Úsilie o oživenie gréckej starovekej kultúry

Delfy, vzdialené150 kilometrov od Atén, boli kedysi považované za pupok sveta. Dôvodom bol okrem iného fakt, že tu sídlila vraj najvierohodnejšia veštiareň, ktorá bola podľa legendy zasvätená bohyni Zeme, Gaji.
Počet zobrazení: 966

Delfy, vzdialené150 kilometrov od Atén, boli kedysi považované za pupok sveta. Dôvodom bol okrem iného fakt, že tu sídlila vraj najvierohodnejšia veštiareň, ktorá bola podľa legendy zasvätená bohyni Zeme, Gaji. Jej syn, had Pytón, podľahol ochrancovi múz bohovi Apolónovi, synovi Dia, ktorý sa v podobe delfína dostal z Kréty na pevninu, hada zabil a prevzal posvätné žezlo. Podľa legendy sem priviedol gréckych námorníkov, a tak sa začal rozmach Delf. V staroveku boli Delfy dejiskom Pýthiiných hier, počas ktorých sa okrem iného súťažilo aj v oblasti umenia – poézie, hudby a divadla. Zachrániť kultúrne dedičstvo Delf a obnoviť pôvodný význam tohto mesta tak, aby sa opäť stalo intelektuálnym centrom, to si dalo za cieľ Delfské európske kultúrne centrum, ktoré v roku 1960 založil Konstantinos Karamanlis. Nadväzoval na myšlienku známeho gréckeho básnika Angelosa Sikelianosa a jeho manželky, ktorí s cieľom obnoviť starovekého ducha Delf usporiadali v roku 1927 Delfský festival, ktorý mal vzbudiť záujem o delfské kultúrne dedičstvo. Vďaka príspevku Európskej komisie sa Delfskému európskemu kultúrnemu centru podarilo postaviť moderné konferenčné centrum, ktoré každoročne organizuje mnohé kultúrne a vedecké podujatia, na ktorých sa schádzajú umelci a vedci z celého sveta. Azda najznámejšou aktivitou sú medzinárodné sympóziá starovekej gréckej drámy, ktoré sa v centre konajú od roku 1985. Sympózium pozostáva z niekoľkých častí – najväčšej pozornosti sa teší, samozrejme, tá divadelná, ktorá ponúka adaptácie gréckej drámy, pričom mnohokrát ide o novodobé svetové premiéry. Divadelnú časť sprevádzajú semináre a sympóziá, na ktorých si vedci z celého sveta vymieňajú poznatky týkajúce sa tejto disciplíny, ako i skúmajú vplyv starovekej drámy na súčasné divadelné umenie. Centrum ďalej usporadúva medzinárodné hudobné sympóziá, ktoré sa zaoberajú úlohou hudby v starovekom Grécku. Na jednom z týchto hudobných sympózií v roku 1996 predstavili aj svetový unikát – Hydraulis, staroveký organ, ktorý sa podarilo zrekonštruovať práve vďaka podpore Delfského európskeho kultúrneho centra. Centrum sa angažuje aj v ďalšej oblasti, ktorá hrala v starovekom Grécku významnú úlohu – sochárstve. V roku 1994 bol v rámci medzinárodného sochárskeho festivalu slávnostne otvorený Park sôch, kde jedenásti najznámejší európski sochári, venujúci sa téme starovekého Grécka, stvorili jedenásť sôch s touto tematikou. Park sa od tých čias rozrastá o umelecké diela, ktoré vznikajú v rámci programu centra, ktoré pozýva do Delf každoročne tvoriť vybraných umelcov. Samozrejme, nemôžu chýbať ani aktivity týkajúce sa gréckej literatúry. Semináre starovekej gréckej literatúry a kultúry každý rok prilákajú do Delf učiteľov gréčtiny, filológov a prekladateľov, ktorí sa tu zdokonaľujú v gréckom jazyku a vypočujú si prednášky najznámejších vedcov zaoberajúcich sa starogréckou literatúrou. Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984