Ženy si zaslúžia rovnosť príležitostí

Na antidiskriminačný zákon, ktorého prijatie je na Slovensku pre nesúhlas Kresťanskodemokratického hnutia zložité, čakajú aj ženy. Mal by totiž okrem iného aj garantovať rovnosť príležitostí medzi mužmi a ženami. Organizácie, ktoré združujú ženy, volajú po skutočnej, nielen formálne deklarovanej rovnoprávnosti mužov a žien, po spravodlivom rozdelení ekonomickej a politickej moci medzi obe pohlavia, po demokracii a po rovnakých možnostiach vo všetkých oblastiach života. Prvýkrát odznela zásada Ľudské práva sú aj ženské práva na Všeobecnej konferencii o ľudských právach OSN, ktorá sa uskutočnila v roku 1993. O dva roky neskôr ženy na 4. svetovej konferencii o ženách v Pekingu vypracovali Pekinskú akčnú platformu: rodová rovnosť ako hlavný cieľ ženského hnutia, 12 problematických oblastí, ktoré si vyžadujú prioritné konanie, ak sa má dosiahnuť zlepšenie života žien a posilnenie ich postavenia v oblastiach: ženy a chudoba, vzdelávanie žien a príprava na povolanie, ženy a zdravie, násilie na ženách, ženy a ozbrojené konflikty, ženy a hospodárstvo, ženy v mocenských a rozhodovacích štruktúrach, inštitucionálne mechanizmy na zlepšenie života a postavenia žien, ľudské práva žien, ženy a médiá, ženy a životné prostredie, ženy v detstve a dospievaní. Snahou žien je, aby sa všade uplatňovalo rodové hľadisko (gender mainstreaming). Ide o ideový základ rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí mužov a žien a tento termín zaznel prvýkrát na 3. svetovej konferencii o ženách v Nairobi, ktorá sa uskutočnila v roku 1985. Rovnosť príležitostí žien a mužov zahŕňa otázky súvisiace s postavením žien, ale tiež postavenie mužov v spoločnosti a vzájomné (mocenské) vzťahy oboch pohlaví. Rodová rovnosť a rovnosť príležitostí je podmienkou začlenenia Slovenska do európskych štruktúr. Cieľom politiky rovnosti príležitostí mužov a žien sú rovnaké možnosti, práva a povinnosti mužov a žien vo všetkých oblastiach života, rovnaký podiel vplyvu a moci medzi mužmi a ženami, rovnaké podmienky a príležitosti pre ženy a mužov – pracovné podmienky, odborný rast, rovnaký prístup chlapcov a dievčat, mužov a žien ku vzdelávaniu, realizácii osobných ašpirácií, záujmov a talentu, zodpovednosť za prácu v domácnosti, starostlivosť o deti. Na to, aby sa uplatnila rovnosť príležitostí, je potrebný politický záväzok vlády a parlamentu, inštitucionálne zabezpečenie (na centrálnej úrovni vlády a parlamentu) a taktiež aj adekvátne ľudské a finančné zdroje. Ženy nie sú spokojné aj napriek tomu, že ich práva sú deklarované a rovnoprávnosť mužov a žien je zachytená v legislatíve. V realite sa ženské práva mnohokrát nedodržiavajú alebo prekračujú. Aj v krajinách EÚ pretrváva rodová nerovnosť Princíp rovnosti príležitostí žien a mužov je zakotvený v opatreniach prijímaných inštitúciami Európskej únie. V roku 1957 sa Európska únia zaviazala Rímskou zmluvou uplatňovať, že ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu. Za prvý dôležitý legislatívny čin v právnych textoch európskeho spoločenstva možno považovať jej čl. 119, ktorý zaviedol princíp rovnakej odmeny za rovnakú prácu pre ženy a mužov. Amsterdamská zmluva z roku 1997 zaznamenala prelom, pretože vďaka nej sa stala podpora rodovej rovnosti jednou z úloh EÚ a organickou súčasťou všetkých jej opatrení a programov. Okrem definície rovnosti mužov a žien zaručuje elimináciu nerovností vo všetkých činnostiach spoločenstva a navrhuje prijímanie vhodných opatrení na boj proti diskriminácii založenej na príslušnosti k pohlaviu. V oblasti platenej práce má únia niekoľko smerníc, ktoré súvisia s odmeňovaním za prácu, zamestnávaním a odborným výcvikom, sociálnym zabezpečením a podobne. V polovici roku 2003 Európska komisia pripravila text návrhu všeobecnej smernice o rovnosti rodov v oblasti práce, ale obsahuje aj princíp vyváženej účasti žien v rozhodovacích procesoch a podobne. Európska zmluva o ľudských právach z roku 2000 má neistý právny status, zmieňuje sa o diskriminácii žien, ale nedostatočne. CEDAW (Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, 1981) zabezpečuje právo na rovnaký prístup žien a mužov k politickému životu, vzdelaniu, zamestnaniu, reprodukčným právam. Na Slovensku má účinnosť zákona prednosť pred národným právom. Aj v členských krajinách EÚ je ešte v určitých oblastiach života vnímaná a priznaná pretrvávajúca rodová nerovnosť. Ženy nesú zodpovednosť za 80 percent domácich prác, a to aj vtedy, ak sú zamestnané (výnimkou sú severské krajiny). Zamestnanosť žien je vo všeobecnosti nižšia a sú slabšie platené. Pokiaľ ide o násilie, asi 20 percent žien v EÚ zažilo niektorú z jeho foriem. Európska komisia vymedzila Rámcový náčrt stratégie EÚ v oblasti rovnosti rodov na roky 2001 - 2005 ako základ na vytváranie legislatívnych predpokladov a realizáciu konkrétnych akcií v hlavných oblastiach, v ktorých dochádza k diskriminácii na základe rodu. Ide o tieto oblasti: ekonomický život, politická participácia a reprezentácia, sociálne práva, ľudské práva a občiansky život a rodové roly a stereotypy. Slovenské ženy chcú zarábať viac Na začiatku 90. rokov sa objavili nové a odhalili dosiaľ skryto existujúce problémy s reálnym dosahom na život žien: dlhodobá nezamestnanosť žien, feminizácia chudoby, pretrvávanie nerovnakého odmeňovania žien za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty, prípady diskriminácie po návrate z materskej dovolenky, sociálne a ekonomické znevýhodnenie starších žien, vidieckych žien, rómskych žien a nedostatočné politické zastúpenie žien. Okrem toho slovenské ženy trápia aj vnútrorodinné problémy: nepomer neplatenej práce v domácnosti tradične delegovanej na ženy, nedostatok finančných prostriedkov, nedostatok času, stres, zdravotné problémy, domáce násilie i nadmerné požívanie alkoholu. Na zlepšenie práv žien by sa mali zabezpečiť rovnaké možnosti, práva a povinnosti mužov a žien vo všetkých spoločných oblastiach života, možnosť plnohodnotného prežitia individuálneho života (tak mužského ako ženského), možnosť rovnakého ekonomického zabezpečenia pre ženy i mužov a rovnaký prístup chlapcov a dievčat, mužov a žien k vzdelávaniu, k realizácii osobných túžob a záujmov. Slovenské ženy čakajú predovšetkým na rovnako platenú prácu, pretože v súčasnosti zarábajú v priemere len niečo vyše 70 percent z mužského platu a chcú sa primerane podieľať na verejnom a politickom živote. Na Slovensku sa rodovou rovnosťou a rovnosťou príležitostí mužov a žien na úrovni decíznych či zákonodarných orgánov zaoberajú dva orgány, ktoré sú súčasťou Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR: Koordinačný výbor pre problematiku žien vznikol v roku 1996 ako poradný, koordinačný a iniciatívny orgán vlády SR. V rámci výboru boli zriadené expertné skupiny pre jednotlivé oblasti (vzdelávanie a výskum, zamestnanie, sociálnu politiku a mocenské postavenie). V roku 2001 sa výbor stal poradným orgánom ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a o rok sa tajomníčka výboru stala zamestnankyňou odboru rovnosti príležitostí. Z formálne nadrezortného orgánu sa stal rezortným útvarom prakticky bez kompetencií. Na vládnej úrovni možno hovoriť o nedostatočnej zodpovednosti za politiku rovnosti rodov. Odbor rovnosti príležitostí založili v roku 1999. Niekoľko zamestnankýň má na starosti monitorovanie dodržiavania občianskych a ľudských práv žien a navrhovanie koncepčného, legislatívneho a inštitucionálneho zabezpečenia rovnosti príležitostí žien a mužov. Jeho aktivity sú definované prakticky ako celá antidiskriminačná oblasť a vzhľadom na to má nedostatočné personálne krytie. V roku 1997 bol prijatý Národný akčný plán pre ženy, hlavný programový dokument vlády SR s cieľom zlepšiť postavenie žien v SR v časovom horizonte 10 rokov. Na posilnenie politík rovnakých príležitostí vznikol v roku 2000 Národný plán zamestnanosti. O rok neskôr prijatá Koncepcia rovnosti príležitostí žien a mužov. Jej hlavným cieľom je aplikácia rovnosti príležitosti mužov a žien vo všetkých sférach života slovenskej spoločnosti, ako súčasť dodržiavania základných ľudských práv a slobôd. Komisia žien, ktorá pracovala pri Výbore NR SR pre ľudské práva a menšiny v rokoch 1998– 2002, bola prakticky neznáma. Toto volebné obdobie funguje v parlamente Výbor pre ľudské práva, národnosti a problematiku žien. V máji 2003 sa prvýkrát zišla aj novokonštituovaná Komisia pre rovnosť príležitostí a postavenie žien pri tomto výbore, zostavená z expertiek a reprezentantiek ženských a ľudskoprávnych NGO. Ženy veria, že ich účasť na politickom a verejnom živote sa čoskoro zvýši. Aby sa dodržiavanie medzinárodných záväzkov SR stalo samozrejmosťou, treba vytvoriť orgán na ich kontrolu. Taktiež by mal vzniknúť inštitút ombudsmanky a Rada vlády pre rovnosť príležitostí ako výkonný orgán pre túto oblasť. Ženy by potrebovali aj zákon o rovnosti príležitostí. Posilniť by sa mali z finančnej, rozhodovacej, personálnej stránky už existujúce inštitúcie s jasne definovanou zodpovednosťou a právomocami. Problém rodovej nerovnosti by sa mal monitorovať a veľkú pozornosť treba venovať aj zvyšovaniu informovanosti verejnosti, iniciovaniu kampaní na zvýšenie povedomia o rovnosti príležitostí mužov a žien. Európska budúcnosť Slovenska je nádejou aj pre reálne dodržiavanie ľudských práv žien..