Slovenská SPD. Kedy?

Na tom, že som sociálny demokrat, nie je nič výnimočné, s takouto politickou orientáciou tu samozrejme nie som sám. A sám tu nepochybne nie som ani s otázkou, kedy budeme môcť na Slovensku voliť štandardnú sociálnodemokratickú stranu so všetkým, čo k nej patrí. Stranu, ktorá sa bude podľa týchto hodnôt správať a bude mať relevantné postavenie na politickej scéne. Túto otázku som si v posledných dňoch kládol častejšie. Tri dni som totiž strávil na sneme Sociálnodemokratickej strany Nemecka. Dva hlavné dojmy, ktoré som si zo snemu odniesol, robia z tejto strany príklad hodný nasledovania. Po prvé, táto strana žije diskusiou a to v miere, akú som predtým nezažil. Ten neuveriteľný zápal a odhodlanie, s akými delegáti snemu viedli sčasti ťažké a kontroverzné programové diskusie, jasne demonštrovali, že členovia tejto strany svojou politikou žijú a sú pripravení sa za ňu pobiť. Po druhé, profesionálna verejná prezentácia. Presvedčenie, že bez intenzívnej a profesionálnej verejnej komunikácie strana nemá šancu na úspech, patrí v SPD k absolútnym samozrejmostiam. A podľa toho tejto stránke politiky venuje patričnú pozornosť, energiu a zdroje. Prečo to všetko spomínam? SPD má 140 rokov a v týchto týždňoch a mesiacoch sa nachádza v jednom z najkritickejších období svojej histórie. Ako hlavná vládna strana, konfrontovaná s hlbokými ekonomickými problémami krajiny, je nútená robiť reformy, ktoré jej členská základňa a jej tradičné voličstvo nedokážu stráviť bez žalúdočných kŕčov. Za tento rok odišlo z SPD okolo tridsaťtisíc členov a verejná podpora sa dostala na historické minimum 25 percent. Napriek tomu, že sa na sneme viedli skutočne kontroverzné diskusie o obsahu a podstate politiky SPD, nikomu nenapadlo sledovať cieľ vytvorenia neprekonateľného rozkolu v strane, zvrhnutia jej vedenia či jej prípadného rozdelenia. Pretože všetci vedia, že ich spájajú spoločné politické hodnoty a presvedčenie, a takisto vedia, že reálne presadzovať ich budú môcť len spoločne, v jednej silnej strane. A to nás privádza do neutešenej sociálnodemokratickej reality Slovenska. O tom, že toto politické prostredie je v kríze i o príčinách tohto stavu, by sa dalo diskutovať donekonečna. Skúsme teda takto. Spoločné hodnoty a presvedčenie ako hybná sila politiky strany, silné programové a odborné zázemie, uvedomenie si, že sila je v jednote a nie v žabomyších vojnách v stranách pohybujúcich sa na hrane politickej bezvýznamnosti a nakoniec profesionálna verejná prezentácia. Čo z týchto podmienok a predpokladov politického úspechu bolo a je splnené v prípade slovenskej sociálnodemokratickej ľavice? Príklad SPD a takisto stav sociálnodemokratickej ľavice Slovenska nesú v sebe jasné posolstvo. Politické zoskupenia, ktoré nie sú postavené na spoločnom politickom presvedčení a ktorých predstavitelia nie sú vnútorne pripravení vlastné osobné záujmy zaradiť až za presadzovanie týchto hodnôt, nemajú ani najmenšiu šancu na dlhodobú existenciu a pri prvých vážnych problémoch zlyhávajú, kolabujú a rozpadávajú sa. Ak si toto slovenské sociálnodemokratické elity dneška a zajtrajška neuvedomujú, potom na štandardnú sociálnodemokratickú ľavicu na Slovensku budeme čakať ešte veľmi dlho.