Prejavy rasizmu sa ma už nedotknú
Emery Lembakoali, hráč AŠK Inter Bratislava Ako vnímaš problém rasizmu? - Rasizmus nie je normálny, nevidím dôvod, aby niekto posudzoval človeka podľa farby pleti alebo náboženstva. Ak je niekto iný, nevidím dôvod, prečo by som ho mal pre to považovať za menejcenného. Žiješ na Slovensku už niekoľko rokov, mal si možnosť spoznať Slovákov bližšie. Myslíš si, že sme tolerantní? - Môj osobný názor je taký, že niektorí ľudia, s ktorými sa stretávam, sú málo tolerantní. Najmä tí, čo ma nepoznajú. Pravdepodobne je to tým, že Slovensko bolo dlho zatvorenou krajinou a nemali možnosť stretnúť ľudí z iných krajín. Teraz, keď bežne na ulici stretnú niekoho, kto má inú farbu pleti, kto je iný ako oni, sú nedôverčiví a pozerajú sa na človeka čudne. Aké sú tvoje skúsenosti s prejavmi rasizmu? - Aj napriek tomu, že tu žijem niekoľko rokov, dodnes som sa, našťastie, neocitol v situácii, aby som sa stretol s rasizmom. Možno je to preto, že sa veľmi nezdržiavam na nebezpečných miestach. Po tréningoch sa stretnem s manželkou, ideme na nákupy a potom domov. A keďže cestujem autom, cítim sa bezpečne. Na druhej strane, ani by som nikdy nešiel na miesta, o ktorých viem, že sa na nich stretávajú neonacisti. Nikdy by som napríklad nešiel v noci po Petržalke. Mám tu však veľa kamarátov černochov, ktorí často chodia na rôzne miesta, navštevujú aj mnohé podniky a majú niekoľko skúsenosti s rasizmom. Neonacisti po nich pokrikovali a niektorých aj zbili. Vždy, keď som niekam prišiel, bol som stredobodom pozornosti. Veľa ľudí prišlo ku mne a našli si nejaký dôvod na to, aby sa mohli so mnou rozprávať. Bol som pre nich iný, ale v tom dobrom zmysle slova. Takéto situácie sú príjemnou skúsenosťou pre mňa, pretože tí ľudia boli ku mne veľmi milí a dobre som sa s nimi porozprával. Nepríjemne mi je iba vtedy, keď som niekde a všetci sa pozerajú stále iba na mňa a sústreďujú sa na všetko, čo robím. Určite si sa však nemohol vyhnúť rasistickým prejavom ako futbalista počas zápasov... - Áno, na začiatku to bolo ťažké. Nechápal som, prečo na mňa len preto, že som černoch, reagovali ľudia z publika rôznymi rasistickými pokrikmi či napodobňovali opice. Dokonca na mňa hádzali aj banány. S častými prejavmi rasizmu som sa stretol najmä na štadióne Slovana. Nikdy som to predtým nezažil. Ani vo Francúzsku, kde som predtým žil niekoľko rokov. Vtedy sa ma to veľmi dotklo, teraz to už neberiem tak osobne a sústreďujem sa na zápas. Som rád, že sa uskutočňujú podujatia, ako je futbal proti rasizmus, je to dobrá akcia. Zúčastnil som sa na podujatiach, ktoré organizoval Slovenský futbalový zväz spolu s Ľuďmi proti rasizmu a inými organizáciami. Myslím, že je dobré robiť takéto akcie, pokiaľ tu ešte nie je veľa hráčov tmavej farby pleti. Ako hodnotíš aktivity Ľudí proti rasizmu? - Ja vás môžem iba pochváliť za to, že sa rasizmom zaoberáte. Nemuseli ste si ho všímať, ale išli ste do toho a už teraz vidno nejaké zmeny, ktoré ste urobili. Dúfam, že vaše aktivity budú pokračovať a aj ja sa rád zúčastním na nejakom podujatí, ak ma zavoláte. Čo by si nám zaželal? - Želám vám, aby ste videli vo svojej práci ovocie, ako sa hovorí, a aby sa k vám pridalo čo najviac ľudí, ktorí vám pomôžu zapojiť do činnosti všetky regióny Slovenska.
