problém však vidím v tom, že sa bude uskutočňovať znižovanie objemu príjmov pre verejné rozpočty. V súvislosti s dôchodkovou reformou a so smerovaním rozpočtovej politiky ide o demografický vývoj. Ten ponúka viaceré možnosti. Napríklad dáva možnosť získať určité úspory v školstve a presmerovať výdavky na adekvátnejšie použitie. To znamená racionalizáciu školstva, výdavky použiť na lepšie vybavenie vybraných škôl, na zaplatenie učiteľov. Demografický jav sa dnes sústreďuje najmä na základné školy, ale už sa čiastočne dostáva aj na stredné. Preto by sa mali presunúť na využitie školských budov, ktoré sa dnes už plne nevyužívajú. Treba sa pozrieť aj na druhú stránku demografického problému. Napríklad na starnutie obyvateľstva, ktoré tu už beží. Okrem iného budeme potrebovať viac prostriedkov pre dlho žijúcich ľudí. Európska komisia odhaduje, že sa výdavky na starostlivosť o starých ľudí, ktorí potrebujú osobnú asistenciu, zvýšia až o tri percentá HDP. V. Tvaroška: Rád by som zareagoval na otázku, ktorú pán Hajnovič otvoril – vplyv nie veľmi dynamického rastu domáceho dopytu na rast celkovej ekonomiky. Pred štyrmi - piatimi mesiacmi sme robili prvý makroekonomický výhľad na rok 2005. Mali sme vtedy veľké obavy, či predpokladaný štvorpercentný rast ekonomiky v tomto a budúcom roku nie je veľmi optimistický. Určite sme sa totiž nemohli spoliehať, že bude rásť domáci dopyt a zrejme ešte ani investície nebudú výrazným rastom ekonomiky. Dnes sa ukazuje, že zahraničný dopyt, ktorý sa prejavuje mimoriadne výrazným rastom exportu, stále trvá. Možno, že je to anomália, no napriek tomu, situácia v Nemecku, Rakúsku, Európskej únii vôbec, ale aj v Čechách nie je z ekonomického pohľadu veľmi optimistická. Napriek tomu veľmi výrazné rasty exportu pokračujú. Nie je to názor len ministerstva financií. Európska komisia nedávno uverejnila prognózu, ktorá je ešte optimistickejšia ako naša. Podobne rozmýšľa aj Medzinárodný menový fond či OECD. Existuje zhoda v prognózach ekonómov na to, aký rast Slovenskú republiku v budúcom roku čaká. Pohybuje sa od 3,8 do 4,2 percenta. Čiže aj keď verím, že sa tie čísla naplnia, vnímam a absolútne chápem obavy z toho, že sa očakávaný rast v roku 2004 neuskutoční. Práve rast ekonomiky spolu so zvyšovaním zamestnanosti a poklesom úrokových sadzieb sú tri vplyvy, ktorými sa nám darí znižovať deficit verejných financií bez toho, aby sme museli niečo škrtiť. Musíte očakávať zásadný rozpor medzi ľavicovým a pravicovým názorom na návrh štátneho rozpočtu. A potom zrejme aj na tvrdý boj odborov, roľníkov, zamestnancov, dôchodcov, lebo celý rozpočet je príkro zameraný proti príjmovo najnižším vrstvám obyvateľstva. Ste na to pripravení? V. Tvaroška: Priznám sa, necítim medzi ľavicovo a pravicovo orientovanými ekonómami výrazné rozpory v názoroch na štátny rozpočet. Samozrejme, nebudeme mať rovnaké postoje na mnohé otázky a sú jasné vymedzenia, ktoré nás rozlišujú. Ale v tom základnom pohľade na ekonomiku a rozpočtovú politiku sa tieto rozdiely stierajú. Keď komunikujem s ministrom Českej republiky, sociálnym demokratom Sobotkom, tak vysvitne, že on síce nerobí všetko ako my, ale má to isté základné smerovanie – nastolenie rozpočtovej disciplíny. Bol som nedávno na kongrese odborového združenia pracovníkov verejnej správy. Vystúpila na ňom podpredsedníčka ich partnerskej organizácie z Prahy a povedala: „Vy máte rovnaké problémy ako my v Čechách bez ohľadu na to, že je u vás pravicová vláda a u nás sociálnodemokratická.“ Aj reformy, ktoré teraz robí Gerhard Schröder v Nemecku, sú veľmi blízke našim. Zväčšujú sa však rozdiely medzi Českou a Slovenskou republikou v náš neprospech. Pritom my sme vyšli zo spoločného východiska. Prečo? V. Tvaroška: Česká republika bola v rámci federácie vždy vyspelejšia, sila ekonomiky bola vyššia ako na Slovensku. Najjednoduchšie to vidno na kurze českej a slovenskej koruny, podľa ktorého je česká ekonomika výkonnejšia a efektívnejšia o 28 percent. Možno ten rozdiel nemusel byť dnes až taký veľký, keby tesne po rozdelení spoločného štátu nešla slovenská ekonomika zlým smerom, zatiaľ čo v Česku deregulovali ceny energií, priťahovali zahraničných investorov, ktorí potom tam urobili okolo seba určitú bázu. My sme to obdobie prespali. To, čo Česi robili už v roku 1993, my sme s tým začali o päť rokov neskôr. To meškanie cítiť, je drahé, nepríjemné a ešte nás bude niekoľko rokov bolieť. A pokiaľ ide o poľnohospodárstvo? V. Tvaroška: Do toho rezortu pôjde v budúcom roku o šesť miliárd korún viac ako v roku 2003. Ide o neuveriteľne výrazný nárast, vinou ktorého máme málo peňazí pre školstvo a zdravotníctvo. Hovorím otvorene, nie je to rozhodnutie Dzurindovej vlády. Toto rozhodnutie urobili v Bruseli. Musíme sa pripojiť k spoločnej poľnohospodárskej politike, ktorú osobne považujem za mimoriadne zlú a škodlivú z pohľadu slovenskej ekonomiky a verejných financií. Priznajte, že štátny rozpočet na budúci rok ide najmä proti ľuďom s najnižšími príjmami. V. Tvaroška: Takéto tvrdenia ma veľmi prekvapujú. Ak ktosi doplatí na štátny rozpočet a možno aj na daňovú reformu, tak je to suverénne stredná vrstva s príjmami od 11 do 20 tisíc korún. Pritom ide najmä o voličov súčasnej vládnej koalície. Napriek tomu vláda k reformám pristúpila. Ak má niekto 10-tisícový plat, tak na tom ešte zarobí. Prerobí ten, kto má príjem nad 15 tisíc, ale v strednodobom horizonte na tom bude lepšie. Viem, že napríklad nový zákon o sociálnom poistení je náročný pre ľudí, ktorí sú tesne pred odchodom do penzie. Päťdesiattisíc občanov to bude mať naozaj komplikované, ale automatický valorizačný mechanizmus, ktorý sa s týmto zákonom schválil, je mimoriadne pozitívny aj pre nich. Poslanci už nebudú rozhodovať o raste dôchodkov. Ten už bude automaticky závisieť od inflácie a od vývoja nominálnych miezd O tom možno vážne pochybovať. Súčasťou reformy je aj presun daňového zaťaženia z priamych daní na nepriame ako DPH. Vy hovoríte len o priamych daniach, ale ak berieme do úvahy celý spotrebný kôš, teda navýšenie cien za potraviny, energiu atď, potom nato doplatia aj tí pod 10 tisíc korún. ???

Vráťme sa k sociálnemu poisteniu. Čo to bude znamenať v praxi? V. Tvaroška: Ak sa naplní scenár rozpočtu a strednodobý scenár rozvoja ekonomiky na roky 2005 a 2006, tak reálne dôchodky vzrastú o tri, možno aj o niečo viac percent. Prijatý valorizačný mechanizmu to garantuje. Áno, tento rok bol nepríjemný. Bol to však rok povolebný, keď sa to všeobecne očakávalo. V budúcom roku počítame s infláciou vo výške 7,5 percenta a rastom dôchodkov o 7,5 až 8 percent. Pôvodne som očakával, že nás ešte v roku 2004 čaká reálny pokles dôchodkov. Dnes to vyzerá na drobný nárast. Ako na tom bude zdravotníctvo? Slovensko je na poslednom mieste medzi prístupujúcimi krajinami, pokiaľ ide o výdavky na školstvo. Je to iba 0,7 percenta HDP. Pritom v Európskej únii je to nad jedno percento. V. Tvaroška: V obidvoch rezortoch je málo peňazí a míňajú sa neefektívne. Podiel prostriedkov vydávaných zo štátneho rozpočtu na zdravotníctvo je však nad priemerom OECD, v školstve je to pod priemerom. Verím, že doň budeme dávať viac peňazí, ale predtým v školstve musí prebehnúť reforma. V budúcom školskom roku bude na našich základných školách o 3,5 percenta menej žiakov. Tak treba peniaze prerozdeliť. Školský systém je veľmi neefektívny, preto potrebuje veľa peňazí. V druhej polovici volebného cyklu je vláda pripravená dať do tohto rezortu viac. Má to aj vo svojom programe. Reformy sa musia urobiť v prvej polovici volebného cyklu. V druhej polovici by už občania mali pocítiť ich pozitívny vplyv. Koalícia je homogénna vo všetkých záležitostiach ekonomiky. Menej je to v pohľade na ideológiu, čo ohrozuje aj reformy. Neobávate sa znova efektu Miklošovho volebného cyklu, keď sa najprv tri roky uťahujú opasky a potom sa pred voľbami celkom uvoľnia? V. Tvaroška: Aj vinou tohto cyklu nemal pán Hajnovič jednoduché pôsobenie na ministerstve financií. Pred voľbami mali politici väčšie slovo ako minister financií. Výsledkom bol vysoký deficit, nerobili sa deregulácie cien, reálne mzdy rástli nad možnosti slovenskej ekonomiky. To sa nedalo dlhodobo udržať. V roku 2002 sa nerobili všetky veci v ekonomike tak, ako by sa mali. Čísla však boli podstatne miernejšie ako v roku 1998. Ministerstvo pred šiestimi rokmi nedokázalo splácať svoje záväzky. Úrokové sadzby vyleteli nad 30 percent. Verejné financie boli v rozklade, hrozil kolaps. Musela nasledovať veľmi výrazná reštrikcia. Dnes je reštrikcia rádovo nižšia, ale bude sa robiť aj v roku 2004. Potom v rokoch 2005 a 2006 nebudú dôvody na to, aby sa tzv. volebný cyklus opakoval. Najväčší problém nám robí konsolidácia fiskálneho deficitu a paralelne s ňou sa musí robiť zvyšovanie regulovaných cien. Je to nepríjemné, nik by to nechcel robiť súčasne. Záležitosti ohľadne cien plynu a elektriny sa však v blízkej budúcnosti doriešia. F. Hajnovič: Štátny rozpočet je vždy vyjadrením určitej politiky. Pokiaľ ide o pojem volebný cyklus, tak je dôležité, aby nedochádzalo k labilite politického správania. Slovensko bude od budúceho roku už pod dohľadom Európskej únie. A keďže chceme ísť do menovej únie, zmenia sa aj podmienky pre zneužívanie politickej moci. Našťastie, nebude to už také jednoduché. Ako jedna z najväčších výhod pre zahraničných investorov na Slovensku sa oficiálne uvádza lacná pracovná sila. Je to správne? V. Tvaroška: Iste, Slovensko má výhodu v lacnej pracovnej sile, ale to nie je dlhodobo udržateľné. Nemožno však ľahko skočiť do obdobia, keď budeme mať kvalifikovanú a dobre platenú silu. Tento proces musí trvať istý čas. Potom bude na Slovensku vyššia životná úroveň. Volkswagen sem prišiel pred desiatimi rokmi aj pre lacnú pracovnú silu. Odvtedy sa však z roka na rok zvyšuje pridaná hodnota. To isté bolo v Trnave s firmou Sony. F. Hajnovič: Pridávanie zvýšenej hodnoty v investíciách je samozrejme proces a trvá istý čas. Nedá sa preskočiť. Treba preto podporovať sofistikovanejšiu prácu. V Trnave, pokiaľ viem, v súvislosti s výstavbou francúzskej automobilky idú podporovať aj rozvoj univerzity. Proces dozrievania našej pracovnej sily treba prekonať a to čím najrýchlejšie. My však už dnes môžeme ponúknuť vysoko kvalifikovanú pracovnú silu. V. Tvaroška: Hovorí sa to, ale nemyslím si, že máme super kvalifikovanú silu. Rozhodne nie je dokonalá, ani najefektívnejšia na svete. Porovnanie jej ceny je však pre zahraničných investorov stále veľmi atraktívne. Súhlasím, že by sme mali dávať do školstva viac. V tomto roku bol výrazný nárast peňazí do tohto rezortu. Situácia sa zopakuje aj v budúcom roku. V Európskej únii 44 percent mladých ľudí z jednotlivých ročníkov študuje na vysokých školách. U nás to bude budúci rok 42-43 percent. To tu nikdy nebolo. Čo urobí vláda, aby zastavila únik mladých, schopných ľudí? Idú študovať do Prahy, ale potom tam ostávajú alebo odchádzajú ďalej na západ. V. Tvaroška: Za kľúčový problém pokladám, že Slovensko dáva do vzdelania ľudí obrovské peniaze a potom tí najschopnejší odchádzajú. Čo môže urobiť vláda je to, čo sa usiluje urobiť – podporovať ekonomický rast, priťahovať investorov, ktorí budú ťahať hore aj životnú úroveň. Naozaj, pred štyrmi – piatimi rokmi tu neboli slušné zahraničné firmy, ktoré by mohli ľudí dobre zaplatiť. Na druhej strane poznám viacerých mladých, ekonomicky vzdelaných ľudí, ktorí boli ,,vonku“, teraz sa vracajú na Slovensko a úspešne vďaka svojim skúsenostiam pracujú napríklad v bankách. Aj po vstupe Írska do Európskeho spoločenstva najprv odtiaľ mladí ľudia masovo odchádzali, no potom sa vracali a stali sa určitou lokomotívou v rozvoji celej krajiny. A Írsko je z mnohých dôvodov vzorom pre Slovensko. Aj v tomto prípade. Končí sa etapa, keď štát má na niečo nejaký vplyv. Už mu takmer nič nepatrí, lebo všetko je v súkromných rukách. Ministerstvo financií vytvára len podmienky na prísun investícií. Napriek tomu, nemal by štát čosi urobiť pre to, aby sa investície nesústreďovali iba v Bratislave či na západnom Slovensku? V. Tvaroška: Bratislava bude vždy centrom hospodárskeho rozvoja, bude tu aj vždy najvyššia životná úroveň. Nepoznám štát, kde by hlavné mesto nemalo takéto postavenie. Nesúhlasím však s tým, že sa regionálne rozdiely od západu na východ prehlbujú ako nikdy predtým. Je to klišé. Najnovšie štatistiky priniesli prekvapujúce čísla o tom, ako sa napríklad úspešne rozvíja košický región. Tam je podstatne vyššia dynamiky zamestnanosti aj priemernej mzdy ako napríklad v Nitre. Regionálny vývoj je zaujímavý a bude závisieť najmä od ľudí, ktorí v týchto regiónoch žijú. Nesúhlasím. Berlín či Bonn v Nemecku, Rím v Taliansku a napokon aj Washington v Spojených štátoch sú hlavnými mestami, ale žiadnymi takými výraznými ekonomickými centrami ako Bratislava pre Slovensko... V. Tvaroška: Som rád, že ste vyvrátili môj argument. Nechcel som však hovoriť iba o hlavných mestách, ale vôbec o silných regiónoch. A práve v Taliansku sú regionálne rozdiely extrémne veľké napriek tomu, že už tridsať rokov nehovoria o ničom inom ako o regionálnej politike. Podobne aj rozdiel medzi New Yorkom a Severnou Dakotou je určite väčší ako medzi Bratislavou a povedzme Šarišom. Stále sa u nás hovorí o vzostupných makroekonomických krivkách rozvoja ako rast HDP. Súčasne, na rozdiel napríklad od Čiech, na Slovensku klesá výška reálnej mzdy, čo je paradox. Vo všeobecnosti hovoríte o navýšeniach tých alebo iných čísel. Spomínali ste napríklad nárast počtu študentských miest. Faktom je, že keď zoženie nejaká vysoká škola v Lučenci 1000 zapísaných študentov, dostane za to také isté peniaze ako etablovaná vysoká škola v Bratislave alebo Košiciach, pretože vysoké školy sú platené podľa počtu študentov. Za jedného študenta dostanú paušálne tie isté peniaze. Výsledkom je nárast pendlujúcich profesorov na dôchodku, počtu čerstvo založených vysokých škôl a pokles úrovne vzdelania na Slovensku. Nevidíte situáciu na Slovensku predsa len priružovo? V. Tvaroška: Ja nijaké zázraky nesľubujem. Iba hovorím, že na Slovensku je dnes zdravý, štvorpercentný rast HDP, o ktorom som presvedčený – tak ako väčšina ekonómov –, že bude pokračovať. A to aj v situácii, keď v Nemecku, Francúzsku či v Taliansku zaznamenávajú hospodársky pokles a v Česku majú rast možno na polovičnej úrovni. To sú reálne čísla a nie zázrak. Nesľubujem, že tento rast bude sedempercentný a rast reálnych miezd desaťpercentný. Ani nie osempercentný, ktorý tu bol v polovici 90. rokov a bol evidentne umelý a dlhodobo neudržateľný. To, čo som povedal v úvode však platí: Slovensko bude mať dlhoročný rast medzi štyrmi a piatimi percentami. F. Hajnovič: Škoda, že už musíme skončiť, lebo práve teraz sa rozbehla diskusia o podstate veci. Jeden problém je dostať peniaze z verejných rozpočtov do súkromného sektora, kde vznikajú rozvojové podnety. Druhým problémom je, že peniaze z rozpočtu treba nasmerovať do jasne cielených programov, ktoré založia rozvoj v príslušnej oblasti. Nie je problém s výškou dotácií pre poľnohospodárov, ale s ich presunom do tohto rezortu. Nie je problém s výškou výdavkov pre vysoké či základné školy, ale s cieleným presunom peňazí na školy. Toto by sa malo riešiť spolu s otázkou verejných prostriedkov. Besedu zaznamenal Jozef Lysý