Knihy

Slávny román Gabriela Garcíu Márqueza Láska v čase cholery učaroval mnohým a zdá sa, že i Petrovi Michalovičovi. Ten sa najprv pokúšal so svojím čitateľským zážitkom podeliť (či vyrovnať) spolu so svojimi študentmi. A keď ho to nie celkom uspokojilo, rozhodol sa napísať vlastnú knihu o knihe. Dal segno al Fine (Od znaku do konca, termín hudobného pojmoslovia) s podtitulom Románové podoby Erosa je akýmsi sprievodcom Márquezovým románom. Michalovič okrem samotného „prerozprávania“ jeho príbehu, ponúka množstvo priamych či voľnejších asociácií a úvah ním inšpirovaných. Ani pevná dejová os Lásky v čase cholery však nemusí zachrániť čitateľa pred utopením sa v záplave sekundárnych citátov (spravidla dokonca dvojjazyčných), či niekde menej, niekde viac vydarených interpretácií, ktoré miestami hraničia so samoúčelnou exhibíciou. Tým, ktorí Márqueza nečítali, chuti do neho asi nedodá. Asi ju však ani nepokazí tým, ktorých navždy uchvátil príbeh až na konci života naplnenej celoživotnej lásky Florentina Ariza k Fermine Dazovej. Nič nie je nemožné – nie je len názov knihy Toma Butler-Bowdona, ale podľa všetkého aj leitmotív vydavateľstva Metafora, ktoré knižku prinieslo na knižný trh. To potenciálnym čitateľom sľubuje veselé i vážne publikácie pozitívnej literatúry, ktoré pomôžu zariadiť si pohodlnejší život, poradia, ako uspieť v láske, v práci... Ktorým z nich má však človek veriť? Práve Butler-Bowdonova kniha má v tejto dileme ľuďom náchylným hľadať jedinú možnú cestu k úspechu či prosperite v takomto type „príručiek“. Autor predstavuje päťdesiat diel s označením „naj“, aké kedy boli v tomto žánri napísané – počnúc Bibliou, antickými mysliteľmi až po súčasných populárnych autorov, Paula Coelha nevynímajúc. O každom diele sa čitateľ, obmedzený autorovým výberom, dozvie to „najdôležitejšie“, prečíta si tie „naj“ myšlienky, nájde tie správne podnety. Tomu, kto číta takýto druh „povzbudivo-pozitívnej“ literatúry, táto kniha pravdepodobne pribudne do domácej knižnice, kto nie – knihu založí pekne naspäť do regálu v kníhkupectve. Etnické čistky – takmer kľúčový pojem 20. storočia. Na území bývalej Juhoslávie i v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, v Afrike sú celé populácie vyvražďované alebo vyháňané z území, na ktorých žili dlhé storočia. Čistky sa uskutočňovali a naďalej uskutočňujú z dôvodu odlišnej rasy, pohlavia, triednej príslušnosti, sexuálnej preferencie a náboženstva. Kniha Andrewa Bell-Fialkoffa Etnické čistky moderního věku (vydavateľstvo Práh) sa v prvom rade zaoberá hľadaním odpovedí. Nemenej dôležitý je preto pre čitateľa historický prehľad etnických čistiek, poznanie, že napriek súčasným názorom majú dlhý rad historických predchodcov. Autor poukazuje, ako sa čistky spájajú so zmenami kolektívnej identity a sleduje ich premeny od nábožensky motivovaného vyháňania v stredovekej Európe a na Blízkom východe až k etnicky orientovanému vyháňaniu za našich čias. Hľadá odpovede na otázku, prečo sa rozmohli najmä v súvislosti s pádom komunizmu.